Nasýti genetické inžinierstvo svet?

Odhaduje sa, že na svete dnes trpí hladom a podvýživou vyše 800 miliónov ľudí. Preto čokoľvek, čo by pomohlo týchto ľudí nasýtiť je veľmi príťažlivé. Dokáže však genetické inžinierstvo tento problém skutočne vyriešiť? Alebo je to len jeden z ďalších cynických obchodov?

Geneticky modifikované plodiny ako riešenie hladu?

Jedným z najčastejšie používaných argumentov pre zavádzanie geneticky modifikovaných rastlín je tvrdenie, že modifikované potraviny nasýtia svet a vyriešia tak problém hladu na našej planéte. Toto tvrdenie však nie je pravdivé. Ľudia nehladujú kvôli nedostatku potravín – v skutočnosti je ich na svete nadbytok, ale preto, lebo sa k nim hladujúci nedostanú, alebo si ich nemôžu kúpiť. Mnohé rodiny jednoducho nemajú peniaze na to, aby si zadovážili jedlo. Hlavné príčiny hladu – chudoba, sociálna nerovnosť, zlá distribúcia potravín či absencia trvalo udržateľnej poľnohospodárskej politiky v rozvojovom svete, by sa len ťažko vyriešili zavedením nejakej technológie. Snaha nadnárodných korporácii ovládnuť pomocou genetického inžinierstva potravinový reťazec situáciu skôr zhoršuje. Tieto spoločnosti si totiž nechávajú patentovať rastliny a zvieratá, aby za ne mohli inkasovať peniaze v podobe licenčných poplatkov. Aby sme boli schopní zaistiť potravu pre celý svet, bude podľa mnohých poľnohospodárskych odborníkov potrebné urobiť nasledujúce kroky:

*chrániť rozmanitosť (diverzitu) pôvodných poľnohospodárskych plodín a rozvíjať ju.

*skoncovať s poľnohospodárskymi postupmi, ktoré narúšajú životné prostredie deštrukciu pôdy, produkovaním chemického znečistenia a vody.

*chrániť živobytie miestnych farmárov a vidieckych komunít..

*bojovať s biedou, aby mali ľudia prostriedky na kúpu alebo dostatok pôdy na dopestovanie vlastných potravín.

Genetické inžinierstvo ohrozuje všetky základné predpoklady pre nasýtenie svetového obyvateľstva.

Strata rozmanitosti

Podľa správy Organizácie spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) prišiel svet do konca roku 2000 o takmer 95% genetickej diverzita, ktorú malo poľnohospodárstvo k dispozícii ešte na začiatku storočia. Pôdna erózia, ktorá bola vždy problémom, sa teraz vďaka pestovaniu monokultúr zhoršila a postihuje už celú jednu tretinu svetovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy.

Genetické inžinierstvo tento trend ešte zhorší. Pestovanie monokultúr geneticky modifikovaných rastlín na veľkých plochách povedie k ďalšiemu znižovaniu genetickej diverzity v poľnohospodárstve. Plodiny, ktoré boli geneticky upravené tak, aby boli odolné voči pesticídom, zároveň znamenajú potrebu používania týchto jedovatých chemikálií. Použitie totálnych herbicídov, ktoré hubia všetky rastliny s výnimkou geneticky modifikovanej plodiny, povedia k vytvoreniu „biologickej“ poľnohospodárskej púšte. Je nutné si uvedomiť, že i poľnohospodársky obrábané plochy sú ekosystémy plné života.

Mýtus o odolnejších plodinách a vyšších výnosoch

Nové plodiny vytvorené genetickým inžinierstvom nemusia mať práve tie vlastnosti, ktorých gény im boli vložené. Nové génové kombinácie môžu byť nestále a nie je preskúmané, ako budú reagovať na zmeny v životnom prostredí. Genetickí inžinieri sa už vzdali mnohých zámerov, pretože rastliny vytvorené v laboratóriách neobstáli v poľných podmienkach. Pri pravej komerčnej odrode bavlínka firmy Monsanto s génom Bt sa napríklad očakávala rezistencia voči určitému škodcovi. V skutočnosti sa takáto rezistencia nedokázala a túto odrodu bavlníka napádal škodca rovnako ako štandardné odrody. Často sa tvrdí, že geneticky modifikované poľnohospodárske plodiny budú mať vyššie výnosy než klasické odrody. Toto tvrdenia však nie je pravdivé. Práve naopak, genetická modifikácia môže spôsobiť pokles úrody. Ako vyplýva z pozorovaní v USA a Kanade, kde sa transgénne plodiny pestujú, u geneticky modifikovanej sóje, rezistentnej na herbicíd Roundup, dochádza k poklesu výnosov. Nie je to prekvapujúce, ak si uvedomíme, že cudzie gény sa vkladajú do rastliny preto, aby bola rezistentná voči herbicídom a nie kvôli zvýšeniu výnosu. Nový problém, ktorý môžu priniesť rastliny odolné voči pesticídom, je možnosť vzniku tzv. superburín a superškodcov, ktoré sa môžu stať skutočnou pohromou pre poľnohospodárske plodiny. Zástancovia GMO tvrdia, že Bt-kukurica zníži množstvo používaných insekticídom. Skúsenosti z USA to však nepotvrdzujú. Bt-kukurica produkujúca svoj vlastný insekticíd sa pestuje v USA asi na 30 percent celkovej rozlohy kukuričných polí a množstvo používaných insekticídov sa neznížilo.

Ohrozenie živobytia

Ak genetické inžinierstvo ovládne poľnohospodársku produkciu, dostane sa jej osud plne do rúk nadnárodných spoločností. Chemické giganty ako Monsanto si už teraz nárokujú monopol nad určitými plodinami. Znamená to, že obyčajní farmári si už nebudú mať možnosť nechať časť úrody ako osivo na ďalšie roky, ako to bežne robievali. Odhaduje sa, že v krajinách tretieho sveta pochádza až 80 percent osiva z predchádzajúcej úrody alebo sa získava výmenou s ostatnými roľníkmi. Ako náhle sa osivo dostane pod ochranu patentov, bude dostupné len za úhradu každoročných licenčných poplatkov. Takto sa mnohé druhy plodín môžu stať nedostupné pre bežných farmárov. Farmári, ktorí si kúpia geneticky modifikované osivo, sa stanú obeťou nadnárodných monopolov, ktoré pre ne vytvárajú nevýhodné zmluvy. Napríklad americkí farmári, ktorí sa rozhodnú pestovať geneticky modifikovanú sóju firmy Monsanto, musia najprv zaplatiť vysokú cenu za osivo a potom podpísať dohodu, v ktorej sa na vopred stanovené obdobie zaviažu používať herbicíd Roundup firmy Monsanto. Farmári sa taktiež zaväzujú, ž umožnia náhodnú kontrolu všetkých operácií s osivom. Ak sa stane, že si farmám nechá časť úrody na ďalší rok a Monsanto to zistí, farmárovi hrozia penále rádovo v desiatkach tisíc dolárov.

Príkladom toho, ako ďaleko sú schopné niektoré firmy zájsť v snahe o zisk a kontrolu farmárov, je prípad Percyho Schmeisera v Kanade. Percy Schmeiser na svojej rodinnej farme po desaťročia pestoval repku olejnú. Vyšľachtil si dokonca vlastné odrody, ktoré používal . Časť jeho polí ležiacich pri cestách bola v roku 1997 kontaminovaná geneticky modifikovanou repkou olejnou od firmy Monsanto, odolnou voči herbidícu Roundup. Napriek tomu, že sa jeho polia stali obeťou kontaminácie, firma Monsanto na neho podala žalobu za neoprávnené používanie jej patentovaných semien a neplatenie poplatkov za ne. Súd ho odsúdil na zaplatenie veľmi vysokej pokuty. Takto sa z obetí genetickej kontaminácie stávajú vinníci.

Zlatá ryža je mačacie zlato

Takzvaná zlatá ryža má byť údajným riešením problému nedostatku vitamínu A v ázijských krajinách a ukážkou toho, ako genetické inžinierstvo pomáha rieši problémy planéty. Táto ryža síce obsahuje provitamín A, ktorý je je v strave obyvateľov juhovýchodnej Ázie nedostatok, ale zlato „zlatej ryže“ je falošné. Na to, aby priemerný človek dostal odporúčanú dennú dávku provitamínu A, musel by zjesť 3,7 kilogramu (v suchom stave) tejto ryže denne! Pritom váha priemernej porcie ryže je 200 gramov. Navyše – problém nedostatku vitamínu A sa už rieši podávaním vitamínov a najlepším dlhodobým riešením je podpora pestovania zeleniny v týchto krajinách.

Tradičné poľnohospodárstvo funguje

Početné štúdie dokázali, že tradičný spôsob poľnohospodárske výroby (bez používania pesticídov) vykazuje stále vysokú produktivitu a trvalo udržateľné výnosy, a to ako na rozvojovom Juhu, tak i v priemyselne vyspelých krajinách Severu. V správe Alternatívne poľnohospodárstvo Americkej národnej akadémia vied z roku 1989 sa uvádza, že farmy na ktorých sa hospodári bez pesticídom a umelých hnojív, sú rovnako produktívne ako farmy, ktoré spomínané chemikálie používajú., Štúdia, ktorú vypracovala Univerzita v Esexe, dokumentuje 208 príkladov trvalo udržateľného poľnohospodárstva v 52 rozvojových krajinách. Tieto projekty dokázali nielen nasýtiť miestnych farmárov, ale aj napomôcť v boji proti chudobe a nerovnoprávnemu postaveniu žien.

