“Zem neumiera, Zem je zabíjaná - a tí, ktorí ju zabíjajú, majú mená a adresy!”

19 februára 2011

Trvalá udržateľnosť čoho?


Slovo, ktoré sa v poslednej dobe často spomína v diskusiách o obchode, ekonomickom raste a rozvoji je „trvalá udržateľnosť“. Je tu ale ešte čosi, čo je dôležitejšie a fundamentálnejšie – čo v našej kultúre, čo v našej spoločnosti, si zaslúži byť zachované aj v budúcnosti? Nie všetko. Nežijeme v perfektnej spoločnosti. Musíme sa zamyslieť nad tým, čo robíme a čo z toho je správne, čo nie je správne, čo chceme zachovať a čo zmeniť. Pri tom všetko musíme pozerať aj na základné hodnoty a princípy, ktoré nás povedú pri rozhodovaní.

Musíme podrobiť otázkam spôsob života, ktorý vediem, spôsob, akým pracujeme, spôsob, akým oddychujeme. Čo robí náš život trvalo udržateľným a naopak. Tieto otázky sa ťažko kladú v dobe, kedy sa väčšina ľudí riadi názormi ako: čím viac automobilov vlastníme, tým sa máme lepšie, čím rýchlejšie sa môžeme dostať z bodu A do bodu B, tým viac rastú naše možnosti, čím rýchlejšie konzumujeme potravu, tým viac rastie naša produktivita.

Našou úlohou je nájsť konkrétnu a praktickú podobu tých hodnôt a tých štruktúr, ktoré môžu byť udržateľné aj v budúcnosti a zabezpečia prežitie ľudstva. Všetci vieme, že zatiaľ môžeme spokojne prežívať. Pohybujeme sa však na klesajúcej špirále, ktorá spôsobuje zhoršovanie vecí okolo nás. Strácame svoje deti kvôli drogám, pornografii, zločinom a všetkých tým veciam, ktoré priniesol pokrok. Ak chceme obnoviť dôležité ľudské hodnoty, musíme sa spýtať niekoľko dôležitých otázok. Tu sú niektoré z nich:

- Aké sú dôvody pre produkciu? Čo motivuje spoločnosť produkovať stále ďalšie a ďalšie veci? Je to uspokojovanie dôležitých ľudských potrieb, alebo vytváranie zisku, rast ekonomiky a zväčšovanie hrubého domáceho produktu?

- Aká inštitucionálna forma je tou pravou pre zabezpečenie prežitia ľudstva? Je to súkromný, korporačný kapitál, pohybujúci sa obrovskou rýchlosťou z krajiny do krajiny, nezohľadňujúc pritom dopad na miestnych ľudí? Alebo je to niektorá z foriem kapitálu založeného na komunitách, v ktorých ľudia zdieľajú tradičné zručnosti – miešané farmárstvo, pestovanie jedla, liečenie, vzdelávanie – ako súčasť celku, ktorý sa však dnes rozpadol na oddelené odvetvia, každé samostatne riadené jedným ministerstvom. Tradičné farmárstvo poznalo nádherný spôsob ako to všetko spojiť: výchovu, rozvoj ľudských zdrojov a technológie.

- Aký druh politiky potrebujeme? Je to politika založená na princípe: odovzdajte svoj hlas novému premiérovi každé štyri roky? Alebo je to politika nepretržitého zapájania komunít, lokálnych inštitúcií a ľudí do priameho procesu rozhodovania?

- Aká technológia je trvalo udržateľná? Pre niekoho je odpoveď jednoduchá – každá technológia, ktorá prinesie rast výkonnosti a zvyšovanie výnosov je dobrá, aj keď rast výkonnosti a zvýšenie výnosov pripravia ľudí o prácu, zničia celé ekonomiky, znečistia vodu, zavedú technológie úplne cudzie kultúre životu v zasiahnutých spoločenstvách. Čo sa má stať hlavným kritériom pri posudzovaní zavádzania nových technológií? Nemala by to byť otázka, či môže spoločenstvo technológiu kontrolovať, používať a rozvíjať podľa svojich predstáv?

Dnes sa veľa hovorí o demokratickej spoločnosti, voľnom obchode, neobmedzenej slobode a tak ďalej, ale v pozadí týchto slov často cítiť chtivosť po individuálnom ,materialistickom zisku. Hovorí sa „nechajme sily voľného trhu slobodne riešiť problémy“, ale myslí sa pritom iba na zvyšovanie bohatstva a získavanie stále väčšieho množstva peňazí. Na druhej strane organizovanie komunít, tak aby mohli kontrolovať svoje technológie, obchod, informácie, rozvoj a a aby mohli uskutočňovať zásadné rozhodnutia týkajúce sa systému produkcie – toto všetko nepatrí do predstáv globalizovaného sveta, aký nám ponúkajú predstavitelia biznisu.

Musíme si spomenúť na niektoré jednoduché , základné a podstatné pravdy, ktoré mnohí naši rodičia a starí rodičia ešte veľmi dobre poznal. Môj otec, ktorý má dnes 83 rokov, jasne chápal svoe poslanie v živote a nikdy neurobil chybný krok. Vyrastali sme v meste, ale robil všetko preto, aby sme sa zblížili s vidieckymi miestami. Pestovali sme doma mnoho rastlín. V našom dome sme mali vždy vedľa seba zvieratá. Učil nás, že všetko živé má svoje miesto, zaslúži si rešpekt a starostlivosť. Všetko okolo nás malo svoj účel a slúžilo svojmu účelu. To sú hodnoty, ktroé nám zanechal – hodnoty, ktoré si nesieme so sebou pri našej práci a v našom živote.

Kľúčovým problémom nie je druh technológie alebo veľkosť zisku. To na čom skutočne záleží sú hodnoty, princípy, ľudia. Dve hlavné posolstvá môjho príspevku znejú: po prvé – nič nerastie z vrchu na spodok, a za druhé – kúzlo je v ľuďoch, nie v obchodoch. Zapamätajme si to.

Atherton Martin

Žiadne komentáre:

wildandfree kolektív Copyright © 2011 | Template created by O Pregador | Powered by Blogger