“Zem neumiera, Zem je zabíjaná - a tí, ktorí ju zabíjajú, majú mená a adresy!”

18 marca 2011

Bo Lozoff - Systém spravodlivosti

Zločinnosť, kriminalita, násilie sú jedny z hlavných problémov, ktoré trápia dnešnú spoločnosť. Riešenia, ktoré zvyčajne predkladajú politici a média, sa zakladajú takmer vždy na zostrovaní boja so zločinom, posilňovaní represívnych zložiek (polície), zvyšovania trestov. Bolo by preto veľmi dobré pozrieť sa na celý problém aj z trochu odlišného pohľadu, zamyslieť sa nad tým, či tieto metódy môžu skutočne priniesť riešenie problému a aké existujú alternatívy k uplatňovaniu princípu „oko za oko, zub za zub“.

Ako môžeme redukovať obrovské množstvo zločinov a násilia, ktoré zachvátilo našu spoločnosť? Zvyčajná odpoveď znie: „Musíme byť tvrdší k zločinom a zločincom“. Ale to je iba mýtus, veľmi nebezpečný mýtus, ktorý nám bráni nájsť skutočné riešenie problému kriminality. Cesta pritvrdzovania boja so zločinom je spôsob, ktorý v praxi funguje v USA a často je aj nám predkladaný ako vzor hodný nasledovania. Takže najprv pár faktov, ktorý vrhajú trochu iné svetlo na „americkú cestu“.

Amerika dnes drží vo väzeniach počet väzňov, ktorý je v prepočte na počet obyvateľov päťkrát vyšší ako priemer u ostatných rozvinutých národov. Počet väzňov v štátnych a federálnych väzeniach stúpol z menej ako 200 000 v roku 1970 na 948 000 v roku 1993. Väzni v súčasnej Amerike spávajú na dlážke, v stanoch, prerobených telocvičniach, po dvoch a troch v celách navrhnutých pre jedného. Pre tých, ktorí si predstavujú týchto väzňov ako armádu násilných a nebezpečných ľudí je tu jeden fakt, ktorý si treba zvlášť dobre uvedomiť“ viac ako polovica z nich bola odsúdená za nenásilnú trestnú činnosť. Žiaľ, mnohí z tých, ktorí boli odsúdení za nenásilnú trestnú činnosť. Žiaľ, mnohí z nich už viac nebudú nenásilní po lekcii, ktorú zažijú vo väzení. Faktom, ktorý sa v médiach zrejme nedozviete je to, že mnohí z väzňov sú popletené, zmätené a často patetické osoby, ktoré by radi zmenili svoj život, keby k tomu dostali skutočnú príležitosť. Ale asi najväčší mýtus zaslepujúci náš pohľad na väzenský systém je zvyšovanie počet uväznených ľudí ako stratégia pre redukciu zločinu. Znovu jeden šokujúci fakt z USA: počet násilných trestných tu výrazne nenarástol ani nepoklesol za uplynulých pätnásť rokov, ale počet ľudí vo väzeniach stúpol na dvojnásobok od roku 1980. A ešte dôležitejšie je, že hrozba väzenia sa nezdá faktorom, ktorý by znižoval zločinnosť a kriminálne správanie. Okolo 62 percent väzňov v USA je uväznených znovu do troch rokov po prepustení. Väzenia neodrádzajú kriminálnikov od zločinu, robia ich skôr neschopnými viesť iný život, robiť niečo iné. Inými slovami systém spravodlivosť a väzenstva, ktorý je nám predkladaný ako vzor v skutočnosti nefunguje. Čo sa s tým dá robiť? Tu je pár postrehov, ktoré môže byť pre nás užitočné. Ľudia, ktorí porušujú zákon nie sú všetci rovnakí. Jeden deň počujeme, že niekto uniesol a zabil malé dievča a o niekoľko dní neskôr, keď nám nejaký teenager ukradne naše autorádio sme pripravený dať i ch obidvoch do plynovej komory. „Už mi je zle z tých zvierat, všetci sú rovnakí“ to je reakcia, ktorú môžeme často počuť. Takže musíme si uvedomiť, že všetci nie sú rovnakí, práve naopak, aj tu (tak ako všade) existuje obrovská rôznorodosť medzi ľudskými bytosťami.

Ďalšiu vec, ktorú si musíme uvedomiť je rozdiel medzi zločinom, ktorý je útokom proti komunite, obmedzuje slobodu jednotlivca a jeho právo žiť bez toho, aby bol okrádaný alebo znásilňovaný a „zločinmi“, ktoré vymyslel štát aby chránil sám seba a záujmy elity pred komunitou (nepokoje, občianska neposlušnosť, squatovanie, travellerstvo, nenásilné priame akcie atď.). Samostatným problémom je otázka kriminalizácie drog. Skúsenosti z celého sveta ukazujú, že represie voči drogám neriešia problém. Vysokopostavení dealeri nikdy neskončia vo väzení, na to sú príliš bohatí a šikovní. Represie väčšinou dopadajú na závislých mladých ľudí, ktorých títo dealeri využívajú na najriskantnejšiu prácu. Okrem toto si treba uvedomiť, že to nie sú dealeri, ktorí vytvárajú drogový problém. Medzi chudobnými ľuďmi sú drogy dôsledkom pocitu izolácie, odcudzenia, bezmocnosti, beznádeje a vlastnej zbytočnosti a menejcennosti. Pre ľudí žijúcich v materiálnom nadbytku vecí sú drogy únikom zo životného štýlu, ktorý má veľmi málo spoločného s obyčajnými ľudskými radosťami ako sú priateľstvo či počúvanie vtáčieho spevu. Je potrebné tlačiť na zákon o drogách. Nie v zmysle úplnej legalizácie všetkých drog (to nie je až také jednoduché), ale musíme odkriminalizovať ich používanie a na celý problém sa pozerať nie ako na kriminálny problém, ale ako zdravotný problém celej verejnosti. Zastaviť dealerov možno iba tak, že skrachuje ich biznis kvôli nedostatku záujemcov.

Podstata dnešnej justície, ako ju mnoho ľudí chápe je legitimizovanie krutosti a bezcitnosti ako odpovede na krutosť a bezcitnosť , zločinnosť. Vo verejnosti sa často objavuje názor, že zločinci sa majú vo väzení príliš dobre, ozývajú sa hlasy, ktoré by chceli zakázať väzňom pozerať televíziu, športovať a pod. Zdá sa, že nechceme aby zločinci zmenili svoj život, ale aby trpeli za to čo urobili. Tento postoj nás nikdy nemôže spraviť šťastnými a ani našim deťom priniesť bezpečie pred zločinom. V skutočnosti tento pomstychtivý postoj môže iba viesť mladých ľudí k rovnakému násiliu. Deti z nášho správania vycítia, že je správne správať sa násilne a bezcitne k ľuďom , ktorých nemajú radi. Neučia sa zmiereniu a súcitu.

Nenavrhujem zločincov nechať nech si robia čo chcú, neobhajujem otvorenie všetkých väzenských brán. Určite existujú rôzne typy správania, ktoré môžu vyť pre osobu dôvodom straty práva byť slobodnou v spoločnosti. Ale to čo potrebujeme je intenzívna práca s ľuďmi, ktorí porušili zákon, musíme hľadať spôsoby ako im dokázať, že stále majú svoju hodnotu, že im veríme a potrebujeme ich. Musíme im umožniť zmeniť sa a nie len odpykať si svoj trest. Keď zabúdame, že v každom kriminálnikovi je potencionálny svätec, zabúdame na všetky naše spirituálne tradície. Svätý Peter, autor väčšiny z Nového Zákona, pred týn než sa stal svätým, perzekuoval a zavíjal kresťanov, Valimki, ktorý zjavil Ramayanu bol predtým lúpežník a vrah, Milarepa jeden z najväčších budhistických guruov zabil 37 ľudí predtým než sa stal osvieteným. Mojžiš, ktorý vyviedol židov z Egyptra, začal svoj duchový rast po tom, čo zabi. Egypťana. Nesmieme zabudnúť, že aj najhorší z nás sa môže zmeniť. Odkaz všetkých spirituálnych tradícií je pravda, že našou najhlbšou prirodzenosťou je dobro, nie zlo.