V rozvojových krajinách je tradičný spôsob hospodárenia (spolu s pozemkovou reformou, úverovými programami, vzdelávaním, komunitnými programami a vyškoľovaním hospodárskych správcov) tou najlepšou cestou, ako obmedziť problém hladu a zachovať živobytie farmárom.

Zdroj: Greenpeace

Výkupy šteniatok

Dnes nie je až tak ojedinelé, že ľudia si zarábajú, alebo privyrábajú na živobytie rôznym spôsobom. Jeden z mnohých takýchto prípadov je i hromadný výkup šteniatok. U nás na Slovensku sa týmto obchodom, ktorý je pomaly až lukratívnym biznisom, zaoberá niekoľko desiatok ľudí, a dokonca aj chovatelia psov samotní. Hoci mnohí títo ľudia sú mnohoroční znalci psích plemien, uprednostnili pred potešením z priateľstva so svojim psím kamarátom cvengot peňazí. Cena šteniatka predaného v zahraničí je približne štyri krát vyššia, ako u doma kúpeného zvieraťa. Týždenne získa jeden výkupca približne tridsať zvierat od miestnych chovateľov, o ktoré má záujem jeho zahraničný partner a ktorý za ne rád zaplatí. Často sú šteniatka pri transporte na ceste aj 15 hodín, bez jedla a vody. Veď nie je to až tak dávno, čo sa stal prípad, že do Francúzska bolo nelegálne prevezených tridsať šteniatok, pričom iba dvanásť z nich prežilo túto strastiplnú cestu v kufri osobného auta, v 30 stupňovej horúčave bez vody a potravy. Najhoršie v celej veci je, že utrpenie počas prevozu sa niekedy nekončí v krajine, do ktorej boli šteniatka pôvodne poslané, ale ich transport pokračuje ešte niekoľko tisíc kilometrov do iných západných krajín. Toto všetko dovoľujú mierne zákony na ochranu zvierat takmer vo všetkých krajinách. Uvedomme si preto my, ktorým nie je ľahostajné utrpenie všetkých zvierat, za akých okolností si môžeme zaobstarať nového štvornohého priateľa, ktorý vôbec nemusí byť čistokrvný a s papiermi a poteší nás vždy rovnako. Na našu pomoc a lásku predsa čakajú aj šteniatka v útulkoch, ktoré vedia svojho dobrého majiteľa urobiť šťastným celkom tak isto, ako hoci aj ten najdrahší psík s papiermi a s kilometrovým rodokmeňom.

Pesticídy a prírodné systémy

Pesticídy sú jedinečné chemikálie. Boli vytvorené, aby usmrcovali alebo iným spôsobom poškodzovali živé organizmy a sú - ako napísala americká Národná výskumná rada (U.S. National Research Council) - "možno jediným druhom toxických chemikálií, ktorý je zámerne aplikovaný v životnom prostredí" (National Research Council, 1993). Množstvo problémov spôsobených polstoročným intenzívnym používaním syntetickych pesticídov je šokujúce. Pesticídy majú nepriaznivý vplyv na zdravie človeka: spôsobujú rakovinu, poškodzujú genetický materiál a nervový a hormonálny systém. Pesticídy kontaminujú vodné toky a pramene a dostali sa do každého kúta na zemeguli. Pesticídy kontaminujú dážď, sneh a hmlu a ničia aj stratosferický ozón. No najpodstatnejšie je, že nepoškodzujú len tie živé organizmy, na ničenie ktorých boli vytvorené, ale aj iné a zároveň narúšajú komplexnú sieť biologických interakcií spájajúcich navzájom rastliny a živočíchy.

Termín "pesticíd" sa často používa ako synonymum pre termín "insecticíd". V tomto referáte budem používať termín "pesticíd" v súlade s definíciou v zákonoch USA, teda ako všeobecný termín zahŕňajúci insekticídy, herbicídy, fungicídy a všetky ostatné výrobky, ktoré "ničia, odpudzujú alebo eliminujú škodcov alebo sú aplikované ako prevencia voči nim" (Federálny zákon USA o insekticídoch, fungicídoch a rodenticídoch, § 2(a)).

Nie je prekvapujúce, že pesticídy poškodzujú aj iné druhy, nielen škodcu, ktorý je jeho "cieľom". Nemáme aplikačnú technológiu, ktorá by umožnila aplikáciu pesticídov len na škodcov, pričom by ich účinku nevystavila iné organizmy, a ani pesticídy, ktoré by boli pôsobili výlučne na konkrétneho škodcu. Okrem účinku na škodcu samotného predstavujú pesticídy takmer vždy určité nebezpečenstvo aj pre iné živé organizmy.

Mnohé pesticídy sú okrem toho chemicky dosť odlišné od nebezpečných chemikálií vyskytujúcich sa v prírode, s prítomnosťou ktorých sa živé organizmy počas evolúcie naučili žiť. Rachel Carsonová zhrnula tento problém elegantne vo svojej klasickej knihe Tichá jar (Silent Spring): "Život je konfrontovaný s požiadavkou prispôsobiť sa chemikáliám, ktorými tentoraz nie sú len vápnik a kremeň a meď a všetky ostatné minerály vyluhované z hornín a transportované riekami to morí, ale sú to syntetické výtvory vynaliezavého ľudského ducha, namiešané v laboratóriách, ktoré nemajú v prírode obdoby." Pesticídy teda môžu predstavovať nový druh nebezpečenstva pre živé organizmy: nebezpečenstva, na ktoré nie sú pripravené.

Hoci účinky pesticídov na širší ekosystém sú známe, postup používaný v USA na registráciu pesticídov väčšinu z nich ignoruje (proces registrácie v mnohých ďalších krajinách je podobný). Pesticídy sú testované ohľadom ich akútnej toxicity na malý počet druhov, pre ktoré nie sú určené - niekoľko druhov rýb, vtákov, vodných bezstavovcov a včely. Požaduje sa aj niekoľko ďalších testov chronického pôsobenia: testy pôsobenia na úspešnosť reprodukcie jedného vtáčieho druhu a pôsobenia na niekoľko druhov mladých rýb. Neexistujú v podstate žiadne testy, ktoré by skúmali účinok na interakciu medzi druhmi.

Napriek tomu, že neexistujú požiadavky na testovanie ekologických účinkov používania pesticídov, výskumníci v mnohých situáciách zaznamenali takéto účinky. V tomto referáte predstavím príklady takýchto štúdií. Moje príklady sa vzťahujú na bežne používané pesticídy glyfozát, cypermetrin a bentazon.

Môj prvý príklad pochádza z výskumu s herbicídom glyfozátom, ktorý je bežne v predaji pod obchodnou značkou Roundup. Tento veľmi ziskový pesticíd sa používa v širokej miere v poľnospodárstve a lesnom hospodárstve, no má aj mnohé spôsoby komerčného a domáceho využitia, vrátane aplikácie na golfových ihriskách. Masívna reklama prezentuje tento prípravok ako ekologicky a toxikologicky neškodný. Tu je typický citát z reklamného materiálu: "Keď sa Roundup dostane do pôdy, rozloží sa na prírodné materiály ako oxid uhličitý a dusík a nemá žiadny iný reziduálny vplyv na prostredie" (Ortho a Scotts, nedatované). No tento pesticíd má v skutočnosti množstvo účinkov na druhy, ktoré nie sú jeho vlastným cieľom. Glyfozát je účinný a širokospektrálny herbicíd, ktorý ničí väčšinu zelených rastlín. Hoci jeho akútna toxicita voči vtákom, malým cicavcom a hmyzu je pomerne nízka, jeho aplikácia môže mať významný vplyv na živočíchy závislé od zelených rastlín, ktoré im poskytujú potravu alebo úkryt.

Jednu z prvých štúdií preukazujúcu tento druh účinku vykonal v 80-tych rokoch 20. storočia David Santillo a jeho kolegovia na University of Maine v Orono v Maine. Analyzovali šesť stanovíšť v miešanom jedľovo-smrekovo-listnatom lese. Na stanovištiach štúdie bol 5 rokov pred jej začiatkom vykonaný holorub a na dvoch zo šiestich stanovíšť bol z lietadla aplikovaný glyfozát. Aplikácia na jednom stanovišti prebehla dva roky pred štúdiou, na druhom stanovišti v prvom roku štúdie. To znamená, že výskumníci mohli analyzovať účinky až do troch rokoch po aplikácii (Santillo, Leslie a Brown, 1989).

