Jeseň v biozáhrade

Práce v záhrade na jeseň - bioparenisko, zelené hnojenie, mulčovanie, výsev, presádzanie.

Bioparenisko
Vytvoríme ho tak, že vykopeme jamu o šírke asi 1,5m a dĺžke podľa potreby. Na spodok dáme rôzne konáre, , piliny, kôru, stonky kukurice, slamu a podobne. Táto vrstva sa bude postupne rozkladať a tak dlhodobo vyhrievať parenisko. Na ňu dáme obrátené drny, alebo lístie. Tie sa budú rozkladať rýchlejšie. Túto vrstvu prikryjeme vrstvou vykopanej zeminy. Povrch biopareniska zamulčujeme a môžeme vysádzať rastliny. Výhodné je hlavne na skorú zeleninu, ktorá v takto vyhrievanej pôde vyrastie skôr a v lete na teplomilné druhy ako napríklad tekvice, uhorky, papriky, alebo rajčiaky. Najlepšou dobou na robenie biopareniska je koniec septembra a začiatok októbra. Vtedy môžeme použiť aj odpad po zbere úrody.

Zelené hnojenie
Veľmi výhodný spôsob obohatenia pôdy o živiny a organickú hmotu. Je to vhodné preto, že zabezpečí pokrytie zeme rastlinným krytom, čo zamedzí vyparovaniu a šíreniu burín. Strukoviny (ako napríklad fazuľa, hrach, bôb a pod.) majú na svojich koreňoch baktérie, ktoré premieňajú vzdušný dusík, na zlúčeniny dusíka, ktoré potom obohacujú pôdy. Takže tieto rastliny okrem toho, že nám dávajú úrodu, zároveň aj obohacujú pôdu o dusík. Túto funkciu má tiež ďatelina, vika a lupina. Vysádzané rastliny (nesmú byť príbuzné s predchádzajúcou, alebo nasledujúcou plodinou) sa skôr ako zdrevnatejú pokosia a zarýľujú najviac do hĺbky 15 cm. Nemali by sa však zaprávať hneď ale až po jednom až dvoch týždňoch, čím zamedzíme nežiaducim hnilobným procesom. Rastliny na zelené hnojenie sa vysievajú buď skoro na jar, alebo koncom leta, až do októbra. Vtedy rastliny stihnú do mrazov vyrásť a chránia povrch pôdy po zbere úrody. Väčšina rastlín cez zimu odumrie a na jar sa zapracujú do pôdy, alebo tvoria základ pre mulč.

Vhodné rastliny: lucerna siata, ďatelina lúčna, lupína úzkolistá, vika huňatá, raž siata, horčica biela, mätonoh mnohokvetý, špenát a iné.

Mulčovanie
Je to pokrývanie pôdy rôznymi materiálmi ako seno, slama, zvyšky rastlín, kôra, papier, fólia a pod. Má to hneď niekoľko výhod. Hlavne výrazne zabraňuje rastu buriny. Tiež udržuje vlahu. Pre pôdu rýľovanie nie je prirodzené a mulč zachováva jej kyprosť a zároveň ju zásobuje dostatkom organickej hmoty. Takže nám výrazne uľahčuje prácu. Výhodné je tiež zamulčovať pôdu pod stromami (aj v sadoch) na zabezpečenie dostatku živín pre ne. Nevýhodou mulčovania je, že zvykne priťahovať slimáky. Preto ak máte s nimi problémy, je lepšie nesadiť do mulču plodiny, ktoré najviac napádajú. Na ich odpudzovanie je tiež vhodný drevený popol, Ten je aj dobrým hnojivom. Slimáky tiež odpudzujú niektoré byliny, ako žerucha, tymián, šalvia, yzop, horčica a iné. Je dobré vysadiť niekoľko rastlín do záhonu medzi pestovanú plodinu.

Prihnojovanie
Je správny čas na obohatenie pôdy vyzretým kompostom, alebo hnojom.
Výsev prezimujúcich rastlín

Na jeseň možno vysievať špenát, valeriánu, cibuľu zo sadzačky.

Presádzanie
V tomto období je najlepšie presádzať stromy, kríky, alebo cibuľové rastliny a iné trvalky.
Kút na prezimovanie užitočných živočíchov

Nechajte niekde v rohu záhrady kôpku konárov a lístia. Ježko, rôzny hmyz a iné živé stvorenia vám budú veľmi vďačné a o rok vám to v záhrade oplatia.

z časopisu Kruh života