Lži obchodných spoločností

Hociktorá spoločnosť zabezpečujúca spoľahlivé trhy v globálnom meradle používa rôzne stratégie a často neľútostné marketingové taktiky. Zákazníkov výber, ohlasovaný často ako pozitívna tvár kapitalistického voľného obchodu, je často plánovane manipulovaný obchodnými spoločnosťami, keď je kúpa výsledkom, v najlepšom prípade presvedčenia a v najhoršom opatrne pestovaného psychologického alebo fyzického návyku, alebo závislosti. Najhorším príkladom týchto extrémov je iste tabakový priemysel, ktorý používa najviac návykové drogy a dôsledne podporuje ich užívanie cez čarovnú reklamu. Keď západní konzumenti začínajú vidieť cez ich mýty, veľa ľudí v rozvíjajúcom sa svete stále túži po hocičom západnom. A tak nie je prekvapujúce násť reklamu na cigarety West, ktorou sú pokryté bary a električky hlásajúce „Test the West“ po celej strednej a východnej Európe. Pre nadnárodné spoločnosti obchodujúce na medzinárodných trhoch je jednoduchšie vytvoriť štandardnú produkciu a export rovnakých produktov pre množstvo krajín, ako vynakladať peniaze na ďalší výskum a vývoj odlišných produktov pre odlišné krajiny. Tak môžeme vidieť rovnaké topánky Nike po celom svete alebo sa oboznámiť s tvarom Coca Coly, ktorú kreatívna reklama povýšila na úroveň modernej ikony. Nemalo by sa zabúdať na o, že Coca Cola si vytvorila svoj originálny zákaznícky trh ponúkaním produktu, ktorý obsahoval kokaín. Takto veľké značky poskytujú niektoré ukazovatele o modernej marketingovej taktike, ktorá sa nás snaží pripútať k danému produktu, aj keď je o napríklad len rutina kupovania rovnakého denníka. Tieto značky majú na verejnosti svoj imidž a preto sú vystavené väčšej verejnej kontrole. Mnohí z nás vidia alebo chcú vidieť cez ich lži. Sú globálne operácie firmy Exxon oil užitočné pre tigrov? Je atómová základňa Sellafield novou atrakciou v oblasti jazier? Môže ti čokoládová tyčinka naozaj vrátiť stratenú energiu? Akými odpoveďami budeš reagovať na tieto otázky, závisí na tvojom poznaní, a to závisí na tvojom prístupe k spoľahlivým informáciám. S médiami, ktoré sú globálne kontrolované nadnárodnými spoločnosťami a vládami, nie je vždy ľahké vedieť, komu veriť. V mnohých rozvíjajúcich sa krajinách nie je žiadny, alebo len malý prístup k alternatívnych informáciám a celý objem informácií vydávajú obchodné spoločnosti a tak víťazia svojimi argumentmi. Často jedinou cestou ako si overiť realitu je ísť a vidieť to na vlastné oči, alebo kontaktovať lokálnu skupinu s rovnakými sympatiami, ktorá je už o danej veci informovaná. Napríklad v Chocky Climax bare môžete vždy ísť dolu do obchodu a vyskúšať, či dané výrobky naozaj dávajú proklamovaný pocit, no vtedy ste už podľahli danej reklame. Na vytvorenie závislého trhu využívajú spoločnosti osobnú alebo kolektívnu neistotu. Tí z nás, ktorí nie sú Budhovia sú neistý v určitých životných situáciách a marketingový konzultant si môže vyberať medzi týmito neistotami v závislosti od výrobku, ktorý chce propagovať. Ako veľmi sa neistota dotýka teba a tvojich vnútorných slabostí, rozhoduje ako budeš ovplyvnený reklamou. Preto aby toto fungovalo musia obchodné spoločnosti klamať. Vráťme sa k nášmu Chocky CLimax baru. Keď oni podnietili naplnenie určitých túžob, vedome vytvárali lož, ktorá sa mohla dotknúť nejakej vnútornej neistoty. Faktom je že analýzy reklám Jerriho Mandera aj iných ukazujú, že čo sa tvrdí v reklame je často v opačnom extréme od skutočnosti. Táto tendencia, hovoriť opak od pravdy je hlboko zakorenená v chovaní obchodných spoločností a tak sa nevládne organizácie musia učiť prekladať a interpretovať tieto reklamy, ako psychiater s duševne chorým. Rýchly pohľad za pravdou, ktorá sa skrýva za reklamou poskytuje odhaľujúce svedectvo. Firma Exxon Valdez bola zodpovedná za znečistenie pobrežia Aljašky naftou, ktorá zabila tisíce vtákov a zvierať. Tiger použitý v ich reklame bol držaný v zajatí v podmienkach, ktoré ako potvrdil jeho majiteľ boli príliš malé. Firma Exxon odmietla finančnú podporu na zlepšenie podmienok pre toho tigra.