Ako sa očakávalo, aplikácia glyfozátu spôsobila dramatický pokles diverzity vegetácie na miestach aplikácie. Vegetácia všetkých bežných bylín (okrem jedného druhu) bola potlačená, prišlo aj k poklesu rozmanitosti bylín a krov. Väčšina parametrov vegetácie (hustota lístia, výška vegetácie, atď.) bola po troch rokoch menšia ako parametre na stanovištiach, na ktorých sa aplikácia nerealizovala (Santillo, Brown a Leslie, 1989)

Účinky aplikácie glyfozátu na živočíchy boli dôsledkom účinkov na vegetáciu. Počet bylinožravého hmyzu poklesol o 89 percent. Celkový výskyt bezstavovcov rok po aplikácii prípravku dosahoval asi 50 % výskytu na stanovištiach, kde sa prípravok neaplikoval, a ešte tri roky po postreku zostával na nižšej úrovni (asi 70 %). Výskyt malých cicavcov na stanovištiach s aplikáciou prípravku dosahoval rok po postreku zhruba 70 % v porovnaní so stanovišťami bez aplikácie a tri roky po postreku to bolo dokonca ešte menej (okolo 60 % v porovnaní so stanovišťami bez postreku) (Santillo, Leslie a Brown, 1989). Na obr. 1 sú uvedené podrobnejšie výsledky. Podobný vplyv bol zaznamenaný u vtákov. Celková hustota teritoriálnych samčekov na stanovištiach s aplikáciou prípravku dosahovala 70-percentnú úroveň v porovnaní so stanovišťami bez aplikácie. Hustota troch najbežnejších vtáčích druhov (goethlypis trichas, melospiza lincolnii a empidonax alnorum) bola na stanovištiach s aplikáciou prípravku nižšia než na stanovištiach bez aplikácie (Santillo, Brown a Leslie, 1989).

Ďalšia štúdia, ktorú vykonali D.S. MacKinnon a B. Freedman na Dalhousie University v provincii Nova Scotia v Kanade, priniesla podobné výsledky. MacKinnon a Freedman pozorovali hniezdiacich vtákov na regenerujúcich sa holoruboch počas päťročného obdobia (jeden rok pred postrekom a štyri roky po postreku). Najrozšírenejšie druhy stromov tu boli smrek červený (picea rubens), jedľa balzamová (abies balsamea), javor červený (acer rubrum) a breza žltá (betula lutea). Na študijných stanovištiach bol letecky aplikovaný glyfozát. Ako sa očakávalo, postrek priniesol veľký pokles výskytu vegetácie na stanovištiach s aplikáciou. Zmena vegetácie spôsobila pokles výskytu bežných druhov vtákov na stanovištiach s aplikáciou, predovšetkým dvoch najbežnejších druhov, zonotrichia albicollis a geothlypis trichas. Štyri roky po postreku sa populácie týchto dvoch druhov obnovili takmer až na úroveň obdobia pred postrekom. Na stanovišti, kde sa aplikácia nevykonala, sa usídlili štyri nové druhy spolu s priebehom sukcesie vegetácie. K tomuto neprišlo na stanovištiach s postrekom, pretože herbicíd vrátil vegetáciu naspäť na predošlý stupeň sukcesie (MacKinnon a Freedman, 1993).
Pretože neexistuje veľa štúdií o účinkoch pesticídov v teréne, je často nevyhnutné využiť výsledky laboratórnych štúdií, aby bolo možné vyvodiť pravdepodobné dôsledky pre prírodné ekosystémy, v ktorých sa aplikujú pesticídy. Laboratórne štúdie napríklad naznačujú, že glyfozát má významný účinok na istú dôležitú ekologickú interakciu - vzťah medzi mykoríznymi hubami a kvitnúcou rastlinou. Mnohé rastliny majú symbiotické vzťahy s týmito hubami, pričom huby absorbujú minerály z pôdy, ktoré môžu rastliny využívať, a rastlina poskytuje hube organické molekuly (potravu).

Orchidey (a nielen oni, aj iné rastliny a stromy) majú tzv. "nestabilný" vzťah s mykoríznymi hubami, čo znamená, že táto interakcia môže byť buď normálna mykorízna interakcia, parazitizmus alebo odmietnutie. Jednou z vecí podmieňujúcou typ interakcie sú živiny, ktoré má rastlina k dispozícii. Glyfozát však môže takisto determinovať typ interakcie. H.L. Beyrle a kolegovia z University of Adelaide v Austrálii študovali interakciu medzi orchis morio a mykoríznym druhom Rhizoctonia. Zistili, že aplikácia glyfozátu zmenila mykoríznu interakciu na parazitickú. Huba rýchlo rástla v protokormách orchidey (podzemné stonky) využívanej v tomto experimente, ale úplne dezorganizovaným spôsobom, čo spôsobilo odumretie orchidey. Vedci z toho vyvodili, že glyfozát spôsobil, že rastlina stratila schopnosť kontrolovať rast mykoríznych húb (Beyrle, et al, 1994).

Ďalšie príklady, na ktoré chcem poukázať, sa týkajú insekticídu cypermetrinu. Cypermetrin je členom rodiny syntetických pyretroidov a podobne ako všetky insekticídy v tejto rodine narúša nervový systém živočícha. Cypermetrin sa využíva v celosvetovom meradle najmä pri pestovaní bavlny, no existuje množstvo ďalších interiérových a exteriérových aplikácií.

Cypermetrin má pomerne nízku akútnu toxicitu voči vtákom (U.S. EPA, 1989), môže mať však závažné účinky na vtáky živiace sa hmyzom, keďže likviduje ich korisť.

Dobrým príkladom je štúdia realizovaná v 80-tych rokoch minulého storočia zameraná na hniezdenie sýkorky belasej. Túto štúdiu spracovali Juan Pascual a Salvador Peris na Univerzite Salamanca v Španielsku. Štúdia prebiehala v španielskych dubových lesoch. Štúdia skúmala tri lokality: na jednej nebol prípravok aplikovaný, na ďalšej bol aplikovaný práškový prípravok cypermetrinu (75 g/ha) a na poslednej sa vykonala ultranízka aplikácia (UNA) cypermetrinu (3,75 g/ha).

Priame počítanie článkonožcov v korunách dubov preukázalo, že aplikácia insekticídu zredukovala výskyt of článkonožcov, najmä húseníc, ktoré sú primárnou potravou sýkoriek belasých. Na stanovištiach, kde prebehla aplikácia práškového cypermetrinu, bola mortalita "rýchla a vysoká", výskyt húseníc poklesol doslova na nulu. Účinky postreku UNA sa prejavili pomalšie a neboli také výrazné, napriek tomu boli stále významné.

Tento účinok na výskyt húseníc spôsobil pokles úspešnosti hniezdenia sýkoriek belasých. Na lokalite s aplikáciou práškového prípravku presiahla mortalita mláďat 80 %, pričom na mieste, kde neprebehla aplikácia, bola mortalita na úrovni 7 %. Na stanovišti s UNA dosiahla mortalita mláďat 29 % v porovnaní s 8 % na mieste bez aplikácie (pozri obr. 2). Na stanovištiach, na ktorých sa aplikoval práškový prípravok, bola hmotnosť mláďat asi o 10 % nižšia než v lokalite bez aplikácie (Pascual a Peris, 1992)

Cypermetrin môže mať aj vplyv na ryby, pretože tieto sú dosť citlivé na syntetické pyretroidové insekticídy a pretože cypermetrin môže mať katastrofálne účinky na vodný hmyz, ktorý je potravou pre mnohé ryby. Dobrým príkladom je štúdia, ktorú vykonali biológovia z Komisie pre vnútrozemské rybárstvo (Inland Fisheries Commission) na eukalyptovej plantáži na Tasmánii. Výskumníci - P.E. Davies a L.S.J. Cook - študovali vodný hmyz a ryby vo vodných tokoch, ktoré odvodňovali 230-hektárovú plantáž, po leteckej aplikácii cypermetrinu (Davies a Cook, 1993).

Počas aplikácie bola balónmi označená nárazníková zóna pozdĺž brehov tokov a aplikátor sa snažil minimalizovať rozptyl postreku mimo cieľových plôch. Napriek týmto opatreniam boli v označených oblastiach zaznamenané stopy cypermetrinu.

Davies a Cook zistili, že bezprostredne po postreku dramaticky vzrástlo množstvo hmyzu unášaného vodou po prúde (vyše 200-násobne). Po postreku bola navyše väčšina hmyzu uhynutá. Zvýšené množstvá unášaného hmyzu pretrvávali osem dní po postreku. Podľa všetkého podliehali cypermetrinu v toku obzvlášť allocapnia a vážky. Tieto dva druhy tvorili významný podiel unášaného hmyzu (90 %). Výskyt týchto druhov na skalách na dolnej časti tokov sa znížil, pretože veľké množstvo z nich uhynulo a bolo unášaných dole prúdom. Úplné obnovenie populácií bezstavovcov trvalo šesť mesiacov.

Davies a Cook skúmali aj pstruha hnedého žijúceho v týchto tokoch počas postreku. Zistili, že tieto ryby intenzívne požierali uhynutý hmyz, na základe čoho ochoreli. Pstruhy strácali schopnosť koordinácie pohybov a rýchlosť reakcie pri ohrození, stávali sa letargické, boli anemické a vyvinul sa u nich prúžkovaný farebný vzor, čo bolo doprevádzané tvrdnutím svalstva (Davies a Cook, 1993).