Desaťročia sa náš justičný systém vyvíjal na princípe „spravodlivého potrestania“, ako model založený na vylúčení zo spoločnosti a nenávisť. Úplne odlišným prístupom je „uzdravovacia spravodlivosť“, ktorá hovorí, že každý zločin je ranou pre komunitu a musí sa liečiť. Táto metóda spravodlivosti sa pokúša vrátiť a začleniť vinníka späť do lominity, ak je to len trochu možné. Zatiaľ čo „spravodlivé potrestanie“ hovorí : „preč so všetkým zlom“, vždy keď niekto spácha zločin, uzdravovacia spravodlivosť hovorí: „Hej, poď naspäť! Prečo si to urobil? Nevieš, že ťa potrebujeme ako dobrého človeka v našej komunite?“. Je to prístup, ktorý môže vytvoriť silnejšie a bezpečnejšie spoločenstvá. Pravdaže, nie každý zločinec je pripravený zmeniť sa na dobrého suseda. Zástancovia uzdravovacieho systému spravodlivosti nie sú naivní. Žiaľ väzenia budú zrejme tiež nevyhnutnou súčasťou takéhoto prístupu k spravodlivosti. Ale väzenia, vo vnútri ktorých životné prostredie umožní odsúdeným stať sa prirodzenými a citlivými bytosťami.

Existuje jedna veľmi dôležitá iniciatíva, ktorú presadzuje hnutie za uzdravovaciu spravodlivosť. Je ňou vytvorenie programu na zmierenie obete a zločinca, pri ktorých sa stretávajú vinníci a obete tvárou v tvár. Keď zločinci odchádzajú z takéhoto stretnutia, môžete často počuť ako hovoria: „Veľmi sa teraz hanbím za to, čo som urobil, nikdy som si neuvedomil ako veľmi zasahujem do života niekoho iného“ alebo „Nikdy som o tom takto nerozmýšľal, bol som proste veľmi sebecký“. Niektoré z klasických odpovedí obetí zase znejú:“ Skutočne som sem išiel s nenávisťou k týmto ľuďom, ale zistil som, že sú vlastne úplne obyčajní. Neboli takí zlí, ako som si predstavoval“ alebo „Čakal som, že uvidím niekoho diabolského, no videl som jednoducho iba hlupáka“. Podobné postupy pôsobia veľmi dobre rán spôsobených zločinom, vnášajú viac ľudskosti do procesu spravodlivosti a pôsobia lepšie na zmenu spoločnosti.

Zdá sa faktom, že súčasný prístup k spravodlivosti a zločinnosti je nie len hanbou pre nás, ktorí si hovoríme civilizovaní a humánni, ale ani nedokáže spoľahlivo riešiť problém zločinnosti. Keďže ide o otázku, ktorá sa týka každého z nás, musíme požadovať otvorenie diskusie na túto tému, vytvorenie alternatívnych programov a zrejme nevyhnutnú reformu celého systému spravodlivosti a väzenstva. Na záver úryvok z listu od človeka z jedného väzenia v Indii: „Iba návratom ku koreňom ľudskosti môže vyť vytvorená spoločnosť, kde zločin, vykorisťovanie, ľahostajnosť k utrpeniu a chamtivosť budú ubúdať. Iba návratom k ušľachtilým ľudským hodnotám môžeme skutočne vybudovať celistvú spoločnosť kde nikto nemusí páchať zločin kvôli boju so zločinom“.

Podľa článku Bo Lozoffa (popredného amerického aktivistu za reformu vo väzenstve) uverejneného v New Renaissance No.3, Vol.5

Žiadne komentáre:

wildandfree kolektív Copyright © 2011 | Template created by O Pregador | Powered by Blogger