Atómová základňa Sellafield sa predtým volala Windscale, meno bolo zmenené po nukleárnej nehode. More v okolí tejto továrne je vysoko rádioaktívne a počet prípadov detskej leukémie je v tomto regióne jeden z najvyšších v Anglicku. Mnoho spoločností zahrňuje do svojho sponzorstva dôstojné sociálne alebo ekologické projekty ako dôkaz svojej starostlivosti a súcitu. Je to veľmi lacné v porovnaní s reklamným rozpočtom, sponzorstvo je najviac efektívne v období budovania imidž. Pozitívny imidž obchodnej spoločnosti paralyzuje negatívne informácie a deštruktívnych a vykorisťovateľských praktikách danej spoločnosti a to povzbudzuje predaj vedúci ku konečnému cieľu, zisku. Firma Mitsubishi má rekord v globálnom ničení pralesa. Jeden taký projekt zahrňuje plynovod pre tyransky vojenský režim v Barme. Tento režim využíva otrockú prácu detí na tomto projekte, ktorý znamená vysekanie pásu cez posledný nedotknutý prales v Barme. Nedávno táto firma sponzorovala organizáciu Amnesty international v Holandsku. Ak je táto spoločnosť zainteresovaná pre ľudské práva, tak by mala zastaviť svoje aktivity, ale toto nie je ich prípad. Takže je imidžová stratégia bez súcitu a pravdy a závisí na klamaní pre dosiahnutie žiadaného výsledku. Reklama, cez ktorú sme prešli je verejná, no existujú ešte niektoré veľmi priame a špecializované skupiny, ktoré nikdy neuvidíme. Títo kupujúci sú sami o sebe najviac zainteresovaní v obchode, takže objem kritiky je hlbší. Ako je to so špeciálnou ponukou antipersonálnych mín uspokojivo zostrojených v nedetektorovateľnom zelenom plaste. My ti dáme milión a ty nám za to kúpiš náš tovar, keď veci budú trochu viac usadené a na konci prichádza tvoj podiel. Ročný obeh obchodu so zbraňami poskytuje ohnisko pre obchodnú armádnu propagandu. Trochu vyberanejšie povedané, oni sú často vládni reprezentanti. Obchod je obchod. Už ste niekedy videli reklamu na herbicídy alebo pesticídy? Ste ťažko prekvapení, keď nemôžete kúpiť rôzne komerčné potraviny, no najradšej denne konzumujete ich toxické pozostatky. Biotechnológia je dobrý obchod črtajúci sa pre nadnárodné giganty, ako sú ICY, Dupont, Monsanto a iné. Ich posledným marketingovým ťahom bolo odhalenie geneticky vyšľachtenej úrody, ktorá je odolná voči herbicídom, ktoré sami vyrábajú. Úroda je závislá od herbicídom, takže semeno je často predávané v balíčku spolu s chemikáliou. Farmári potom potrebujú väčší objem herbicídom pre celú svoju úrodu a tým produkujú väčší zisk nadnárodným spoločnostiam. Nebezpečenstiev manipulovania so živou úrodou, závisiacich od priemyselných chemikálií, je veľa. Rozšírená spotreba chemikálií rýchlo vytvára burinu odolnú voči nim. Toto môže platiť aj pre úrodu vytvorenú génovým inžinierstvom. Cez prírodný proces hnojenia a môžu geneticky manipulované variácie meniť na geneticky odolné voči svojim divokým príbuzným. Hoci priemysel propaguje tento nový vývoj, v skutočnosti bojujú vopred prehratú bitku za odolnosť úrody, zahrňujúcu stálu potrebu väčšej manipulácie a chemickej aplikácie. Stratégia je jasne cielená na vyšľachtenie jedinej monokultúry na pôde, ktorá sa stala sterilnou vďaka chemikáliám. Toto upravuje ich medzinárodnú marketingovú stratégiu na vytvorenie rovnakého štandardného balíčka s chemickou úrodou, ktorá sa môže pestovať po celom svete, bez ohľadu na lokálne prírodné podmienky. Čím rozšírenejšie svetové použitie, tým väčší zisk pre obchodnú spoločnosť. Základné nebezpečenstvá ohrozujúce život, sú hlavnými problémami pre celosvetovú populáciu. Prístup k jednu a pitnej vode, teplo a bývanie to sú primárne záležitosti. Lži obchodným spoločností, často používané v situáciách kedy ľuďom chýbajú tieto základné potreby, vedú ku katastrofe. Mnoho farmárov na juhu, ktorí raz akceptovali ušľachtilé pôžičky, sú teraz kvôli dlhom závislí na nadnárodných spoločnostiach. Jediná cesta pre nich ako pokračovať je kúpiť viac „zázračného semena“ na ďalší rok v nádeji, že bohatá úroda ich oslobodí od dlhu. NO cena ročnej úrody je závislá od kolísania medzinárodného obchodu s touto komoditou. Šance na návrat k prírodnej rozmanitej potrave sú stále menšie.

Svet je predaný korporáciami a nadnárodnými inštitúciami ako je svetová banka. Ich fungovanie je vedecky akceptované ako nákladné, nevýkonné, s limitovanou životnosťou. Cena v období sťahovania populácie, rozvrátenia riečnych ekosystémov, lokálneho prístupu k vode, ničenia lesov, záplav a zemetrasení, je príliš vysoká. A potom prichádza dlh. Plány na obnovu stoja miliardy a peniaze obyčajne končia vo vreckách západných obchodných spoločností, ktorých obchod je podporovaný západnými vládami. A krajiny s pôžičkami musia stále platiť úroky. Dedičstvo pre budúce generácie. Lži obchodných spoločností sa stali inštitucionalizovanou realitou. Silní si môžu dopriať takýto luxus. Oni majú svoj hrozný prístup k informáciám a médiam. Tí, ktorí žijú v opačnom extréme k ich životnej úrovne, sú často viac zraniteľní touto dezinformovanosťou zabalenou v povrchnosti západného atraktívneho spôsobu života. Ak je raz niekto chytený v obchodnej pasci, je ťažké uniknúť. Závislosť na majoritnom producentovi znamená zisk pre nadnárodné spoločnosti. Najbližšie až budete jesť svoju obľúbenú čokoládovú tyčinku alebo sa budete pozerať na reklamu vo svojom bare, nezabudnite sa opýtať sami seba na pravdu.

Nezatracuj médiá, staň sa ty médiom! Ale pozor na mainstreamove médiá!

Informácia je v dnešnej industrializovanej spoločnosti základnou potrebou a zároveň predpokladom pre osobnostný rast jednotlivca ako i pre sociálne pohyby vo vnútri samotnej spoločnosti. Nositeľom informácie sú média. A práve mainstreamové média vo svojej podstate bránia potrebným spoločenským zmenám. Sú efektívnym prostriedkom na stabilizáciu a upevnenie súčasného spoločenského poriadku , i napriek jeho nespravodlivosti.

Ak majú byť mainstreamové média kontrolným orgánom spoločnosti, tak v skutočnosti plnia presne opačnú úlohu. Svojou existenciou dohliadajú na intelektuálny stav spoločnosti. Sú propagandistickou súčasťou represívnych zložiek trhového aparátu. Neslúžia teda ľuďom, ale moci. Jediný rozdiel medzi parlamentnou demokraciou a totalitou spočíva v splynutí kapitalistických a politických síl v totalite v jednu spoločenskú moc. Dnešné média spochybňujú predstaviteľov politickej moci, no nikdy nespochybnia trh.

Média sú nezávislé do politických strán, ale nie od politických doktrín. Ich kritika sa líši v pohľade na tvorbu každodennej politiky. Zjednocujú sa ale v kritike voči všetkému a každému, kto spochybní samotnú podstatu systém. Ak im chýba racionálny argument uchyľujú sa ku klamstvu a demagógii. Sme toho svedkami v mnohých prípadoch.

