Ako si pripraviť AFINITNÚ SKUPINU

Zloženie:

Okruh priateľov
Dôvera
Konsenzus
Bezpečnosť
Dobrý nápad
Plány pre rôzne okolnosti
Štruktúry pre reagovanie na neočakávané okolnosti
Trocha odvahy (nemusí byť, ale mala by byť po ruke, pre každý prípad)
Akcia!
Následná diskusia

Z koľkých ľudí by sa mala skladať afinitná skupina?

Veľkosť môže byť od dvoch, povedzme po pätnásť jednotlivcov, čo záleží od danej akcie: ale žiadna skupina by nemala byť taká početná, aby tam nebola možná neformálna konverzácia o dôležitých veciach. Ak je vás dosť, vždy sa môžte rozdeliť do dvoch alebo viacerých skupín.

Je afinitná skupina trvalým zoskupením?

     Nie, afinitná skupina je takou štruktúrou, aby vyhovovala vám. Vždy premenlivou, zložená z hrsti zainteresovaných a dôveryhodných ľudí počas trvania určitého projektu. Keď je už raz založená, táto skupina sa môže rozhodnúť, že bude „zatvorená“, ak je to potrebné z bezpečnostných dôvodov. To znamená, že o všetkom čo sa deje v rámci skupiny sa nehovorí mimo nej, aj keď sú jej iné aktivity už dávno dokončené. Určitý tím môže pracovať spolu znovu a znovu, ale členovia môžu byť zúčastnení aj v iných afinitných skupinách, môžu sa rozdeliť do menších skupín a pracovať mimo štruktúry afinitnej skupiny.
     Je pravdepodobné, že už ste v nejakej afinitnej skupine, hoci ste ešte nikdy predtým neboli zúčastnení na žiadnej priamej akcii, alebo hoci je toto váš prvý radikálny text, ktorí čítate – afinitná skupina je najosvedčenejšia štruktúra pre partizánske aktivity akéhokoľvek druhu. Afinitná skupina je jednoducho okruhom priateľov, ktorí vzájomne poznajú svoje silné a slabé stránky, životnú históriu, ktorí si vytvorili spoločnú reč a zdravú vnútornú dynamiku, a zaumienili si uskutočniť nejaký cieľ alebo sériu cieľov.
     Afinitná skupina môže byť prakticky neporaziteľná. Nemôže byť infiltrovaná, pretože všetci jej členovia sa delia o svoju históriu a dôverné priateľstvo, a nikto mimo skupiny nemusí byť informovaný o ich plánoch alebo aktivitách. Sú efektívnejšie než nejaká najprofesionálnejšia armádna jednotka: sú slobodní adaptovať sa akejkoľvek situácii, nemusia si dávať odsúhlasiť svoje rozhodnutia cez žiadny komplikovaný proces schvaľovania; všetci jednotlivci môžu konať a reagovať priamo bez čakania na rozkazy, avšak s jasným vedomím toho, čo sa od ostatných dá očakávať. Pre ich vzájomný obdiv a inšpiráciu, na ktorých sú založení, je skoro nemožné ich demoralizovať. V silnom protiklade s kapitalistickými, fašistickými a komunistickými štruktúrami, oni fungujú bez akejkoľvek potreby hierarchie alebo nátlaku: účasť v afinitnej skupine môže byť zábavná ako aj efektívna. A čo je najdôležitejšie, sú motivovaní spoločnou túžbou a lojálnosťou, radšej než ziskom, povinnosťou alebo inou kompenzáciou alebo predstavou: ani neprekvapuje, že celé kordóny polície v protestoch boli držané na uzde malými afinitnými skupinami ozbrojenými len plechovkami slzného plynu, ktoré na nich tí policajti strieľali.
     Afinitné skupiny fungujú na modeli konsenzu: rozhodnutia sa robia kolektívne, sú založené na potrebách a túžbach každého zúčastneného jednotlivca. Demokratické hlasy, v ktorých sa presadí väčšina a menšina musí držať jazyk za zubami, sú v afinitnej skupine nenávidenou vecou: ak má skupina dobre pracovať a držať pokope, musí byť každý zúčastnený jednotlivec spokojný. Pred každou akciou si členovia skupiny spolu vytýčia aké sú ich osobné aj kolektívne ciele, aká je ich pripravenosť riskovať (ako jednotlivci, aj ako skupina) a aké sú očakávania jeden od druhého. Podľa toho sformulujú plán.