Ďalšie príklady sa týkajú bentazonu, herbicídu, ktorý ničí rastliny tým, že narušuje proces fotosyntézy. V USA sa aplikuje na sóju a podzemnicu olejnú a tiež na trávniky (U.S. EPA, 1994). EPA zastáva názor, že bentazón pravdepodobne kontaminuje spodnú a povrchovú vodu, pretože unikanie bentazónu cez pôdu je "hlavnou cestou unikania do prostredia" a "má vysoký rozpustný a odtokový potenciál" (U.S. EPA, 1994).

S bentazonom bolo vykonaných len veľmi málo štúdií v teréne, a preto sú závery založené na laboratórnych štúdiach jediným spôsobom prognózovania ekologických následkov používania tejto chemikálie. NCAP objavila dve z týchto štúdií. Prvá je štúdiou o účinkoch bentazonu na symbiotickú baktériu Rhizobium leguminosarum viažucu dusík. Viazanie dusíka je rozhodujúcim faktorom fungovania zdravých ekosystémov: premieňa atmosferický dusík na formu, ktorú môžu využiť rastliny. Keďže dusík je často limitujúcou živinou, narušenie tohto procesu môže mať podstatné ekologické následky.

Štúdiu realizoval A.M. Martensson na Švédskej univerzite poľnohospodárskych vied v Uppsale. S využitím ďaleliny lúčnej (Trifoliom pratense) štúdia preukázala, že aplikácia bentazonu na lístky sadeníc ďateliny v koncentráciách ekvivalentných poľnohospodárskemu využívaniu znížilo počet uzlíkov baktérie Rhizobium na koreňoch rastliny. Najvyššia testovaná koncentrácia bentazonu úplne eliminovala tvorbu uzlíkov. Martensson tiež preukázal, že bentazon spôsobil poruchy rastu ďateliny lúčnej, čo viedlo k deformáciám jej koreňového systému. Výskumník z toho vyvodil záver, že tieto deformácie potlačovali syntézu baktérie Rhizobium a viedli k tomu, že na rastline bolo menej uzlíkov tejto baktérie (Martensson, 1992).

Druhá štúdia je jednou zo série štúdií realizovaných Medzinárodnou organizáciou pre biologickú kontrolu (IOBC). Štúdie skúmajú účinky pesticídu na prirodzených nepriateľov. Testované organizmy zahŕňali 20 článkonožcov (vrátanie niekoľkých parazitoidov: niekoľko dravých roztočov, niekoľko druhov dravého hmyzu, jeden druh pavúka, jeden druh hlísty a niekoľko druhov húb). Pesticídy, ktoré sú toxické pre prirodzených nepriateľov, spôsobili explóziu určitého druhu hmyzu tým, že zlikvidovali druh, ktorý fungoval ako jeho prirodzený nepriateľ. Štúdie boli realizované pre poľnohospodárske účely, aby sa zistilo, ktoré pesticídy by mohli byť využité v "integrovaných kontrolných programoch", ale rovnaký účinok je možný v prírodnom ekosystéme, ak pesticíd usmrtí predátorov, huby vyvolávajúce ochorenia alebo parazitoidy.

Pri štúdii IOBC nebol bentazonový herbicíd Basagran toxický voči väčšine testovaných predátorov a parazitoidov. Keďže je to herbicíd, nie je zrejme prekvapujúce, že bentazon nemá vplyv na väčšinu druhov hmyzu alebo roztočov. Prekvapujúce však bolo, že najvyššia mortalita spôsobená bentazonom (vyše 99-percentná mortalita) sa vyskytla v prípade dravého pavúka Chiracantium mildei (toto bol jediný testovaný pavúčí druh). Basagran bol tiež mierne škodlivý (spôsoboval vyše 80-percentnú mortalitu) voči dvom skúmaným druhom húb, a to Beauveria Bassiana a Metarhizium anisopliae. Tento fakt by zrejme vôbec nebol prekvapujúci, ak by išlo o fungicíd, ale je menej očakávaný v prípade herbicídu, akým je bentazon (Hassan et al., 1994). Oba výsledky naznačujú, že používanie Basagranu by mohlo spôsobit nárasť populácií druhov určitého hmyzu, ktoré sú za normálnych okolností pod kontrolou predácie pavúkov alebo chorôb.

Tieto príklady demonštrovali len nepatrný zlomok interakcií medzi druhmi, ktoré môžu byť narušené pesticídmi. Dúfam však, že všetky tieto príklady poskytujú dobrý prehľad o tom, čo môžeme očakávať ako nezamýšľaný dôsledok zásahov proti škodcom založených na intenzívnom využívaní chemikálií.

Ekológovia už tradične využívajú metaforu divadla na popísanie ekosystémov a komplexných interakcií medzi nimi. Ako napísal britský ekológ John Harper: "Klíma a substrát predstavujú scénu a pódium pre účinkovanie rastlinných a živočíšnych hercov, ktorí prichádzajú a odchádzajú." (Harper, 1977). V divadle ekosystému sú pesticídy nepríjemným prekvapením: vypadnutý text, výpadok elektriny, stratená podpora alebo herecká hviezda so zápalom hrdla v deň premiéry. Takéto "prekvapenia" jasne demonštrujú potrebu nahradiť konvenčné metódy zásahov proti škodcom inými, trvalo udržatelnými postupmi.

Literatúra

• BEYRLE, H. F., SMITH S. E., PETERSON, R. L., FRANCO, C. M., 1995: Colonization of Orchis morio protocorms by a mycorrhizal fungus: effects of nitrogen nutrition and glyphosate in modifying the responses. Can. J. Bot. 73: 1128-1140.
  
• DAVIES, P. E., COOK, L. S. J., 1993: Catastrophic macroinvertebrate drift and sublethal effects on brown trout, Salmo trutta, caused by cypermethrin spraying on a Tasmanian stream. Aquat. Toxicol. 27: 201-224.
  
• HASSAN, S. A. et al., 1994: Results of the sixth joint pesticide testing programme of the IOBC/WPRS-Working Group "Pesticides and Beneficial Organisms." Entomophaga 39: 107-119.
  
• HARPER, J. L., 1977: Population biology of plants. London, U. K.: Academic Press, 705-706 pp.
  
• Mac KINNON, D. S., FREEDMAN, B., 1993: Effects of silvicultural use of the herbicide glyphosate on breeding birds of regenerating clearcuts in Nova Scotia, Canada. J. Appl. Ecol. 30: 395-406.
  
• MARTENSSON, A. M., 1992: Effects of agrichemicals and heavy metals on fast-growing Rhizobia and their symbiosis with small-seeded legumes. Soil Biol. Biochem. 24: 435-445.
  
• National Research Council.Board on Agriculture. Committee on Long-range Soil and Water Conservation. Soil and water quality: An agenda for agriculture. Washington, D. C.: National Academy Press, 334 p.
  
• ORTHO, SCOTTS: Undated. Frequently asked questions about Roundup. www.roundup.com.
  
• PASCUAL, J. A., PERIS, S. J., 1992: Effects of forest spraying with two application rates of cypermethrin on food supply and on breeding success of the blue tit (Parus caeruleus). Environ. Toxicol. Chem. 11: 1271-1280.
  
• SANTILLO, D. J., BROWN, P. W., LESLIE, D. M., 1989: Response of songbirds to glyphosate-induced habitat changes on clearcuts. J. Wildl. Manage. 53: 64-71.
  
• SANTILLO, D. J., LESLIE, D. M., BROWN P. W., 1989: Responses of small mammals and habitat to glyphosate application on clearcuts. J. Wildl. Manage. 53: 164-172.
  
• U.S. EPA. Office of Pesticides and Toxic Substances. Office of Pesticide Programs. 1989. Pesticide fact sheet: Cypermethrin. Washington, D. C., Jan. 3.
  
• U.S. EPA. Office of Prevention, Pesticides and Toxic Substances. 1994. Reregistration eligibility decision (RED): Bentazon. Washington, D. C., Sept.

Zdroj textu: LZ VLK

Pohľad z klietky

“Človek sa nestretne sám so sebou, pokiaľ nezachytí svoj odraz z iného oka než ľudského.”

Niektoré zážitky môžu byť tak bolestné, že na ne radšej zabúdame. Oslabenie pamäti ochraňuje našu dušu. Inokedy zase, v očakávaní cudzieho utrpenia, môžeme určité svoje skúsenosti bojkotovať a “vypnúť ich”. Sú však okamihy, a snáď je to tak pre dobro veci, kedy naša duša nie je chránená ničím. Ako keby potom duša - ono pozorujúce, cítiace ja - bola niektorými zážitkami v momente spálená.

Znamenie je vpálené tak nezmazateľne, že sa k veci môžeme kedykoľvek vrátiť a znovu si uvedomiť každý detail, ako keby sme celú skúsenosť prežívali znovu. Práve taký zážitok som mal pred mnohými rokmi, keď som sa stretol s jedným panterom uzavretým v zoologickej záhrade.

Po prvý raz som skutočne videl nejaké zviera zavreté v klietke, v jednej z nie príliš veľkých zoo múzea prírodnej histórie v Jardin des Plantes v Paríži. Vstúpil som do veľkej rotundy zdobenej vo viktoriánskom štýle, ktorá bola domovom niekoľkých zvierat v malých klietkach z tepaného železa. Spomínam si, že som si skutočne všimol iba jedno jediné zviera. Najprv sa zdalo, že ma vlastne ani nevidí, a to aj napriek tomu, že som vedľa klietky stál dosť dlhú dobu.

Čas v tento deň skončil mimo mňa, vtelil som sa do tvora v tej klietke.

Keď sa vraciam k tým okamihom, mám pocit, že som bol hypnotizovaný tvorom, ktorý spočiatku vyzeral trochu ako čierny had v neustávajúcom pohybe. Jeho "tekutý" tvar sa otieral o prednú stranu klietky. Potom, ako sa pretiahol okolo akéhosi umelého skaliska a nablýskaného pahýľa akéhosi stromu vzadu v ohradení, odrazil sa od vykachličkovanej steny, aby sa vrátil naspäť a znovu sa otrel o čelo klietky. Podoba a pohyb boli v takej vzájomnosti a pohyb v obmedzenom priestore klietky tak stereotypný, že pri prvom pohľade bolo ťažko rozoznateľné, o aké zviera sa jedná. Bol to panter alebo čierny leopard. Pohyboval sa s takou precíznosťou, že pripomínal skôr perpetum mobile ako živého tvora.

Potom som si všimol krv - úzky prúžok krvi stekal po jeho stehne. Vytekal z otvorenej jazvy, ktorá sa nikdy nemohla zahojiť, pokiaľ bola táto mačka odsúdená k neúprosnému blúdeniu touto pascou hypnotizujúcich priamok, po ktorých prechádzala sem a tam. Každá škriabajúca otáčka okolo pahýľa, ktorý tu ostal zo stromu, udržovala krvavú odreninu otvorenú. Táto rana akoby pripomínala puknuté srdce krvácajúce nad stratou všetkého, čo znamenalo divočinu a slobodu.

Premýšľal som, či panter vôbec cíti ešte nejakú bolesť. Jeho žlto-zelené oči boli ako studené sklo, bez ohňa a bez lesku. Možno to bola pomalá rituálna forma sebevraždy, postupne trýzniac a drásajúc telo, aby oslobodila divokého ducha vo vnútri. Zazrel som záblesk bielej kosti - možno to bola šľacha - cez svaly na stehne mačky, keď sa obrátila a ďalej predomnou svojimi krokmi odmeriavala nekonečnosť. Všimol som si, že na pravej prednej labe, ktorá vždy znovu zasahovala okraj vyleštenej kachličkovej steny, chýbal mäkký vankúšik, na stene miesto stopy ostávala značka zaschnutej krvi a krvného séra. Napriek tomu zmrzačené zviera pokračovalo vo svojom vymeranom menuete klietky.

Telo čierneho pantera, zbavené slobody výrazu a naplnenia svojho zmyslu, sa stalo väzením pre ducha v jeho vnútri. Sledujúc a dopredu očakávajúc každý jeho pohyb, začal som s ním dýchať v jednom rytme. Mal som pocit, že časť mňa samého vstupuje do jeho klietky, zatiaľ čo rotunda sa začala otáčať stále rýchlejšie okolo tej časti môjho vedomia, ktorá zostala v mojom tele mimo klietku. Keď som potom vstúpil do väzenia jeho tela, ako keby sa z divákov prechádzajúcich okolo stali iba tieňové bytosti, ktoré akoby boli súčasťou sna. To jediné, čo ostalo skutočným, bol vesmír odmeriavaný pohybom a stopami týraného pantera.

Ako inak by mohol odpovedať nespútaný duch džungle na tak tiesnivý zotročujúci priestor klietky ? Panterove rytmické pohyby, uskutočňované akoby v tranze, boli viac než iba neustále a znovu znemožňované pokusy uniknúť. Nebola jeho nutkavá živosť jednoducho zúfalou snahou vyrovnať sa s prázdnotou rozprestrenou po jeho tele bez akéhokoľvek účelu pre ducha, snahou vyrovnať sa so smrťou zaživa ?

Keď som pozrel von z jeho tela jeho očami, von z jeho väzenia, uvidel som, že priehľadní ľudia, steny a mreže boli zaliate teplým čistým bielym svetlom, ktoré bolo bez zjavného začiatku a konca. Čierny panter zotrvával v tejto záhadnej, snáď by sme mohli povedať nadprirodzenej dimenzii. Ako keby bol iba najtenšou niťou spojený s vlastným telom, ktoré presne odmeriavalo konečnú veľkosť klietky a vracalo sa späť, odmeriavalo a vracalo sa, odmeriavalo a vracalo sa...

Náhle sa ma zmocnila silná vlna nevoľnosti, žalúdok sa mi zdvihol a chcelo sa mi vracať, bol som znovu pri palmovom strome vonku pred panterovou klietkou. Pomaly som sa rozhliadol okolo seba. Ľudia už neboli snoví, ale hmatateľne skutoční. Pociťoval som hlboký zmysel mreží, ktoré by tam neboli, keby sme dokázali vcítiť sa do väznených tvorov a vidieť klietku a mreže ich očami. Potom by sme dostali zlosť na umieranie svetla a nezdôvodňovali si v mene zachovávania druhov, výskumu a verejného vzdelávania, že trýznenie zvierat v zoologických záhradách sa deje pre ich dobro a je teda eticky prijateľné.

Loren Eisleyová napísala: "Človek sa nestretne sám so sebou, pokiaľ nezachytí svoj odraz z iného oka než ľudského." Keby to bola pravda, bolo by to možno vysvetlením, prečo ľudia v zoo vyzerali, ako keby si pantera vôbec neuvedomovali a vážny stav a zranenia zvieraťa ich vôbec nezaujímal. Ako keby necítili vôbec nič. Neboli schopní vidieť sami seba panterovými očami, oknami jeho duše. Skôr by som si však pomyslel, že sa na to neodvážili.

Klietka samozrejme môže byť posledným útočiskom mnohých ohrozených druhov, ale takáto "ochranná väzba" je smutným obrazom toho, do akej miery sme už znesvätili stvorenie prírody. Niečo sa však začína meniť a stále viac ľudí začína svet cítiť a vnímať očami zvierat. Mreže klietok miznú zároveň s tým, ako sa začíname vciťovať a začíname chápať, že osud zvieracieho kráľovstva je nevyhnutne prepojený miliónmi článkov s osudom človeka. Čierny panter uväznený v klietke je iba zrkadlom odrážajúcim náš vlastný stav. Nie sme predsa tak bezmocní, aby sme nedokázali urobiť nič pre obidvoje.

Keď dokáže naše srdce dosiahnuť až do vnútra klietky, zmeníme svoj názor na držanie zvierat v zoologických záhradách a možno si nabudúce rozmyslíme návštevu zoo vôbec. Napriek tomu, že svoju skúsenosť nepovažujem za unikántnu, bolo by určite zaujímavé urobiť akúsi štúdiu, prieskum medzi návštevníkmi zoo a ich reakcie na väznené zvieratá. Antropocentrizmus je prirodzeným produktom ľudského myslenia a vnímania vo vzťahu k zvieratám. Napriek tomu, aj keď sa to môže javiť ako mylná predstava, náš pocit, že ľudia a zvieratá sú jedným, je v nás zakorenená hlbšie ako sa domnievame. Iba naše povýšenecké ego vytvorilo v priebehu času ilúziu, že ľudia a ne-ľudské zvieratá sú prísne oddelené bytosti. V hĺbke nás všetkých je však uložené vedomie, ktoré rozpoznáva našu pôvodnú príbuznosť so všetkým stvorením. Zoo však oddeľuje pozorovateľa od pozorovaného, oddeľuje ich dokonca mrežou klietky, uchováva a zväčšuje dualitu medzi ľudským a ne-ľudským. Človek je návštevníkom, voyeurom, ale nie spoluúčastníkom. Zviera je premiestneným utečencom, azylantom existujúcim v akejsi odcudzenej a neprirodzenej pustatine, v klietke, ktorá sa pre neho premieňa v predpeklie.

Sú zoologické záhrady skutočne posledným útočiskom ničenej divočiny ? Sú skutočne nutným zlom ? Niekedy sa zdá, že je to tak. Rešpektujem to množstvo ľudí, ktoré sa oddane stará o to, aby zoologické záhrady dobre fungovali, aby sa prostredie, v ktorom zvieratá musia žiť, zlepšovalo, aby sa zlepšovala veterinárna starostlivosť. Ale všetka táto oddanosť sa môže vážne míňať účinkom, ak zabudneme na fakt, že problémy zvierat v zoo a kríza spôsobená hrozbou úplného zničenia divočiny sú v prvom rade problémom človeka, teda nás samých.

Budovať stále lepšie zoologické záhrady ako prejav úsilia zachovať niektoré druhy zvierat je nesprávna cesta. Zoologické záhrady nie sú ani tak nutným zlom, ako skôr tragickým zrkadlom zla, ktoré tým nemôžeme odčiniť.
Rozsah súčasnej deštrukcie prirodzeného prostredia zvierat a rastlín, ako aj rýchlosť akou miznú živočíšne a rastlinné druhy z povrchu zeme, sú obrovské. Pokusy o chovanie zvierat v zoologických záhradách nemôžu byť odpoveďou na takúto katastrofu. Jediným riešením je a musí byť ochrana prirodzeného životného prostredia a všetci ľudia aj národy musia byť pripravení uskutočniť nevyhnutné zmeny, vrátane vlastného uskromnenia, ak má byť zachovaná vitalita a zdravie tejto Zeme.

