Permakultúra v skratke

Permakultúra je spôsob ako navrhovať trvalo udržateľné a pritom vysoko produktívne záhrady, balkóny, ovocné sady, parky, lesy, farmy, ale aj celé ľudské usadlosti, obce, sídliská a mestá. Nezaoberá sa len poľnohospodárstvom, ale tiež rieši navrhovanie domov, ktoré sú v súlade s prírodou ( úsporné, prírodné materiály a pod.), vytváraním a znovu objavovaním komunít ( komunitou môže byť aj obyvateľstvo jedného domu, prípadne ulice a pod.), miestnych aj nepeňažných ekonomík, podporou miestnych organických roľníkov ľuďmi z mesta a pod. Vznikla spojením slov Permanetná (trvalá) kultúra. Jej priekopníkom bol Austrálčan Bill Mollison, ktorý po sklamaní z neúspechov v tradičnom ochranárskom hnutí, sa zameral na vytvorenie praktického spôsobu, ako zabrániť ďalšiemu ničeniu Zeme.

Základom permakultúry je jej etika, ktorá sa dá vyjadriť v troch bodoch:
- starostlivosť o Zem – o všetko živé, aj neživé, čo sa na tejto Zemi nachádza
- starostlivosť o ľudí – zabezpečenie našich najzákladnejších potrieb
- správne rozdelenie prostriedkov, informácií a času pre potreby ľudí a Zeme.

Permakultúra uznáva hodnotu všetkých bytostí a vecí bez ohľadu na to, či sú pre človeka užitočné, alebo nie. Snaží sa navrhovať naše ľudské systémy podľa vzoru prírodných ekosystémov, k čomu využíva poznatky tradičných kultúr, rovnako ako najnovšie poznatky vedy a tiež svoje vlastné poznatky a skúsenosti. Z toho vyplýva, že sa nesnaží prírodu prekonávať a pokorovať, ako je bežne zvykom, ale snaží sa naopak čo najviac s prírodou spolupracovať a riadiť sa jej pravidlami.
Pre dosiahnutie tohto kombinujeme štruktúry, rastliny, zvieratá a ľudí tak, aby sme využili ich prirodzené vlastnosti a schopnosti. Využívame osvedčené princípy a procesy na vytváranie „kultivovaných“ ekosystémov. Snaha je, aby po vytvorení, bolo s udržiavaním čoraz menej práce a po určitom čase nebolo potrebné do nich skoro vôbec zasahovať. Nie je to snaha skultivovať prírodu, ale naopak, vytvoriť si pre seba na pomerne malom priestore možnosti obživy a tak nechať čo najviac priestoru pre divočinu.

Je to snaha riešiť jednotlivé prvky tak:
a) aby medzi nimi mohlo vzniknúť maximálne množstvo užitočných prepojení a vzájomne prospešných vzťahov
b) aby každý mohol plniť viac funkcií
c) aby každú dôležitú funkciu zabezpečovalo viac prvkov
d) aby prvky aj systém spotrebovali minimum energie
e) aby sme mohli využívať prednostne biologické zdroje a prírodné energie
f) aby všetky biologické zdroje boli spracovávané vo vnútri, t.j. aby sa recyklovali a nevznikali tak odpady
g) aby sme vytvorili bohatú zmiešanú kultúru zo spoločenstiev vzájomne prospešných druhov rastlín a zvierat
h) aby sme vytvorili skôr malé vysoko produktívne a intenzívne systémy, ako veľké extenzívne systémy, vyžadujúce drahé vonkajšie vstupy surovín a energie
i) aby sme využili nie len plochu, ale aj ďalšie dimenzie – priestor, čas a spolupôsobenie biologických prvkov (synergiu)
j) aby sme maximálne využívali trvalky
k) aby sme mohli využiť a urýchliť prírodnú evolúciu
l) aby sme mohli využiť prírodné vzory a okrajový efekt ekosystémov.

Každý by sa mal starať o ten kus Zeme, ktorý mu „patrí“, alebo ho priamo používa. Každý má aspoň niečo. Čím menej, tým lepšie sa o to môže starať. Snaha o lepší svet musí začať najskôr v našom srdci a nasledovne na našom prahu.
Permakultúra ukazuje možnosti, ako byť čo najviac sebestačný, ako posilňovať región, v ktorom žijeme a v neposlednom rade robiť svoje okolie pekné a živé.

Na Slovensku a v Čechách už pár rokov pôsobí iniciatíva zaoberajúca sa permakultúrnym pestovaním, dizajnom ako aj vytváraním zaujímavých prírodných vzťahov. Časť z nás sa tiež rozhodla v rámci našich skromných záhrad začať experimentovať na tomto poli fascinujúceho záhradkárčenia. Pre viac informácií kliknite na www.permakultura.cz