     Keďže situácia akcií je vždy nepredvídateľná a plány vychádzajú len zriedka podľa očakávania, afinitná skupina má obyčajne duálny prístup k ich príprave. Na jednej strane sú plány robené pre rôzne scenáre: ak sa stane prípad A, budeme sa navzájom informovať prostriedkami X a prejdeme na plán B; ak X prostriedky komunikácie nie sú možné, stretneme sa na mieste Z o čase Q. Na druhej strane sa pripravujú štruktúry, ktoré budú prospešné, aj keď to, čo sa stane nebude podobné žiadnemu z vymyslených scenárov. Rozdelia sa vnútorné úlohy. Určia sa prostriedky komunikácie (ako napríklad vysielačky alebo zakódované heslá na oznamovanie tajných informácií alebo inštrukcií). Pripravia sa hlavné stratégie (na udržiavanie pokojnej mysle, ako držať jeden druhého na očiach v mätúcom prostredí, alebo zabrániť pokutovaniu políciou, aby sme spomenuli len niektoré). Zmapujú sa únikové cesty. Pripraví sa právna podpora v prípade, že niekoho zadržia. Po akcii sa prešibaná afinitná skupina stretne (znovu, ak je to potrebné, na bezpečnom mieste), aby prediskutovali čo šlo dobre, čo by sa dalo vylepšiť, a čo príde ďalej.
     Afinitná skupina sa zodpovedá len sama sebe – toto je jej najväčšia silná stránka. Afinitné skupiny nie sú zaťažené procedurálnym protokolom iných organizácií, problémami s pochopením sa medzi cudzími alebo väčším počtom ľudí alebo obmedzeniami vyplývajúcimi zo zodpovedania sa niekomu, kto nebol priamo zúčastnený na akcii. Zároveň tak ako sa členovia afinitnej skupiny snažia medzi sebou o konsenzus, každá afinitná skupina by sa mala snažiť o podobný ohľaduplný vzťah s inými jednotlivcami a skupinami – alebo prinajmenšom urobiť poklonu prístupom iných kdekoľvek je to možné, aj keď tí ostatní si neuvedomujú hodnotu ich príspevku. Ľudia by mali byť radostne vzrušení účasťou alebo zásahom afinitných skupín, nie ich neznášať alebo sa ich báť; mali by si uvedomiť hodnotu modelu afinitnej skupiny a tak to aj sami vyskúšať. Zistiť, že je to úspešné a mať úžitok z toho úspechu.
     Afinitná skupina môže spolupracovať s ostatnými afinitnými skupinami, v tom čo sa niekedy nazýva zhluk. Formácia zhluku umožňuje väčšiemu počtu jednotlivcov jednať s rovnakými výhodami, ktoré má samostatná afinitná skupina. Ak si situácia vyžaduje rýchlosť a tajnosť, zástupcovia jednotlivých skupín sa môžu stretnúť v dostatočnom predstihu, radšej než v celom rozsahu všetkých skupín. Ak je rozhodujúca koordinácia, skupiny alebo zástupcovia sa dohodnú na metódach komunikácie počas horúcej akcie. Po rokoch spoločnej kolaborácie sa rôzne afinitné skupiny navzájom spoznajú tak dobre ako poznajú samých seba, a v rámci toho sa vzájomne cítia pohodlnejší a schopnejší.
     Ak niekoľko zhlukov afinitných skupín (AS) potrebuje koordinovať zvlášť masívne akcie, napríklad veľkú demonštráciu – možno zvolať zhromaždenie. V tejto autorovej skromnej skúsenosti, najefektívnejšie, konštruktívne zasadania sú tie, ktoré sa obmedzia na poskytnutie fóra, v ktorom sa môžu rôzne AS a zhluky navzájom informovať (do akého rozsahu je to rozumné) o svojich úmysloch, radšej ako riadiť aktivitu alebo diktovať princípy pre všetkých. Takýto nepraktický formát je nevhodný k zdĺhavým diskusiám, nehovoriac k debate; a akékoľvek rozhodnutia sú prijaté alebo obmedzenia vnútené takýmto zasadaním, ono nevyhnutne zlyhá zastupovať požiadavky všetkých zúčastnených. Nezávislosť a spontánnosť, ktorú poskytuje decentralizácia, sú našimi najväčšími výhodami v boji s nepriateľom, ktorý má aj tak všetky ostatné výhody – tak prečo by sme mali obetovať tieto?
