Autor: Jeremy Hance
Zdroj: mongabay.com, December 22, 2009
Spojler: Tento článok prezrádza záver filmu Avatar.
V najnovšom filme Jamesa Camerona s názvom "Avatar" bojuje mimozemský kmeň domorodcov na vzdialenej planéte za záchranu svojho domova, lesa, pred ľudskými votrelcami, ktorí prišli ťažiť nerastné suroviny na ich planéte. Ťažobná firma si tam priviezla bývalých vojakov kvôli "bezpečnosti" a nezastavuje sa pred ničím, dokonca ani genocídou jej nerobí problém, aby zabezpečila zisky pre svojich akcionárov. Zatiaľ čo Cameronov film sa odohráva na planéte, kde sa nachádzajú šesťnohí nosorožci a masívne lietajúce jašterice, boj medzi korporáciami a domorodými ľuďmi je sotva science fiction.
Desaťročia skutočné domorodé kmene po celom svete konfrontovali korporácie - ťažbárske, drevárske, ropné - ktoré boli odhodlané vykorisťovať ich územia. Tieto korporácie majú obyčajne, podobne ako tá z filmu, podporu od vlády a prístup k "bezpečnostným zložkám", niekedy v podobe bývalých vojakov alebo štátnej polície. Napriek tomu na rozdiel od filmu, v ktorom domorodá skupina víťazí nad firmou a vojenskými votrelcami, príbehy zo skutočného života domorodých kmeňov končia len zriedka spravodlivo: od Peru po Malajziu a po Ekvádor, ich boj pokračuje ďalej.
Oštepy verzus strelné zbrane
 Šaman kmeňa Kayapo v Brazílii |
Domorodé kmene protestovali proti stovke nových pravidiel presadených vládou Peru - vedenou prezidentom Alanom Garcia - ktoré uľahčujú zahraničným korporáciám vykorisťovať ropu, plyn, drevo a nerasty na území domorodcov. Násilná šarvátka, ktorá nasledovala, viedla k smrti 23 policajtov a prinajmenšom 10 domorodých ľudí. Domorodé skupiny tvrdia, že vláda sa veľmi snažila schovať/odstrániť telá, aby to vyzeralo, že bolo zabitých menej domorodcov. Telá boli údajne vyhodené do riek.
Avšak je známe, že 82 protestujúcich utrpelo strelné zranenia a dokopy 120 bolo zranených v tlačenici. Protestujúci tvrdia, že na nich použili slzný plyn; navyše niektorí tvrdia, že na nich strieľali aj guľometmi, ktoré je vidieť na fotkách.
 Peruvijské bezpečnostné zložky zabíjajúce protestujúcich domorodcov v Peru. Obrázok © 2009 Marijke Deleu |
Mnohé pravidlá predložené vládou, ktoré následne viedli k protestom, boli odvtedy označené ako protiústavné, zatiaľ čo Garcia zrušil len dve. Garcia naďalej hovorí, čoho je Hunt Oil dôkazom, že plánuje pokračovať s kontroverzným rozvojom ropy a plynu na územiach domorodých kmeňov v Amazónii.
  Fotky ešte nekontaktovaného kmeňa v Terra Indigena Kampa e Isolados do Envira, v okrese Acre v Brazílii, blízko hranice s Peru, vyvolali rozruch, keď boli zverejnené mimovládnou organizáciou Survival International v máji 2008. Tento domorodý kmeň je ohrozený ropným prieskumom v tomto území. © Gleison Miranda/FUNAI. |
Vo filme sú Na'vi zavrhnutí korporatívnym administrátorom ako "modré opice" a "divosi". Korporácia ako aj najatí vojaci sa pozerajú na Na'vi ako na niečo menej než ľudia.
V Peru nazval prezident Alan Garcia domorodých ľudí "pomätení divosi", "barbarskí", "druhotriedni občania", "kriminálnici" a "ignoranti". Dokonca porovnával domorodé skupiny s neslávne známymi národnými teroristami, skupinou Shining Path - Svetlý chodník.
Koniec boja medzi domorodými ľuďmi v Peru a vládou schválenou korporatívnou silou je v nedohľadne.
