Vták

Keď Slnko odišlo rozdávať radosť inam, zhliadla som vtáka. Na tom prekrásnom živom odkaze Slnka - žiarivo žltej oblohe - sa preháňal. Nakazil ma svojou slobodou a radosťou.. veľmi sa mi zachcelo byť vtákom - v lete sledovať ľudí a smiať sa na ich hlúposti.. ráno sa zobúdzať za spevu svojich bratov a sestier a robiť všetko len pre svoje a živobytie ostatných členov svojej malej komunity.. nie, nemám poňatia o "vtáčích povinnostiach", viem o nich akurát to, že majú nohy, zobák, krídla, vnútorné orgány a perie, ale verím, že taký hlúpy systém práce a vôbec celý systém, ktorý denne zažívame "dokázal" vymyslieť len ľudský druh.
Z ich letu však možno vyčítať všetko, celý ich život - tú nespútanosť, ich spolupatričnosť s Oblohou a Zemou, ich neobmedzenú, ich absolútnu stotožnenosť so životom. Teší ma pomyslenie, že im nič neuniká - vedia o každom jednom pohybe jednotlivého Oblaku, vždy vedia, ktorým smerom fúka Vietor, vidia Slnko v každú dennú hodinu - neujde im jediná jeho krásna póza.
..tie neúnavné rýchle pohyby krídel, ktoré ani náhodou neodzrkadľujú rýchly životný štýl, ale chuť spoznať diaľky, vychutnať si bezstarostný stav beztiaže..
Možno toho malého hravého tvora trápilo nič, alebo ho naopak trápilo lietadlo, ktoré letelo nad ním, veľký znečisťujúci komín i bitúnok, ktorý mal na dohľad.
Dodával Oblohe zvláštnu plynúcu náladu, rovnako ako Oblaky, ktoré sa po nej vliekli s trpezlivou pomalosťou, akoby ma chceli počkať.. a ja doteraz ľutujem, že som nešla.. som tiež len obyčajný prízemný človek, ktorý na Oblohu nedočiahne ani len v myšlienkach..
Ako rada by som sa v tom veselo žiarivom pozadí našich životov rozplynula a dotvárala kulisy Slnku, Kvetom, Tráve, Stromom, Hviezdam, Vtákom a ostatným živým tvorom..
Obloha bola plná protikladov - na jednej strane čistá ako láska a na strane druhej búrlivá ako ľudskosť.. avšak sú to protiklady, ktoré zabezpečujú rovnováhu.. Obloha vie, čo robí...

-hnedovlasá-

"Páni zeme" - od KA

Páni zeme

Svet.. je to, ako byť zahrabaný v 30 metrov hrubej vrstve odpadu..

Tolko nemorálnych vecí je schvalovaných, dokonca aj samotnými zákonmi..
Tolko vecí sa tvári priatelsky a pritom sú len chabou alternatívou ku skutočnému dobru..
Tolko ludí hovorí mám rád prírodu.. mám rád zvieratá..a zrovna tolko ludí sa tak nechová..
Prečo proste niekto nevstane a nezakričí, že mu je zle? Stačí luďom taký život, aký vedú, alebo sa.. boja? Čoho? Verejnej mienky, ktorá je podmienená nespočetným množstvom ďaších hlupákov? Boja sa toho, že im bude ešte horšie?
Bola by to revolúcia, keby vstal každý jeden, kto nie je spokojný.. bol by to prevrat, tomu verím..
Nezaslúžime si viesť takéto životy.. prázdne, uponáhlané..
Každý má právo na jedlo zadarmo! Každý má právo na vodu zadarmo! Každý má právo na príbytok zadarmo! Každý jeden tvor na Zemi má právo na život - na svoj vlastný život po svojom, žiť ho na mieste, ktoré si zvolí sám, pohybovať sa, kde sa mu zachce.
My sme toto celé vymysleli - tento hanebne hlúpy systém všespoplatňovania.
Ten, kto nás stvoril sa za nás musí velmi hanbiť - ako nakladáme s jeho darmi, ktoré sú pre všetkých, ako zneužívame život..
Aké sme my hlúpe stvorenia - vo svojej podstate nie.. sami sme zo seba spravili hlupákov a čo je najsmutnejšie - na túto dráhu navádzame aj svoje deti..
Čím sme lepší ako ostatné tvory na Zemi? Kde je opodstatnenie výrazu "pánovia Zeme"? Ak pán Zeme znamená postaviť mrakodrap, koncentrák, ukradnúť teliatku mlieko na čokoládu, stiahnuť zaživa cítiacu bytosť z kože, rúbať stromy na sochy, vraždiť sa navzájom..
HANBÍM SA, ŽE SOM ČLOVEK, HANBÍM SA ZA NÁZORY A SMEROVANIE TERAJšEJ CIVILIZÁCIE

Poďakovanie patrí Ka (http://www.antisvet.webgarden.cz/)

Ten, čo uzrel iný svet

Tam, kde smútok sveta znie, nad zajtrajškom človek premýšľa. Havraní kŕdeľ stále bdie, a vrcholky stromov ohýbajú sa pod ťarchou čakania na tmu. Povzdych ťažký z úst sa derie, a v slzách skrytá celá duša vyplaví sa na povrch. Čierna noc si už šuchorí perie. Striehne na posledný moment, aby dala znamenie na slávnostnú ódu havranov. Ťažko je človeku, ktorý zrazu zistí, že premrhal celý svoj vzácny život. Až teraz v poslednej chvíli si je istý, že zmenil by všetko, aby mohol vidieť radosť v očiach svojich blízkych. Pri posteli zbiehajú sa supi, Ktorých zdá sa málo pozná. Jeho žiaľ mu teraz myseľ tupí, a nahlas prosí o milosť, aby mohol vnímať krásu, ktorá mu bola dovtedy ľahostajná. Spánok unavené oči zatvára, je silnejší ako vôľa umrieť. Hlboko v podzemí sa už o ňom povráva, No Strážca duší vidí všetko, a snaží sa súpera poraziť. Človek biedny blúdi v tmách, Stalo sa čo očakával. Ľahostajne príma svet posadený v neistých hmlách. Predsa však nechce uveriť a snaží sa prebudiť do dňa, ktorý bude jeho posledný a zároveň prvý. Do tmavej izby prediera sa svetlo, a ťahá nahor viečka, aby sa uzrelo v jeho očiach. Obavy a nepokoj to z jeho duše zmietlo, a celé telo zrazu zaliala láva neľútostne sa valiaca žilami zo sopky srdca. Veľkolepá je krása všedného dňa, a maličkosti zrazu znamenajú viac než veci veľké. Vtom sa zmenil celý svet, hľa. Oči slepca už nie sú slepé. Vidia všetko. Aj to, čo videli, ale v inom svetle. Tam kde radosť sveta znie, Nad zajtrajškom človek už nepremýšľa. Havraní kŕdeľ utíchol, to že na ódu už nik nečaká vie. A vrcholky stromov tancujú na šteklivých lúčoch slnečného dňa.

...katrin