     AS nie je len prostriedkom pre zmenu sveta – tak ako každé dobré anarchistické jednanie, je to tiež modelom pre alternatívne svety, a semienkom, z ktorého môžu rásť takéto svety. V anarchistickom hospodárstve rozhodnutia nie sú robené Radami riaditeľov ani úlohy vykonávané masami pracovníkov: afinitné skupiny, kruhy priateľov, ktorí sa delia o spoločné potreby a záujmy, rozhodujú a konajú spoločne. Samozrejme, model afinitných skupín/zhlukov/zasadaní je jednoducho ďalšou inkarnáciou komunít a zhromaždení robotníkov, ktoré formovali chrbát skorších úspešných (akokoľvek krátkodobých) anarchistických revolúcií.
Nielenže je model AS najlepší nato, aby sa veci urobili, je prakticky nevyhnutný. Mala by si sa vždy zúčastniť každého stretnutia, ktoré by mohlo byť v AS vzrušujúce – a ani nehovorím o tých, ktoré asi nebudú! Bez štruktúry, ktorá umožňuje, aby sa nápady stali činmi, bez priateľov, s ktorými dokážeš hľadať riešenia a vymýšľať nápady a vytvárať dejstvá, si paralyzovaná, odtrhnutá od veľkej časti svojho potenciálu: s nimi si znásobená desiatimi, alebo desaťtisícimi! „Nikdy nepochybuj o tom, že malá skupina presvedčených, ohľaduplných ľudí by nemohla zmeniť svet,“ ako napísala Margaret Mead: „To je jediná vec, ktorá to vždy urobila.“ Referovala na afinitnú skupinu, či už poznala ten žargón alebo nie. Keby každý jednotlivec v každej akcii proti štátu a statusu quo bol súčasťou pevne utkanej, horlivej AS, táto revolúcia by sa skončila za niekoľko málo rokov.
     Nemusíš hľadať nejakú revolučnú organizáciu, ku ktorej sa môžeš pridať, aby si bola aktívna – ty a tvoji priatelia sú už súčasťou jednej! Spolu môžete zmeniť svet. Prestaň sa čudovať, čo sa bude diať, alebo prečo sa nič nedeje, a začni rozhodovať ty, čo sa bude diať.
Nechoď len tak na ďalšiu demonštráciu, protest, punkový koncert, dopravnú zápchu alebo deň v práci v pasívnom diváckom štýle, čakajúc nato, aby ti povedali, čo máš robiť alebo aby ťa zabávali. Dostaň sa do zvyku vymieňania bláznivých nápadov, čo by sa malo diať na týchto udalostiach – a rob tieto nápady realitou!
     Afinitná skupina môže byť krúžkom šitia, kolektív údržby bicyklov, alebo cestujúca skupinka klaunov; môže sa dať dokopy za účelom založenia lokálnej skupiny Jedlo namiesto zbraní, vymyslieť ako pretvoriť bicykel na gramofón alebo prinútiť nadnárodnú korporáciu, aby stratila trh, cez opatrne orchestrovaný program sabotáží. AS zakladali a obraňovali komunitné záhradky, spaľovali a budovali a squattovali budovy, organizovali programy opatery detí v susedstve aj divoké štrajky; jednotlivé afinitné skupiny bežne začínajú revolúcie vo vizuálnom umení a populárnej hudbe. Tvoja obľúbená hudobná skupina – oni boli tiež AS. Bola to AS, ktorá vymyslela lietadlo. Iná, pozostávajúca zo znechutených entuziastov Nietzscheho, skoro úspešne popravila Adolfa Hitlera počas Druhej svetovej vojny.

Nechajte päť dievčat a chlapcov, aby sa stretli, ktorí sú odhodlaní k hrmeniu akcie radšej než k tichej agónii prežívania – od toho momentu končí zúfalstvo a začína taktika.

AUTONÓMIA, KAMARÁTSTVO, ANGAŽOVANOSŤ –
VŠETKU MOC AFINITNÝM SKUPINÁM!