Desaťročia útlaku na ostrove Borneo: násilie, znásilnenia, vraždy
 V marci 2006 dorazili buldozéry patriace malajskej drevárskej firme Interhill až k Ba Abang, dedine kmeňa Penan v regióne stredného Baramu.  Od neskorších osemdesiatych rokov ťažila firma Interhill dažďové pralesy cez koncesiu 55000 hektárov lesa v Sarawaku, regióne stredného Baramu. Fotky pochádzajú od Bruno Manser Fund |
Boj sa začal vtedy, keď priemyselná ťažba dreva prvýkrát začala na ich územiach v osemdesiatych rokoch a ani dnes nie je vidieť žiadne obmedzenie ťažby alebo vyriešenie tejto situácie. V skutočnosti sa v posledných desaťročiach vyskytol nový problém, kedy sú vyrúbané lesy okamžite premenené na priemyselné palmové plantáže na výrobu palmového oleja, čo po vyrúbaní vylučuje akúkoľvek možnosť návratu prirodzeného lesa alebo navrátenie území späť domorodcom.
Ľudia Penan, z ktorých niektorí žijú v lese ako nomádi a lovci-zberači, bojovali proti korporatívnym ťažbárom dreva cez súdy ako aj cez blokády ciest. Nato boli vystavení násiliu od malajskej polície a bezpečnostných zložiek najatých mocnými drevárskymi spoločnosťami. Niektorí z nich sa dokonca boja o svoj život. V roku 2008 dlhoročný náčelník kmeňa Penan, Kelesau Naan, bol údajne zavraždený pre svoj vytrvalý aktivizmus proti ťažbe dreva na územiach domorodcov. Keď bolo jeho telo nakoniec nájdené - po dvoch mesiacoch - bolo zistené, že mal polámaných viacero kostí, čo viedlo aktivistov Penan k tomu, aby si mysleli, že bol zavraždený kvôli jeho opozícii k ničeniu tradičných území jeho kmeňa. Tejto vražde predchádzalo záhadné zmiznutie dvoch aktivistov Penan v deväťdesiatych rokoch ako aj zmiznutie švajčiarskeho aktivistu Bruna Mansera, ktorý dlho a tvrdo bojoval za práva ľudí Penan a ktorý zmizol v tomto regióne v roku 2000.
Nedávno prehovorili dievčatá Penan, že boli znásilňované, bité a sexuálne zneužívané drevorubačmi. 110 stranová správa zverejnená v tento rok (2009) malajským ministerstvom pre ženy, rodinu a rozvoj komunity zdokumentovala ich príbehy, zatiaľ čo vládny tím prešetrujúci tieto prípady vyhlásil, že osem obvinení znásilnenia alebo sexuálneho zneužívania sú "rozhodne pravdivé". Aj dievčatá mladé len desať rokov boli napadnuté a znásilnené, a niektoré z nich otehotneli. Dievčatá Penan, ktoré vozia do aj zo školy lesní robotníci, hovoria, že sú bežne sexuálne zneužívané počas týchto jázd. Nanešťastie doterajšie policajné vyšetrovanie v tejto záležitosti neviedlo nikam kvôli nedostatku dôkazov.
 Bývalý okresný náčelník kmeňa Penan regiónu horného Baramu, James Laloh Keso (v strede). Fotka poskytnutá bezplatne od Bruno Manser Fund. |
Najnovšie vyskúšali ľudia Penan novú stratégiu k udržaniu ich ubúdajúceho domova. Sedemnásť kmeňov Penan vyhlásilo "mierový park" pokrývajúci 163 000 hektárov ich pôvodného domova, aby priniesli svetlo do ich situácie a zatlačili na vládu, aby zastavila plány pre ťažbu v tomto území. Vláda odmietla uznať štatút mierového parku a ťažba má podľa plánu pokračovať ďalej.
Len málo domorodých ľudí čelilo väčšej tragédii, zúfalstvu a poníženiu počas posledných tridsiatich rokov ako ľudia Penan.
Kliatba ropy
V Ekvádore pretrváva celkom iný druh boja. Ropný gigant Chevron čelí momentálne 27 miliárd dolárovému súdnemu procesu s ekvádorskými domorodými kmeňmi kvôli ničeniu životného prostredia spôsobeného firmou Texaco, ktorá bola osvojená Chevronom v roku 2001. Na súde Texaco priznalo, že sa zbavilo 68 miliárd litrov toxického odpadu do ekvádorského pralesa v rokoch 1964 až 1990. Súdny expert zistil kontamináciu pri každom bývalom ropnom vrte Texaca, odhadujúc tak znečistenie ropou 30 krát horšie než bola škandalózna havária Exxon-Valdez a rozprestierajúce sa na území veľkom ako Rhode Island (4000 km2).