Vzájomná komunita s našimi zvieracími príbuznými je nemožná, pokiaľ budú držané v zajatí klietok, a nezáleží na tom, aké máme racionálne ospravedlnenie pre ich "ochrannú väzbu". Zoo je jedným z trikov, ktorý nám má nahovoriť, ako milujeme a rešpektujeme zvieratá a ako sa staráme o ich ochranu. Tak ako cirkus so zvieratami, aj zoo má škodlivý vplyv na postoje detí voči divokým tvorom. Za takýchto podmienok jednoducho nemôžeme pochopiť a osláviť jedinečnosť, dôstojnosť a posvätnosť života iného, ako je ten náš ľudský. Žiadne vzájomné porozumenie a bratstvo nie je možné: iba divácky úžas, zvedavosť, pobavenie a v lepšom prípade snáď sympatie. Deprivácia týchto zvierat a strata divokého prírodného prostredia, divokosti a divočiny je však aj našou vlastnou stratou. Keď v rámci "civilizačného procesu" akceptujeme zoologické záhrady ako určitú kultúrnu normu, strácame tým zároveň aj niečo z vlastného ľudstva - onú intuitívnu múdrosť, zmyselpre úctu pred všetkým životom a tým aj charakteristické znaky skutočne civilizovanej spoločnosti.

Z knihy "Inhumane Society" od Dr.M.W.Foxa
ukážka bola publikovaná v časopise Vokno č.23

Edward Abbey: gang obrancov zeme

Jedinečná kniha svojho druhu stále v predaji!!!

Edward Abbey, jeden z najlepších autorov zaoberajúcich sa americkým Západom predkladá fascinujúci príbeh o priamej záchrane Zeme. Román opisujúci štyroch ochrancov divokej prírody amerického severozápadu opisuje rôzne formy sabotovania ako spôsobu boja poniektorých ochranárov. Hoci eko-sabotážne praktiky neboli nikdy oficiálne schválené, stali sa bežnými u takých ochranárskych skupín ako Earth First!.

V dnešnej dobe samotné skupiny čelia rozpolteniu deliac sa na filozofické a priame smerovanie. Inšpiráciu v nich nachádzajú ako mierumilovnejší aktivisti, tak tí, ktorých vízia ochrany životného prostredia nepozná kompromisné riešenie medzi globalizovaným svetom a nespútanou divočinou.

Sám autor obhajuje tieto akcie namierené proti "rozvoju spoločnosti" a považuje ich v niektorých prípadoch za ospravedlniteľné hlavne z morálneho hľadiska.

Vydavateľstvo Abies, 346 strán A5, cena 9,95 EUR

Tento titul zoženiete v distribúcii organizácie Zelený kameň

Ťahanovské lesy - predaj, kúpa, otázniky?

Prinášame vám staršiu, o to však zaujimavejšiu kauzu Ťahanovského lesa a spôsob boja proti výrubu lesa nad menovaným sídliskom. K tomu to kroku nás vedie predovšetkým zdravé opakovanie si tých aktivít, ktoré môžu byť inšpiráciou v budúcnosti pre každého z nás.

31. marca 2009 Mestské zastupiteľstvo v Košiciach schválilo na druhý pokus predaj 50 hektárov mestského lesa pri sídlisku Ťahanovce neznámej spoločnosti Fordin (na obrázku). Udialo sa tak bez dodržania predpísaných postupov a na základe nepravdivých a chýbajúcich informácií.

Problémom nás, obyvateľov sídliska, nie je zmena obhospodarovateľa lesa, ale netajený zámer nového vlastníka les zlikvidovať, a pre mnohých aj plánovaná výstavba nedefinovaného obchodno-zábavného centra na jeho mieste.

.. A ZÁVER

Po vyše roku kauza s názvom Ťahanovský les dospela ku víťaznému koncu: 50 hektárov lesa v tesnej blízkosti sídliska s počtom obyvateľov 20 000, biokoridor európskeho významu ostane naďalej majetkom mesta Košice. Za aký les sme bojovali?
Podľa znaleckého posudku tvorí až 70% predávaného územia les vo veku 50 – 55 rokov. Predmetné parcely nie sú obývané neprispôsobivými občanmi, čo bolo častým argumentom zástancov predaja.
Nájdu sa aj takí, ktorým je ľúto, že sa spolu s deťmi nebudú môcť prechádzať po 50 hektároch obchodov a hotelov s výhľadom na blízke krematórium. Pre porovnanie, rozloha nákupných megacentier sa v Košiciach pohybuje v rozmedzi od 3 do 6 hektárov.
Podvedení sa cítia aj poslanci za SDKÚ-DS (predkladateľom návrhu bol poslanec Pajtáš), ktorí si nebudú môcť na vrub pripísať vznik 1500 slabo platených miest bez perspektívy. Pardon, vlastne ide o 5500 miest. Ich počet rastie úmerne s nevôľou občanov voči predaju a v závislosti od toho, ktorý denník práve máte otvorený.
Ťahanovský les sa prvý krát dostal do neslávnej pozornosti poslancov vo februári 2009, keď britská spoločnosť Fordington oznámila cez primátora Knapíka zámer les odkúpiť. Následne bol les odklepnutý Fordingtonu. Schválené bolo iba uznesenie o predaji lesa, kúpna zmluva podpísaná nikdy nebola. Spoločnosť so sidlom mimo SR však nemôže u nás nadobudnúť lesný pozemok. Tak vznikol Fordin, a Fordington vstúpil do likvidácie. Predaj teda schvaľovali poslanci na dvakrát, Fordinu aj Fordingtonu. Za zmienku stojí aj webová stránka investora www.oldburyconsultants.eu, ktorá spolu obsahuje menej ako 40 riadkov textu. Pripomínam, že investor bol pripravený preinvestovať 330 miliónov eur, no pri podpise zmluvy mal z kúpnej ceny zaplatiť len 2,5%.
Tu sa ale amaterizmus veľkého investora nekončí. Útvar hlavneho architekta v októbri 2009 vyzval mesto na navýšenie svojho rozpočtu, nakoľko vypracovanie územnoplánovacích podkladov by stálo 33 000 eur. Druhou variantou malo byť spolufinancovanie Fordinom. Investor ale na výzvy hlavného architekta, ani mesta nereagoval. Predstaviteľ firmy, michalovčan Štefan Šalapa sa po prvý krát odvážil predstúpiť pred poslancov až v apríli 2010, keď odprezentoval "investičný zámer". Na návrh poslanca Pajtáša poslanci odložili hlasovanie o zrušení predaja o 30 dní. Po uplynutí tejto lehoty napokon predaj zrušili 1. júna 2010.
Zrušeniu uznesenia predchádzala petícia, ktorú podpísalo 4064 Košičanov, vrátane 1407 Ťahanovčanov. Predseda petičného výboru, Karol Labaš (Spolok za skrášľovanie Košíc) ju poslancom odovzdal 28. februára 2010.
Každé štyri roky nastáva obdobie, počas ktorého sa v politikoch prebudí strach z nevôle občanov. Pamäť ľudí býva však krátka. Uvidíme, či o rok, o dva nebudeme opäť bojovať za zachovanie dôstojného a zdravého miesta pre život. Aj cesta môže byť cieľom...

Takýto radikálny zásah natoľko ovplyvní kvalitu života každého z nás, že si zaslúžime byť aspoň úplne a pravdivo informovaní. Či je tomu tak, posúďte sami podľa nasledujúcich materiálov. Na oficiálnej sídliskovej web-stránke sidliska Ťahanovce nenájdete nič.
Ak aj Vás nasledujúce informácie prekvapujú a odmietate sa stať rukojemníkmi nepredvídateľných dopadov biznisu investora a našich volených predstaviteľov, nerezignujte!

Pokiaľ nie je podpísaná kúpna zmluva, nič nie je predané a stratené!

ČO S TÝM VIEME ROBIŤ?

1. Nič –spoliehať sa, že investor nás má rád a najlepšie vie, čo chceme
2. Žiadať záruky - keď riskuje investor, nesmie nás vtiahnuť do obchodného rizika
3. Klásť otázky tým, ktorých sme volili a ktorí nás v rozhodovaní zastupujú
4. Hodnotiť kompetentných podľa kritérií bežných v slušnej spoločnosti: informovanosť, občianska participácia na rozhodovaní
5. Vyvodzovať zodpovednosť – náprava, odvolania, náhrada škody, voľby, ....

DESATORO POCHYBNOSTÍ O SERIÓZNOSTI TRANSAKCIE

1. Netransparentnosť a rýchlosť schválenia predaja: Schválenie prebehlo prakticky bez informovania dotknutej verejnosti ako aj poslancov MČ Ťahanovce. Prvé, zmätočné schválenie bolo asi týždeň po obdržaní žiadosti neznámeho zahraničného žiadateľa Fordington Ltd!

2. Neurčitý dôvod predaja: Pri prvom schválení predaja ním bol zisk pre zachovanie základných funkcií mesta počas krízy. Pri opravnom, opakovanom schválení (pre Fordin s.r.o.) je dôvodom výstavba obchodno-zábavného centra, ale kríza už nie je v uznesení ani spomenutá.

3. Anonymita kupujúceho: Spoločnosť Fordin s.r.o., založená roku 2008, nie je devoloperom ani stavebnou firmou, je bez referencií, poslancom sa nepredstavila a nevedno, či s ňou vôbec niekto rokoval.

4. (Ne-)solventnosť kupujúceho: Fordin s.r.o. ručí základným imaním 5000,- €, ktoré nestačí ani na zaplatenie väčšej pokuty. Okrem kúpnej ceny 16,6 mil. € má pritom znášať ďalšie vyvolané náklady a úradné poplatky v odhadovanej úhrnnej sume 15 mil. €.

5. Neznámy stavebník: O stavebníkovi investície odhadovanej na 10 mld. Sk panujú len dohady. Najviac sa spomínala zahraničná nábytkárska spoločnosť IKEA, ale pre jej aktivity sa zmenil územný plán v lokalite Magnezitky.

6. Tabu o výstavbe: Ak nerátame podvrhnuté vizualizácie IKEI, žiadna štúdia obchodno-zábavného centra neexistuje. ÚHA toto územie považuje za nevhodné na veľkoplošnú zástavbu a s predajom nesúhlasí.

7. Kolaps dopravy: Je reálny časový súbeh s výstavbou nových obytných súborov 4 a 5 a s IKEOU v Magnezitke. Toto existujúci dopravný systém neunesie bez plánovaného dopravného napojenia sídliska s mestom zokruhovaného cez Kostoliansku cestu.

8. Nesúlad s územno-plánovacími dokumentmi: Výstavba je v rozpore s územným plánom, neexistuje dopadová a urbanistická štúdia, preto negatívne dopady (napr. dopravné, ekologické, sociálne) budú nepredvídateľné.

9. Trvalá strata lesa: Seriózny investor si na výstavbu nevyberie práve les s úmyslom zlikvidovať ho aj s chránenými biotopmi. Pre sídlisko tento les nemá produkčnú funkciu, ale je nenahraditeľnou zložkou prírodného prostredia. Plní ekologické (pôdoochranná, vodohospodárska a klimatická) a spoločenské funkcie (relax, šport, pestovanie vzťahu k prírode cez jej poznávanie, ....). 15 tisíc obyvateľov sídliska chráni pred splodinami z prevádzky krematória. Sľubovaná náhrada pre Ťahanovčanov - vzdialený a ešte nevysadený les je výsmechom!

10. Rozhodovanie na základe populistických, falošných a filtrovaných informácií:
- vysťahovanie asociálnych ľudí? (sú mimo predávanej lokality)
- stavebník IKEA? (bod 5)
- nové napojenie na diaľničný privádzač? (vysvetlenie - bod 7)
- zavádzajúca lokalizácia (spomínal sa bývalý Sad mládeže – ten nie je lesom ani mestským majetkom, leží v susedstve Metra)
- likvidovaný les je hospodársky nehodnotný? (pre Ťahanovčanov má iné funkcie – bod 9)

Pohodlné stereotypy o Rómoch

Rómovia žijú v Európe už okolo tisícročia a v prehodnocovaní krutých dejín nášho kontinentu sa máloktorému etniku venovalo tak málo pozornosti a tak veľa predsudkov, ako práve im. Sú najtradičnejším fackovacím panákom a to najmä v situáciách, keď zlyhávajú aj stereotypy o iných „tradičných nepriateľoch“ a narastá potreba ospravedlniť či legalizovať vlastné počínanie. Rómom takmer neprisudzujeme ľudskosť a o neľudských podmienkach, do ktorých ich väčšinová spoločnosť po stáročia cielene uvrhávala, nechceme počuť. Arne Mann je vedecký pracovník Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied, etnológ, romista dlhodobo sa zaoberajúci ľudovou kultúrou, dejinami a sociálnou situáciou Rómov. Tvrdí, že zásadným špecifikom rómskej situácie je predovšetkým sociálny, nie etnický aspekt, hoci ten prvý je historicky výrazne podmienený druhým. Pri riešení súčasnej situácie a jej následkov je málokto ochotný zohľadňovať príčiny. S hosťom Slova sa zhovárala Silvia Ruppeldtová Ako ste sa dostali k etnologickému výskumu Rómov?

Po skončení školy som pracoval na téme vplyvu tzv. Amerikánov, slovenských a rusínskych reemigrantov z Ameriky, na zmeny v ľudovej kultúre Slovenska. V roku 1986 pripravoval scenárista a režisér Viliam Gruska na folklórny festival vo Východnej program s názvom Ľudia z rodu Rómov. Ako asistenta ma brával so sebou a chodili sme od Karlových Varov až po Michalovce. Stretávali sme sa s Rómami od vysokoškolsky vzdelaných až po Rómov z chudobných osád. Rómska problematika sa u nás dlhodobo tabuizovala; nesmelo sa hovoriť o rómskej kultúre, dejinách, jazyku, etnickom aspekte. Náš program sa dokonca riešil na úrovni vlády a Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. Nakoniec ho povolili a jeho úspešné uvedenie predstavovalo skutočne prelomový moment. Od tých čias sa výskumu Rómov venujem nepretržite. Najskôr som to vnímal ako dosť exkluzívnu tému, ako niečo neznáme, romantické, tajomné, a neskôr som pochopil, že problém tkvie v niečom inom ako v etnicite, a to v sociálnom vylúčení a ich veľmi ťažkom včleňovaní do väčšinovej spoločnosti. Výskum Rómov som začal vnímať aj ako istú povinnosť niečo v tomto smere urobiť.

Spomínali ste etnický a sociálny aspekt. Aj dnes možno väčšina ľudí vníma rómsku tému ako etnickú problematiku, vy hovoríte o sociálnej podstate konfliktu.

Je to vzájomne prepojené. Podľa princípu inakosti, na základe ktorého ľudia vždy vydeľujú „nás“ ako dobrých a „iných“ ako zlých, boli Rómovia vnímaní ako tí iní, nepatriaci do spoločnosti.

To však bolo pôvodne na základe etnicity.

Áno, ale tým, že sa odjakživa žili na okraji spoločnosti, logicky sa ocitli na najnižších sociálnych priečkach závislých od privilegovanejších vrstiev. Majoritná spoločnosť ich o to ťažšie prijímala medzi seba. Etnická inakosť a odlišnosť antropologických znakov ešte prehlbovala rómsku sociálnu segregáciu.

V minulosti však nebývali vzťahy medzi väčšinovou spoločnosťou a Rómami natoľko napäté ako dnes. Kedy sa odohral zlom?

Ja si dokonca myslím, že tie vzťahy nie sú veľmi napäté ani dnes. To, čo vládne, je podliehanie etnickým stereotypom, a to je všeobecný trend. V minulosti prekonal vzťah medzi Rómami a spoločnosťou niekoľko etáp. V prvom období, keď prúdili z Balkánu a z Grécka do strednej Európy a potom podunajskou cestou do západnej Európy, ich v podstate prijímali tolerantne. Nechcem povedať, že boli obľúbení, ale boli tolerovaní, ľudia im poskytovali prístrešie, stravu, šatstvo, nevznikali konflikty. Neskôr, keď ich v západnej Európe parížsky arcibiskup v roku 1427 exkomunikoval z cirkvi, začali ich tam veľmi kruto prenasledovať, mučiť, vyháňať a vyvražďovať.

Je toho dôsledkom aj súčasný stav, keď vo východnej Európe žije podstatne viac Rómov?

Áno, v strednej a juhovýchodnej Európe bol vzťah väčšinového obyvateľstva oveľa tolerantnejší ako na západe. Navyše, naše územie bolo okolo tristo rokov obsadené Osmanskou ríšou a nebolo v záujme domácej šľachty ani osmanského panstva ľudí vyháňať. Naopak, bola potrebná pracovná sila. Preto aj tunajších Rómov zapájali do rôznych činností spoločenského života, či už do práce pre armádu, do opevňovania miest a podobne.

Po exkomunikácii parížskym arcibiskupom nepovažovali Rómov v západnej Európe za kresťanov a na základe toho prenasledovali. Vieme však, že Rómovia sa zväčša ľahko prispôsobovali miestnym náboženstvám.

Problém tkvel v tom, že na ceste Európou sa Rómovia predstavovali ako kajúcni pútnici, čo bolo v stredoveku postavenie ľudí, ktorí istým spôsobom zhrešili a mali sa kajať a putovať, čo sa nakoniec skončilo rozhrešením. Kajúcni pútnici museli putovať v biednom odeve a ľudia im poskytovali pomoc. Rómovia teda v istom zmysle zneužívali toto postavenie a obľubovali veštenie z ruky, bohaté ozdoby zlatých a strieborných mincí, čo bolo v protiklade s chudobou, ktorú mali preukazovať. Ale prirodzene, zväčša sa rýchlo prispôsobili prevládajúcemu náboženstvu. Na Balkáne je pre Rómov dodnes typický islam.

Celý rozhovor s Arnie Mannom nájdete TU.

Viete čo je neoliberalizmus?

Pod neoliberalizmom chápeme taký typ ekonomickej politiky, ktorý sa rozšíril počas uplynulých dvadsiatich piatich rokov. Aj keď sa tento termín v bežnej reči nevyskytuje príliš často, základný účinok neoliberálnej politiky v rôznych častiach sveta je jasne čitateľné – bohatí sa stávajú bohatšími a chudobní chudobnejšími.

„Liberalizmus“ sa v širšom slova zmysle týka politiky, ekonomiky, ba i náboženstva. Politický liberalizmus sa v rámci občianskej verejnosti v USA všeobecne považuje za stratégiu prevencie sociálnych konfliktov a zároveň za progresívnejší politický smer v porovnaní s konzervatívnou či pravicovou politikou. Ekonomický liberalizmus je však niečo celkom iné. Konzervatívni politici, ktorí proklamujú jasnú opozíciu voči „liberálom“ – majúc na mysli politických liberálov – nemajú v skutočnosti žiadne problémy s ekonomickým liberalizmom, vrátane neoliberalizmu.

Predpona „neo“ naznačuje, že hovoríme o novom druhu liberalizmu. Aký bol teda ten starý typ? Liberálna ekonomická škola sa preslávila v Európe po tom, čo anglický ekonóm Adam Smith vydal v roku 1776 knihu s názvom Bohatstvo národov (The Wealth of Nations). Smith a ďalší ekonómovia presadzovali zrušenie zasahovania štátu do ekonomických záležitostí. Žiadne obmedzovanie výroby, žiadne obchodné bariéry, nijaké clá – voľný obchod bol podľa nich najlepšou cestou rozvoja národnej ekonomiky. Tieto predstavy boli liberálne v tom zmysle, že popierali akúkoľvek kontrolu. Takáto aplikácia individualizmu podporovala „voľné“ podnikanie, „voľnú“ súťaž – čo, ako sa už nespočetnekrát ukázalo, pre majiteľa súkromnej firmy znamená voľnú cestu k ziskom.

Ekonomický liberalizmus prevládol v USA v 19. a v prvých desaťročiach. Až kríza v 30-tych rokoch tohto storočia priviedla ekonóma Johna Maynarda Keynesa k teórii, ktorá spochybnila liberalizmus ako najlepší politický systém pre kapitalistov. Tá v zásade tvrdila, že pre rast a rozvoj kapitalizmu je nevyhnutná plná zamestnanosť, ktorú možno dosiahnuť len intervenciami vlád a centrálnych bánk v záujme zvyšovania zamestnanosti. Keynesova teória mala kľúčový vplyv na politiku prezidenta Roosevelta známu ako New Deal, ktorá skutočne zlepšila životy mnohých ľudí. Všeobecne sa rozšírilo a prijalo presvedčenie, že vláda má podporovať verejné blaho.

Avšak kríza kapitalizmu v uplynulých 25 rokoch, ktorá sa premietala do stále klesajúcej miery ziskov, inšpirovala predstaviteľov najvplyvnejších korporácií k revízii podstaty ekonomického liberalizmu. Zatiaľ čo Smith hovoril o trhu malých výrobcov a malých spotrebiteľov bez monopolov a štátnych subvencií, v ktorom dopyt ovplyvňujú prirodzené potreby ľudí a kapitál je lokalizovaný v konkrétnom mieste, hlavným cieľom dnešných neoliberálov je presný opak. Neoliberalizmus sa usiluje o dereguláciu medzinárodného obchodu, t.j. maximálnu demontáž regulačných kompetencií národných vlád v prospech nadnárodných súkromných obchodných spoločností s cieľom umožniť ich nekontrolovateľný pohyb z miesta na miesto podľa toho, aké priame i nepriame zvýhodnenia im tá-ktorá krajina poskytne a bez akéhokoľvek ohľadu na lokálne potreby. To je skutočným obsahom predpony „neo“ v termíne neoliberalizmus. S prudko sa rozvíjajúcou globalizáciou kapitalistickej ekonomiky sa v súčasnosti stávame aj svedkami šírenia neoliberalizmu v globálnom merítku.

Pamätnú definíciu tohto procesu vyslovil generál Marcos na Medzikontinentálnom stretnutí za humanizmus a proti neoliberalizmu, organizovanom Zapatistami v auguste 1996 v mexickom Chiapas, keď povedal: „Pravica nám ponúka, aby sme svet zmenili na jeden veľký supermarket, kde by si v jednej sekcii mohli kúpiť Indiánov, v druhej ženy...“. A do svojho prejavu mohol ešte dodať deti, imigrantov, zamestnancov alebo hoci celú krajinu ako Mexiko.

Charakteristickými črtami neoliberalizmu sú:

1. Diktát trhu. Oslobodenie „voľného“, t.j. súkromného podnikania od akýchkoľvek vládnych obmedzení bez ohľadu na spoločenské následky. Otvorenie národných ekonomík medzinárodnému trhu a zahraničným investíciám v ešte väčšej miere, než zabezpečili už existujúce dohody o voľnom obchode s drastickými spoločenskými a ekologickými dopadmi (napr. NAFTA). Znižovanie miezd deunionizáciou zamestnancov a rušením ich práv, ktoré si vydobyli v dlhoročných zápasoch Zrušenie kontroly nad tvorbou cien. V konečnom dôsledku, absolútna voľnosť pohybu kapitálu, tovaru a služieb. Aby nás presvedčili, že je to pre nás dobré, neoliberáli tvrdia: „Neregulovaný trh je najlepšou cestou k vyššiemu ekonomickému rastu, z ktorého budú mať nakoniec úžitok všetci.“ Teda čosi ako Reaganova trickle-down economy (ekonomika, z ktorej má rastúce bohatstvo najbohatších postupne „presakovať“ zhora nadol). Bohatstvu sa však do suterénov spoločnosti akosi nechce.

2. Krátenie verejných výdavkov na sociálne služby, predovšetkým na vzdelávania a zdravotníctvo. Oslabovanie sociálnej siete, redukcia financovania infraštruktúry (napr. verejnej dopravy, dodávok vody, ad.), a to opäť v mene idey znižovania úlohy štátu. Neoliberáli však pravdaže nie sú proti vládnym subvenciám a poskytovaniu dňových i nedaňových zvýhodnení pre súkromný biznis, v chudobných krajinách najmä pre veľkých zahraničných investorov.

3. Deregulácia. Obmedzovanie zasahovania štátu všade tam, kde by to mohlo ohroziť zisky súkromných firiem, vrátane takých oblastí, akými sú ochrana bezpečnosti práce či životného prostredia.

4. Privatizácia. Predaj štátnych podnikov, tovarov a služieb súkromným investorom. Týka sa to bánk, kľúčového priemyslu, železníc, diaľníc, na ktorých sa vyberá mýto, elektrární, škôl, nemocníc, vodárenských zariadení, atď. Hoci sa zvyčajne privatizuje v mene zvyšovania efektivity (ktorá je často vzhľadom na kvalitu riadenia štátnych podnikov naozaj potrebná), privatizačné procesy vedú k ďalšej koncentrácii bohatstva v rukách niekoľkých mocných a k zdraženiu základných životných potrieb obyvateľstva. Preto boj o privatizačný koláč takmer neodmysliteľne sprevádzajú korupčné škandály.

5. Eliminácia konceptu „verejnoprospešnosti“ a „komunity“ a ich nahradenie pojmom „individuálna zodpovednosť“. Tlak na najchudobnejších ľudí v spoločnosti, aby sami hľadali riešenie svojich problémov prameniacich z nedostatočného zdravotného zabezpečenia, vzdelávania a sociálnej starostlivosti a v prípade zlyhania ich obviniť z lenivosti a neschopnosti.

Celosvetovo je neoliberalizmus presadzovaný vplyvnými inštitúciami typu Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky, medzinárodných rozvojových bánk či Svetovej obchodnej organizácie. Chile je provou krajinou, v ktorej bolo možné sledovať účinky čistej neliberálnej politiky v praxi v období po puči podporovanom CIA, ktorý v roku 1973 zvrhol demokratický režim Salvadora Allendeho. Nasledovali ďalšie krajiny. Najhoršie dopadlo Mexiko, v ktorom sa v prvom roku platnosti dohody NAFTA znížili mzdy o 40 až 50%, pričom životné náklady vzrástli o 80%. Skrachovalo vyše 20 tisíc malých a stredných podnikov a vyše tisíc štátnych podnikov v Mexiku bolo privatizovaných. Istý mexický vedec charakterizoval neolizberalizmus ako „neokolonizáciu Latinskej Ameriky“. V USA neoliberalizmus rozrúša sociálne a environmentálne programy (napr. legislatívu), o ktoré tamojšia občianska spoločnosť tvrdo bojovala niekoľko desaťročí. Jeho čistým prejavom je tzv. „Zmluva o Amerike“, s ktorou prišla republikánska strana. Protagonisti tohto dokumentu sa nekompromisne zasadzujú za zrušenie systému sociálnych a iných zákonov, ktoré ho zmyslom je chrániť deti, mládež, ženy, menšiny a prírodu. Snažia sa presvedčiť verejnosť, že je v záujme každého „striasť vládu z vlastných pliec“, pričom skrytým zámerom je práve likvidácia jej kompetencií regulovať negatívne pôsobenie súkromného biznisu.

Elizabeth Martinez a Arnoldo Garcia

Zdroj: CEPA/FOA