Nebojíme sa racionálnej a konštruktívnej kritiky, nemienime sa zúčastňovať na spravodajstve, ktoré klame a obhajuje nespravodlivý systém. Také spravodajstvo je zrovnateľné so spravodajstvom totalitným!

Každý systém si tvorí svoje média. I my si vytvárame valstné média. Legitímnosť systému i médií končí tam, kde začína nespravodlivosť a jeho následná obhajoba!!!

Informačná Guerilla

(anarchistická tlačová agentúra)

Zdroj: Priama akcia

Bo Lozoff - Systém spravodlivosti

Zločinnosť, kriminalita, násilie sú jedny z hlavných problémov, ktoré trápia dnešnú spoločnosť. Riešenia, ktoré zvyčajne predkladajú politici a média, sa zakladajú takmer vždy na zostrovaní boja so zločinom, posilňovaní represívnych zložiek (polície), zvyšovania trestov. Bolo by preto veľmi dobré pozrieť sa na celý problém aj z trochu odlišného pohľadu, zamyslieť sa nad tým, či tieto metódy môžu skutočne priniesť riešenie problému a aké existujú alternatívy k uplatňovaniu princípu „oko za oko, zub za zub“.

Ako môžeme redukovať obrovské množstvo zločinov a násilia, ktoré zachvátilo našu spoločnosť? Zvyčajná odpoveď znie: „Musíme byť tvrdší k zločinom a zločincom“. Ale to je iba mýtus, veľmi nebezpečný mýtus, ktorý nám bráni nájsť skutočné riešenie problému kriminality. Cesta pritvrdzovania boja so zločinom je spôsob, ktorý v praxi funguje v USA a často je aj nám predkladaný ako vzor hodný nasledovania. Takže najprv pár faktov, ktorý vrhajú trochu iné svetlo na „americkú cestu“.

Amerika dnes drží vo väzeniach počet väzňov, ktorý je v prepočte na počet obyvateľov päťkrát vyšší ako priemer u ostatných rozvinutých národov. Počet väzňov v štátnych a federálnych väzeniach stúpol z menej ako 200 000 v roku 1970 na 948 000 v roku 1993. Väzni v súčasnej Amerike spávajú na dlážke, v stanoch, prerobených telocvičniach, po dvoch a troch v celách navrhnutých pre jedného. Pre tých, ktorí si predstavujú týchto väzňov ako armádu násilných a nebezpečných ľudí je tu jeden fakt, ktorý si treba zvlášť dobre uvedomiť“ viac ako polovica z nich bola odsúdená za nenásilnú trestnú činnosť. Žiaľ, mnohí z tých, ktorí boli odsúdení za nenásilnú trestnú činnosť. Žiaľ, mnohí z nich už viac nebudú nenásilní po lekcii, ktorú zažijú vo väzení. Faktom, ktorý sa v médiach zrejme nedozviete je to, že mnohí z väzňov sú popletené, zmätené a často patetické osoby, ktoré by radi zmenili svoj život, keby k tomu dostali skutočnú príležitosť. Ale asi najväčší mýtus zaslepujúci náš pohľad na väzenský systém je zvyšovanie počet uväznených ľudí ako stratégia pre redukciu zločinu. Znovu jeden šokujúci fakt z USA: počet násilných trestných tu výrazne nenarástol ani nepoklesol za uplynulých pätnásť rokov, ale počet ľudí vo väzeniach stúpol na dvojnásobok od roku 1980. A ešte dôležitejšie je, že hrozba väzenia sa nezdá faktorom, ktorý by znižoval zločinnosť a kriminálne správanie. Okolo 62 percent väzňov v USA je uväznených znovu do troch rokov po prepustení. Väzenia neodrádzajú kriminálnikov od zločinu, robia ich skôr neschopnými viesť iný život, robiť niečo iné. Inými slovami systém spravodlivosť a väzenstva, ktorý je nám predkladaný ako vzor v skutočnosti nefunguje. Čo sa s tým dá robiť? Tu je pár postrehov, ktoré môže byť pre nás užitočné. Ľudia, ktorí porušujú zákon nie sú všetci rovnakí. Jeden deň počujeme, že niekto uniesol a zabil malé dievča a o niekoľko dní neskôr, keď nám nejaký teenager ukradne naše autorádio sme pripravený dať i ch obidvoch do plynovej komory. „Už mi je zle z tých zvierat, všetci sú rovnakí“ to je reakcia, ktorú môžeme často počuť. Takže musíme si uvedomiť, že všetci nie sú rovnakí, práve naopak, aj tu (tak ako všade) existuje obrovská rôznorodosť medzi ľudskými bytosťami.

Ďalšiu vec, ktorú si musíme uvedomiť je rozdiel medzi zločinom, ktorý je útokom proti komunite, obmedzuje slobodu jednotlivca a jeho právo žiť bez toho, aby bol okrádaný alebo znásilňovaný a „zločinmi“, ktoré vymyslel štát aby chránil sám seba a záujmy elity pred komunitou (nepokoje, občianska neposlušnosť, squatovanie, travellerstvo, nenásilné priame akcie atď.). Samostatným problémom je otázka kriminalizácie drog. Skúsenosti z celého sveta ukazujú, že represie voči drogám neriešia problém. Vysokopostavení dealeri nikdy neskončia vo väzení, na to sú príliš bohatí a šikovní. Represie väčšinou dopadajú na závislých mladých ľudí, ktorých títo dealeri využívajú na najriskantnejšiu prácu. Okrem toto si treba uvedomiť, že to nie sú dealeri, ktorí vytvárajú drogový problém. Medzi chudobnými ľuďmi sú drogy dôsledkom pocitu izolácie, odcudzenia, bezmocnosti, beznádeje a vlastnej zbytočnosti a menejcennosti. Pre ľudí žijúcich v materiálnom nadbytku vecí sú drogy únikom zo životného štýlu, ktorý má veľmi málo spoločného s obyčajnými ľudskými radosťami ako sú priateľstvo či počúvanie vtáčieho spevu. Je potrebné tlačiť na zákon o drogách. Nie v zmysle úplnej legalizácie všetkých drog (to nie je až také jednoduché), ale musíme odkriminalizovať ich používanie a na celý problém sa pozerať nie ako na kriminálny problém, ale ako zdravotný problém celej verejnosti. Zastaviť dealerov možno iba tak, že skrachuje ich biznis kvôli nedostatku záujemcov.

Podstata dnešnej justície, ako ju mnoho ľudí chápe je legitimizovanie krutosti a bezcitnosti ako odpovede na krutosť a bezcitnosť , zločinnosť. Vo verejnosti sa často objavuje názor, že zločinci sa majú vo väzení príliš dobre, ozývajú sa hlasy, ktoré by chceli zakázať väzňom pozerať televíziu, športovať a pod. Zdá sa, že nechceme aby zločinci zmenili svoj život, ale aby trpeli za to čo urobili. Tento postoj nás nikdy nemôže spraviť šťastnými a ani našim deťom priniesť bezpečie pred zločinom. V skutočnosti tento pomstychtivý postoj môže iba viesť mladých ľudí k rovnakému násiliu. Deti z nášho správania vycítia, že je správne správať sa násilne a bezcitne k ľuďom , ktorých nemajú radi. Neučia sa zmiereniu a súcitu.

Nenavrhujem zločincov nechať nech si robia čo chcú, neobhajujem otvorenie všetkých väzenských brán. Určite existujú rôzne typy správania, ktoré môžu vyť pre osobu dôvodom straty práva byť slobodnou v spoločnosti. Ale to čo potrebujeme je intenzívna práca s ľuďmi, ktorí porušili zákon, musíme hľadať spôsoby ako im dokázať, že stále majú svoju hodnotu, že im veríme a potrebujeme ich. Musíme im umožniť zmeniť sa a nie len odpykať si svoj trest. Keď zabúdame, že v každom kriminálnikovi je potencionálny svätec, zabúdame na všetky naše spirituálne tradície. Svätý Peter, autor väčšiny z Nového Zákona, pred týn než sa stal svätým, perzekuoval a zavíjal kresťanov, Valimki, ktorý zjavil Ramayanu bol predtým lúpežník a vrah, Milarepa jeden z najväčších budhistických guruov zabil 37 ľudí predtým než sa stal osvieteným. Mojžiš, ktorý vyviedol židov z Egyptra, začal svoj duchový rast po tom, čo zabi. Egypťana. Nesmieme zabudnúť, že aj najhorší z nás sa môže zmeniť. Odkaz všetkých spirituálnych tradícií je pravda, že našou najhlbšou prirodzenosťou je dobro, nie zlo.

Desaťročia sa náš justičný systém vyvíjal na princípe „spravodlivého potrestania“, ako model založený na vylúčení zo spoločnosti a nenávisť. Úplne odlišným prístupom je „uzdravovacia spravodlivosť“, ktorá hovorí, že každý zločin je ranou pre komunitu a musí sa liečiť. Táto metóda spravodlivosti sa pokúša vrátiť a začleniť vinníka späť do lominity, ak je to len trochu možné. Zatiaľ čo „spravodlivé potrestanie“ hovorí : „preč so všetkým zlom“, vždy keď niekto spácha zločin, uzdravovacia spravodlivosť hovorí: „Hej, poď naspäť! Prečo si to urobil? Nevieš, že ťa potrebujeme ako dobrého človeka v našej komunite?“. Je to prístup, ktorý môže vytvoriť silnejšie a bezpečnejšie spoločenstvá. Pravdaže, nie každý zločinec je pripravený zmeniť sa na dobrého suseda. Zástancovia uzdravovacieho systému spravodlivosti nie sú naivní. Žiaľ väzenia budú zrejme tiež nevyhnutnou súčasťou takéhoto prístupu k spravodlivosti. Ale väzenia, vo vnútri ktorých životné prostredie umožní odsúdeným stať sa prirodzenými a citlivými bytosťami.

Existuje jedna veľmi dôležitá iniciatíva, ktorú presadzuje hnutie za uzdravovaciu spravodlivosť. Je ňou vytvorenie programu na zmierenie obete a zločinca, pri ktorých sa stretávajú vinníci a obete tvárou v tvár. Keď zločinci odchádzajú z takéhoto stretnutia, môžete často počuť ako hovoria: „Veľmi sa teraz hanbím za to, čo som urobil, nikdy som si neuvedomil ako veľmi zasahujem do života niekoho iného“ alebo „Nikdy som o tom takto nerozmýšľal, bol som proste veľmi sebecký“. Niektoré z klasických odpovedí obetí zase znejú:“ Skutočne som sem išiel s nenávisťou k týmto ľuďom, ale zistil som, že sú vlastne úplne obyčajní. Neboli takí zlí, ako som si predstavoval“ alebo „Čakal som, že uvidím niekoho diabolského, no videl som jednoducho iba hlupáka“. Podobné postupy pôsobia veľmi dobre rán spôsobených zločinom, vnášajú viac ľudskosti do procesu spravodlivosti a pôsobia lepšie na zmenu spoločnosti.

Zdá sa faktom, že súčasný prístup k spravodlivosti a zločinnosti je nie len hanbou pre nás, ktorí si hovoríme civilizovaní a humánni, ale ani nedokáže spoľahlivo riešiť problém zločinnosti. Keďže ide o otázku, ktorá sa týka každého z nás, musíme požadovať otvorenie diskusie na túto tému, vytvorenie alternatívnych programov a zrejme nevyhnutnú reformu celého systému spravodlivosti a väzenstva. Na záver úryvok z listu od človeka z jedného väzenia v Indii: „Iba návratom ku koreňom ľudskosti môže vyť vytvorená spoločnosť, kde zločin, vykorisťovanie, ľahostajnosť k utrpeniu a chamtivosť budú ubúdať. Iba návratom k ušľachtilým ľudským hodnotám môžeme skutočne vybudovať celistvú spoločnosť kde nikto nemusí páchať zločin kvôli boju so zločinom“.

Podľa článku Bo Lozoffa (popredného amerického aktivistu za reformu vo väzenstve) uverejneného v New Renaissance No.3, Vol.5

Alon K. Raab - Vzdura netopierov

Alon K. Raab: “Vzbura netopierov” (1995)

Severná Amerika, Turtle Island, obsadený
votrelcami, ktorí vedú vojnu
proti celému svetu,

Nech povstanú mravce, mušle, vydry,

vlci a losy!
a prestanú sa poskytovať
robotickým národom.

Gary Snyder
Matka Zem: Jej Veľryby

Zvieratá začínajú klásť odpor. Zubami a pazúrmi, krídlami a packami, vedú vojnu proti civilizovanej tyranii a
ničeniu.

Súcitní ľudia vypaľujú stroje na farmách a kožušinových chovoch, demolujú mäsiarstva a pokúšajú sa zastaviť
rodeá, cirkusy a iné formy “zábavy”. Ale aj samotné zvieratá konajú na svoju obranu a bojujú za svoje vlastné
oslobodenie.

Tieto akcie vzbury sú vykonávané jednotlivými zvieratami, ako aj celými komunitami a majú mnoho podôb. Útek
zo zajatia je často používanou taktikou.

Tu by som rád spomenul a vzdal poctu orangutanovi, ktorí utiekol zo svojej väzenskej cely z mestskej zoo v
Kansase v júni 1990 tak, že odskrutkoval štyri veľké skrutky; severoafrická vydra konžská, ktorá si v decembri
1991 vynútila cestu von z drôtenej klietky Portlandského zoologického väzenského zariadenia; aligátor, ktorý
vyšplhal vysokú rampu na vedeckej výstave v Seattle v októbri 1991 a zmizol na niekoľko hodín; slon zo
ZOO v Louisville, ktorý unikol v júni 1994; vydra morská menom “Cody”, ktorá v septembri 1993, vyzbrojená
sklolaminátovou skrutkou vypáčenou z podlahy v akváriu Oregon Coast Aquarium namierila na okno a zničila
jednu zo sklenených vrstiev; šimpanzi “Ai” a “Akira” z Výskumného inštitútu primátov na Kyotskej univerzite v
Japonsku, použili kľúče, ktoré ukradli strážnikovi, aby si nimi otvorili svoje klietky, prešli halou a oslobodili svojho
kamaráta orangutana “Doodoo”, a vybehli na slobodu.

V apríli 1990, vezená na jeden turecký bitúnok, vyskočila z nákladného auta krava na strechu auta, ktoré viezlo
miestneho guvernéra, čím to auto rozmliaždila a zranila funkcionára. Osud tej kravy nebol v médiách uvedený,
ale dúfame, že bola schopná nájsť si svoju cestu do hôr. Desať rokov pred tým, blízko mesta Salem v Oregone,
býk “Rufus” vyvalil dvere na nákladnom aute, ktoré ho viezlo na bitúnok. Voľne sa potuloval niekoľko dní, kým
ho znovu nechytili a nevrátili jeho “majiteľovi”. A v Káhire v Egypte v júni 1993 počas muslimského Eid-Al-Adha
(“sviatok obetovania”), utiekol jeden býk potom, čo zbadal nôž mäsiara. Zviera prenasledovalo jeho rádoby
vraha až na tretie poschodie jeho apartmánu, kde zničil všetok nábytok a prinútil ho schovať sa v spálni.

Niektoré zvieratá boli znovu odchytené a vrátené do väzenia, avšak tá vydra, ktorá bola naposledy videná ako
prechádza cestu medzi portlandským ZOO a Oregonským múzeom vedy a priemyslu, vchádzajúca do blízkych
lesov, je skutočnou inšpiráciou a dúfajme že len predzvesťou oveľa odvážnejších únikov.

Niekedy sú zvieratá na slobode v strategickej pozícii pri vzdorovaní chamtivosti a ziskom. V roku 1991
zablokoval Orliak bielohlavý plány na tri milióny dolárov drahý projekt rozšírenia cesty v Oregone tým,
že hniezdil blízko diaľnice číslo 20. Orol stojaci v ceste motorizovanej mánii je krásnym pohľadom.

Existujú zvieratá, ktoré posúvajú boj o jeden stupeň vyššie, ako napríklad oriešok, ktorý hniezdil v semafore
vo Washingtone D.C., a ktorý sa vrhal dole a prepadával podnikateľov. Iné vtáky páchajú samovraždu tým,
že vlietavajú do mašín vojenských lietadiel čím ich vyraďujú z prevádzky. Ukážkou solidarity ku zvieraciemu
kolegovi bola mulica “Ruthie”, ktorá kopla jazdca, guvernéra štátu Idaho Cecila Andrusa, počas poľovačky, keď
na ňu nakladal zabitého losa. Andrus utrpel zlomený nos a hlboké tržné rany.

Belgický kokeršpaniel, ktorý odpálil brokovnicu, čím zabil poľovníka Jeana Guillaumeho; slon, ktorý prepichol
poľovníka Alana Loweho v Zimbabwe; a krava, ktorá zabila quebeckého farmára Origene Ste-beanne, keď sa
pokúšal ukradnúť jej novonarodené teliatko, sú tiež hodní nášho rešpektu. Dávam prednosť presviedčaniu a
výchove pred zabíjaním, ale v týchto opisoch je určitá poetická spravodlivosť.

Keď sa zvieratá spoja, sú schopné rozpútať mocnú silu. Pred niekoľkými rokmi, v hlbinách predmestskej
pustatiny Springfieldu v Massachusetts, čajky obrúčkozobé bombardovali nové golfové ihrisko a jeho sponzorov
golfovými loptičkami. Šokovaní golfisti boli nútení sa stiahnuť z ich vodu-a-zem ničiacej činnosti na niekoľko
týždňov, a vziať do úvahy skutočnosť, že mnohé roky bolo toto územie miestom, kde tieto vtáky hniezdili.

V lete roku 1989, centrum mesta Fort Worth v Texase sa zastavilo, keď tisíce netopierov (Tadarida brasiliensis)
zostúpili na mesto. Na začiatku tohto storočia, netopiere spôsobili veľký zmätok v mnohých mestách Texasu. V
meste Austin napadli netopiere budovu súdu a sídlo vlády, lietajúce počas súdnych konaní, zastavujúce súdne
konania a hniezdiace v tmavých a chladných budovách.

Netopiere, ktoré sa objavili vo Fort Worth, sa prehrýzali telefónnymi linkami a prerušili normálny sled udalostí.
Netopiere boli pripomienkou miestnemu obyvateľstvu, obkolesenému sklenenými a železnými náhrobkami,
lepšie známymi ako “kancelárie”, že tento svet je oveľa komplexnejší a podivuhodnejší než niečo, čo ich učili v
kurzoch manažmentu. O deň neskôr netopiere zmizli tak isto ako aj prišli, do neznáma.

V prastarých mýtoch ľudstva je zvieratám vzdávaný výnimočný rešpekt. Ovplyvňujú ľudí nevyspytateľnými
spôsobmi a stelesňujú zvláštne vlastnosti. Konali ako poslovia, ako držitelia duší a darov a ako symboly
všetkého nádherného a čarovného. Vtáky, ryby a cicavce (a ich mnohé mutácie s ľuďmi) boli prezentované
mnohými rôznymi spôsobmi. Ich bežnou vlastnosťou bola schopnosť odraziť nepriateľské útoky ľudí pomocou
trikov, hravosti a múdrosti. Kojot a krkavec zo severozápadného pobrežia ostrova Turtle Island, Keen Keeng
austrálskych zlatých časov a posvätná včela Rodosu, sú len niektoré z mnohých čarovných bytostí, ktoré chránili
seba a tiež životy ostatných zvierat a rastlín.

Hneď ako sa vyvinulo písmo, príbehy zvierat čeliacich ľudskej arogancii a chamtivosti sa začali objavovať v
hojnom počte v literatúre prírodnej histórie. Stačí sa nám pozrieť len na inšpiratívne správy, ktoré poskytol Riman
Plínius Starší. Obdivoval slonov, ktorí odmietli bojovať proti svojim príbuzným v cirkusoch, pošliapali svojich
lovcov a pokúšali sa vymaniť zo svojich pút. Plínius písal tiež o delfínoch, ktoré prichádzali zachrániť ostatné
delfíny v zajatí, a divoké kone, potáplice, voly, žraloky, králiky a obrie stonožky, ktoré sa bránili pred ľuďmi a
často aj vyhrali. Jeho správy zahŕňajú tiež mnohé prípady spojenectva medzi zvieratami a uvedomelými ľuďmi,
kedy si navzájom pomáhali a získali tam vzájomnú lásku a úctu.

Stredoveké dielo O trestnom stíhaní zvierat popisuje veľmi podrobne odkazy prasiat, kráv, vrabcov, havranov,
oviec, mulíc, koňov a dokonca aj červov, ktorí priniesli skazu do ľudského sveta. Zvieratá vyrušujúce cez
bohoslužby, prerušujúce náboženské procesie v ich najslávnostnejšom okamihu a kaziace zásoby potravín boli
bežnými udalosťami. V čase, keď boli prastaré tradície oslavujúce posvätnosť prírody likvidované a vymieňané
za svetonázor nepriateľský k životu, boli tieto zvieratá obviňované zo spájania sa s démonickými silami. A tak
ich kresťanské súdy brali za zodpovednosť za ich činy. “Kriminálnici” boli súdení v bežných súdnych sieňach,
odsúdení a prísne potrestaní. Vo svojej zbožnej horlivosti pozabudli ich žalobcovia na fakt, že tieto dvojnohé a
štvornohé bytosti sa venovali partizánskej vojne. Rebelovali proti ľuďom, ktorí útočili na rieky, údolia a lesy. Stáli
proti votrelcom, ktorí sa angažovali v tom procese kontroly, eufemisticky nazývaného “domestikácia”, ktorá je v
skutočnosti zotročením a ekocídou – ničením prírody.

Žijeme teraz vo veku racionality a vedy, kde „dobre mieniaci“ ľudia sa nehanbia vypustiť zo svojich úst klišé
ako “nájsť rovnováhu medzi životným prostredím a ekonomickými záujmami”, alebo “menežovanie divočiny”, ako
keby divočina bola nejakým tovarom, z ktorého sa dá profitovať, ktorý sa dá kontrolovať a manipulovať.

Ničenie divočiny (tam vonku ako aj v našom vlastnom vnútri) pokračuje neustále rýchlejším tempom. Dúfajme,
že akty sebaobrany a odporu od zvierat, rýb, vtákov a ich ľudských bratov a sestier budú len pribúdať. Nech
sa tieto akcie znásobujú a zintenzívňujú až kým nebude ľudská tyrania porazená a nahradená komunitou
slobodných žijúcich bytostí, ktorí si budú navzájom pomáhať v ich magickej ceste a znovu objavovať prastaré
putá krásy a kamarátstva.

z magazínu The Bear Essential, leto 1995, str. 18¬19

Posledná pevnosť - 15 rokov s medveďmi

Táto fascinujúca kniha o medveďoch a divokej tatranskej prírode vznikla spojením 15-ročných skúseností popredného slovenského odborníka na medvede Erik Baláža a umenia talianskeho fotografa Bruna D'Amicis.

Autori knihy strávili v tatranskej divočine stovky náročných dní. Autentické príbehy a viac ako 130 nádherných fotografií svetovej kvality prekonávajú všetky slovenské publikácie o medveďoch. Kniha búra vžité mýty a vyzdvihuje význam ozajstnej divočiny. Je súčasťou väčšieho projektu, ktorý zahŕňa aj film „Strážca divočiny“.

Erik Baláž, Bruno D'Amicis
Vydavateľstvo: Arolla Film, 2010, 26 x 21 cm, 240 strán, pevná väzba, 20 €

Knihu je možné dostať aj v distribúcii OZ Zelený kameň

Vo Varšave našli mŕtvu aktivistku hnutia nájomníkov

Dňa 7. marca sme sa dozvedeli, že jednu z najaktívnejších členiek hnutia nájomníkov Jolantu Brzesku našli mŕtvu v lese. Jej telo bolo spálené na nepoznanie a zatiaľ nie je jasné, či zhorela zaživa. Jola mala 64 rokov a bola jednou zo zakladateliek Združenia varšavských nájomníkov. Bola vynikajúca rečníčka a odhodlaná aktivistka, ktorá chodila na všetky demonštrácie, zúčastňovala sa blokád proti vysťahovaniu ľudí a radila nájomníkom. Sama viedla spor s najznámejším varšavským majiteľom nehnuteľností Marekom Mossakowskim a v čase svojej smrti bola poslednou nájomníčkou v bytovom bloku s vysokou hodnotou.

Jola žila v budove zaradenej medzi štátnu bytovú výstavbu, ktorá však bola sprivatizovaná. Oblasť, v ktorej bývala, lákala developerov, ktorí pri jej dome postavili luxusné byty, kde meter štvorcový stojí 5000 eur. Joline problémy sa začali 27. apríla 2006, keď na jej dvere zaklopala skupinka 10 ľudí. Oznámili jej, že jej byt skončil v rukách privatizéra.

Takúto šokujúcu správu sa dozvedeli tisíce obyvateľov Varšavy, keďže mesto razí politiku neinformovania nájomníkov, že na ich byty si robia nárok reštituenti, prípadne, že už boli sprivatizované. Mnohí, ak nie väčšina, sa o tejto skutočnosti dozvedia, až keď je už všetko podpísané. [1]

Jedným z 10 ľudí, čo navštívili Jolu, bol Marek Mossakowski, majiteľ nehnuteľností s takou zlou povesťou, že ho odsudzujú aj neoliberálni architekti privatizácie. Mossakowského hobby bolo a je skupovanie nárokov na nehnuteľný majetok. Pred niekoľkými rokmi bolo pre ľudí, čo pred vojnou vlastnili byty, alebo ich dedičov, pomerne ťažké získať späť majetok, ktorý bol po vojne prevedený do štátneho vlastníctva. Pre bežných ľudí bez konexií je to pomerne ťažké ešte aj dnes. Niektorí, ktorí neovládali zákon, sa preto rozhodli predať svoje nároky. Mossakowski je známy nákupom nárokov na nehnuteľný majetok za 50 zlotých (12,5 eura) za majetok, za ktorý chcel neskôr dostať 1,25 milióna eur. [2] Ako odborník na starožitnosti si dokázal zadovážiť aj rôzne staré dokumenty. Nároky na mnohé nehnuteľnosti získal za nejasných okolností. [3]

Tento majiteľ nehnuteľností je známy svojím bezohľadným správaním pri vyháňaní ľudí z ich domovov. Ak sa nenechajú zastrašiť počiatočnými, často nelegálnymi pokusmi zaviesť vysoké nájomné a „poplatky“, prejde k ďalším metódam. V prípade Jolinho domu dostali nájomníci niekoľko dní po jeho návšteve list, v ktorom tvrdil, že keďže došlo k prevodu majetku do nových rúk, všetci sú teraz „nelegálnymi“ obyvateľmi domu. (Ide o jasné porušenie zákona, pretože aj keby ich chcel vyhodiť, musel by ich na to upozorniť s trojročným predstihom, prípadne im poskytnúť náhradné bývanie.) Keďže ich označil za „nelegálnych“, žiadal od nich, aby mu zaplatili za „škody“ vo výške takmer 500 eur mesačne.

Jola vedela, že ide o nelegálne kroky, a odmietla zaplatiť. Podobne ako mnohí ďalší ľudia v jej situácii skončila s nájomným vyšším, ako bol jej príjem. (Naposledy mala zaplatiť za mesačný nájom zhruba 350 eur.) Vtedy prišli na rad rozličné metódy obťažovania. Mossakowski sa dokonca pokúšal vlámať do jej domu a zaregistrovať jej byt ako svoj vlastný. Mossakowski sa tiež vyjadril, že mu Jola dlhuje vyše 20 000 eur.

Na rozdiel od Joly, ktorej mesto neodkázalo poskytnúť náhradné bývanie, milionár Mossakowski, vlastník nehnuteľností po celom meste, má na seba napísaný obecný byt. (Nikto nevie, či v ňom naozaj žije.)

Mesto teda privatizuje budovy, náhradné bývanie však poskytuje bývalým nájomníkov len zriedka. (Minulý rok iba 90 ľuďom.) Ak sa ľudia ocitnú v takejto situácii, mesto si vyžiada údaje o ich príjme, a keďže kritériá sú nastavené na veľmi nízku výšku príjmu, veľa ľudí vrátane dôchodcov ich nesplní a nezíska nárok na náhradné bývanie. Byrokrati zodpovední za ničenie systému štátnych bytov hľadajú akékoľvek dôvody, aby zamietli nárok na náhradné bývanie, a často konajú protiprávne. Jolane zamietli nárok preto, lebo jej dcéra vlastnila byt. Aj keď takáto skutočnosť by nemala hrať žiadnu úlohu, vieme, že mesto niekedy tvrdí ľuďom, čo prišli o svoje byty a podajú žiadosť o náhradné bývanie, aby išli bývať k rodičom alebo deťom – dokonca aj do iných miest.

Jolu toto správanie nahnevalo a rozhodla sa brániť. V hnutí nájomníkov bojovala za takú zmenu politiky, aby ostatní ľudia nemuseli podstúpiť to, čím si prešla ona.

Jolina dcéra nahlásila zmiznutie matky za veľmi záhadných okolností. Po niekoľkých dňoch jej oznámili, že v deň, keď nahlásila Jolino zmiznutie, sa v lese našlo ohorené telo. Bolo spálené na nepoznanie, no zachovali sa niektoré predmety, ktoré malo pri sebe, napríklad kľúče od bytu, okuliare a sluchová protéza.

Nemáme istotu, že sa polícia zaujíma o vyšetrenie tohto prípadu. Hoci všetko nasvedčuje tomu, že Jola bola zavraždená nezvyčajne brutálnym spôsobom, polícia sa pokúšala prezentovať „alternatívne teórie,“ napríklad samovraždu, prípadne Jolino „členstvo v sekte“. Nie je jasné, či existuje nejaká špeciálna motivácia pre tieto „alternatívne teórie“.

Jedna vec je istá: ľudia zapojení do hnutia nájomníkov vinia za situáciu zlú bytovú politiku, ktorá ponecháva nájomníkov verejných bytov na milosť bezohľadným špekulantom a majiteľom bytov. Sľubujeme, že nezabudneme na Jolin údel a jej prínos k boju, v ktorom budeme pokračovať s ešte väčšou rozhodnosťou ako doteraz.

Nezabudneme a neodpustíme!


1. Preto sme získali a zverejnili internú dokumentáciu zostavenú mestom a upozorňujeme a spájame sa s tými, ktorých sa to môže týkať.
2. Pozri: http://warszawa.gazeta.pl
3. Boli sme prví, komu sa vo Varšave podarilo zablokovať nelegálny pokus o privatizáciu. Mossakowski figuroval aj v tomto prípade.



Poznámka:
Tento text sme preložili z portálu libcom.org.
Ďalšie informácie o hnutí nájomníkov a prebiehajúcom štrajku nájdeš v článku Štrajk nájomníkov bytov vo Varšave.

Správa z webu: http://www.priamaakcia.sk/Vo-Varsave-nasli-mrtvu-aktivistku-hnutia-najomnikov.html

Búrky ohrozujú poisťovací priemysel /časť druhá/

Rekordne vysoké búrkové škody: rok 1996

Ekonomické škody s počasím zapríčinených katastrof dosiahli v roku 1996 rekordných 60 miliárd USD. Je to pokračovanie trendu rastúcich, s počasím spojených škôd v deväťdesiatych rokoch. Doposiaľ v našej dekáde presiahli tieto škody 200 miliárd USD, čo je štvornásobok všetkých strát v osemdesiatych rokoch.

Záplavy, hurikány a požiare patrili medzi príčiny rekordných strát roku 1996, ktoré súviseli s podnebím. Niekoľko záplav zapríčinilo najväčšie straty, až 26 miliárd USD. Tieto záplavy, ktoré sa dotýkali Žltej rieky a rieky Jang-tse, zabili v júli 2700 ľudí a zničili domovy 2 miliónom ľudí. Škody na obilí v niektorých oblastiach boli obrovské.

Séria cyklónov v severozápadnom Tichom oceáne prispela ku škodám v Číne, ako aj Tajwane, Filipínach a Vietname. Medzi ďalšie významné poveternostné katastrofy roku 1996 patrila sezóna atlantických hurikánov, ktorá spôsobila rozsiahle škody na Kube, v Dominikánskej republike a Porto Ricu a zkulminovala sa do hurikánu Fran, ktorý sa dotkol juhovýchodných USA a vyústil do poistných škôd vo výške 1,6 miliardy USD, poväčšinou zapríčinených záplavami.

Niekoľko cyklónov v Indii zabilo v roku 1996 dvetisíc ľudí a obrovský, suchom zapríčinený požiar v Mongolsku pokryl rozlohu viac ako 100 000 štvorcových kilometrov, Koncom decembra 1996 a začiatkom januára 1997 spôsobila séria mimoriadne silných búrok v Tichom oceáne škody zo záplav len v Kalifornii vo výške minimálne 1,6 miliardy USAD.

Rýchly nárast škôd počasím zapríčinených katastrof je pravdepodobne výsledkom kombinácie viacerých faktorov. Jedným je výrazný nárast lokalizovania ľudských sídel a priemyslu vo vysoko rizikových oblastiach, ako sú pobrežia a zavodnené nížiny. Druhým, menej istým faktorom sú ľuďmi zapríčinené klimatické zmeny. Thomas Karl, klimatológ pri Národnom oceánickom a atmosférickom úrade v USA dokazuje, že v USA v posledných desaťročiach stúplo množstvo víchríc a silných búrok o 20 percent, čo znemožnilo používanie klasických techník predpovedí búrok. „Storočné udalosti sa teraz vyskytujú častejšie“, hovorí Karl.

Podľa tohtoročného vyhlásenia Mníchovskej poisťovacej spoločnosti, jednej z najväčších na svete, „zmeny v životnom prostredí a podnebí vedú k vyššej pravdepodobnosti nových extrémov v teplotách, zrážkach, úrovni vody a sile vetrov ... To je dôvod, prečo naša spoločnosť dlho žiadala uskutočnenie rýchlych a prehľadných meraní s ohľadom na ľuďmi zapríčinené zmeny v počasí“.

Straty poisťovacieho priemyslu spôsobené výčinmi počasia dosiahli v roku 1996 9 miliárd USD, čo je štvrtý najvyšší údaj všetkých čias, hoci značne nižší oproti 22 miliardám USD z roku 1992, roku hurikánu Andrew. Poisťovacie spoločnosti ušetrili tým, že väčšina škôd v roku 1996 sa udiala v rozvojových krajinách, kde si väčšina ľudí a firiem nemôže dovoliť poistenie. Navyše, mnohé poisťovacie spoločnosti obmedzili svoje pôsobenie na územiach, ktoré sú náchylné k hurikánom a záplavám, ako reakciu na svoje straty z počiatkov deväťdesiatych rokov.

Začiatkom augusta 1996 sformovalo 13 veľkých spoločností Iniciatívu na predpovedanie rizika, vedenú bermudskou Biologickou stanicou pre výskum. To umožní poisťovniam spolupracovať vedcami na rozvoji vylepšených prostriedkov pre predpovedanie rozsahu budúcich katastrof.

V júli 1996 navštívila po prvýkrát veľká delegácia zástupcov poisťovacích spoločností Konferenciu zúčastnených strán o Konvencii o klimatických zmenách v Ženeve. Pod záštitou Environmentálneho programu OSN podpísalo asi 60 poisťovacích firiem ako General Accident a Swiss Reinsurance Company, spoločné vyhlásenie žiadajúce vlády, aby výrazne redukovali emisie klímu ohrozujúcich skleníkových plynov.

Christopher Flavin

Vital Signs: Dôležité znaky v energetike (ZMZ)

Búrky ohrozujú poisťovací priemysel /časť prvá/

Zem sa otepľuje. Trinásť najteplejších rokov v histórii sa objavilo od roku 1979, so štyrmi najteplejšími v rokoch deväťdesiatych. Každé ďalšie nové údaje dokazujú, že trend globálneho otepľovania skutočne existuje.
Poisťovací priemysel si je toho vedomý a je znepokojený. Vyššie teploty povrchových vôd, zvlášť v trópoch a subtrópoch znamenajú, že do atmosféry sa vylučuje viac tepla. Výsledkom sú ešte intenzívnejšie, častejšie a ničivejšie búrkové systémy.
Škody z počasím zapríčinených katastrof dosiahli v roku 1996 rekordných 60 miliárd USD. Z toho odhadovaných 26 miliárd v Číne, kde séria hurikánov spôsobila množstvo záplav, ktoré si vyžiadali evakuáciu 2 miliónov ľudí. A stratu 2700 ľudských životov.
Poistenie proti živelným pohromám uvádza ďaleko menšie číslo, asi 9 miliárd za rok 1996, tretie najvyššie zaznamenané. Tým sa celková suma škod v deväťdesiatych rokoch navŕšila na 66 miliárd USD, v porovnaní so 17 miliardami USD v rokoch osemdesiatych.
Poisťovacie spoločnosti sa obávajú rasu výdajov spojených s poveternostnými škodami, predovšetkým ničivými búrkami. Viac ako 60 najväčších svetových poisťovacích spoločností podpísalo prehlásenie, v ktorom žiadajú vlády, aby redukovali emisie uhlíka zo spaľovania fosílnych palív. Trinásť veľkých poisťovacích spoločností sa navyše spojilo pri zakladaní iniciatívy na predpovedanie rizika, umiestnenej na Bermudách, ktorá má pomôcť predpovedať budúce klimatické trendy.

Zdroj: Vital signs 97