Tento prípad, známy aj ako "Amazonský Černobyľ", zahŕňa 30 000 domorodých ekvádorských žalobcov. Toxické znečistenie zasiahlo 6 domorodých kmeňov, z ktorých sa už jeden vytratil navždy. Súd zistil, že viac než 1400 ľudí utrpelo predčasnú smrť od rakoviny kvôli kontaminácii z ropného znečistenia.
Napriek týmto faktom sa Chevron vehementne vyhýba akémukoľvek odškodneniu za poškodenie životného prostredia. V roku 2008 vyšlo najavo, že Chevron najal kľúčových politických hráčov, vrátane bývalého vodcu americkej senátnej väčšiny Trenta Lotta a McCainovho fundraisera Wayneho Bermana, aby lobovali obchodnú zástupkiňu Spojených Štátov Susan Schwabovú, členov Kongresu a zástupcu štátneho tajomníka Johna Negroponteho, aby sa vyhrážali prerušením amerických obchodných zmlúv s Ekvádorom pokiaľ nezrušia súdny proces. Avšak pokus tejto korporácie využiť politickú silu Spojených Štátov k zbaveniu hlasovacieho práva 30 000 domorodých ľudí zlyhal.
Tento september (2009) Chevron zverejnil video, ktoré tvrdilo, že zástupcovia Ekvádora, vrátane sudcu v tomto prípade, poberajú úplatky. Avšak ukázalo sa, že toto video je podvrh: obchodník z toho videa je v skutočnosti odsúdený drogový díler a ďalšia osoba vo videu je ekvádorský dodávateľ, ktorý dostával peniaze od Chevronu. Uplácanie ako aj úplatkári vo videu sú podvodníci a ostatní vo videu tvrdia, že zábery boli zámerne editované. Chevron popiera akúkoľvek účasť pri tvorbe tohto videa.
Súdny spor pokračuje už od roku 2003 a zatiaľ nebolo vydané žiadne rozhodnutie. Ale napriek tomu Chevron verejne vyhlásil, že aj keby tento spor prehrali, nezaplatia žiadne odškodné.
"Nezaplatíme a nebudeme sa ťahať v tomto spore nasledujúce roky, či desaťročia," vyjadril sa hovorca Chevronu Don Campbell.
Tento rok (2009) bol vyšiel do kín dokumentárny film "Crude", ktorý podrobne opisuje boj domorodých ľudí, žiadajúcich firmu Chevron o prevzatie zodpovednosť za svoje zločiny. Chevron reagoval na tento film PR kampaňou zameranou na znevažovanie režiséra filmu aj domorodých obetí.
Žiaden hollywoodsky happy end
 Diely ropy a zemného plynu v západnej Amazónii. Solídna žltá zobrazuje bloky, ktoré už sú prenajaté korporáciám. Pásikovaná žltá zobrazuje navrhnuté bloky alebo bloky ešte stále vo fáže rokovania. Načrtnuté chránené územia sú tie, ktoré sú striktne chránené inštitúciou IUCN (kategórie I až III). Obrázok poskytnutý od PLoS ONE |
Napriek opakovanej nespravodlivosti sa tieto príbehy len zriedka dostanú do hlavných médií v priemyselnom svete. Firmy sa správajú beztrestne, devastujúc lesy a domovy z časti tak kŕmiac nenásytný apetít rozvinutých a rozvojových ekonomík kvôli nábytku, palmovému oleju, zemnému plynu a surovej rope.
Zatiaľ čo Avatar je miestami zábavný a nápadný film, na ktorý sa mnohí pozerajú ako na číru sci-fi zábavu, tento film jasne naráža na boje a nespravodlivosť, kvôli ktorým nemusíte cestovať cez celú galaxiu, aby ste ich videli, ale ktoré sa dejú práve tu na planéte Zem.
Niektoré dôležité organizácie pracujúce s domorodými skupinami na zabezpečenie ich práv: Amazon Watch, Bruno Manser Fonds, Amazon Conservation Team a Survival International.
Zaujímavé webstránky:
http://www.mongabay.com/
http://intercontinentalcry.org/
http://www.fpcn-global.org/
http://www.survivalinternational.org/
http://www.wolf.sk/
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára