Sebaobrana pre ženy – praktický úvod – 1. časť

Sebaobrana je to, čím robíme naše životy bezpečnejšími deň čo deň. Sebaobrana zvyšuje dôveru v nás samé a zdokonaľuje kvalitu našich životov!

Sebaobrana je viac než len vedieť ako udrieť niekoho, kto na teba vyskočí z nejakých kríkov. Je to o zdokonaľovaní tvojho života a pomoci vybojovať si späť kontrolu v mnohých situáciách, v ktorých sa cítiš byť ponížená, ohrozená, komandovaná alebo napadnutá. A táto brožúrka ti nedá inštrukcie ako zastaviť znásilnenie! Jej cieľom je podporiť ťa, aby si si rozvinula vnímavosť a našla svoje osobné silné stránky.

Ja nie som žiadna úžasná žena, a niekedy som pekne frustrovaná so sebou, ako môžem zostať pasívna alebo ako môžem nechať strach, aby ma ovládal. Takže o to dôležitejšie je pre mňa, aby som pokračovala zaujímať sa o tieto veci. Už niekoľko rokov sa zaujímam o sebaobranu pre ženy, a tiež som to učila s mojím kamarátom. Skoro všetky ženy a dievčatá, ktoré navštevovali lekcie, vyzerali, že ich to baví – je to výborný spôsob ako sa cítiť dobre so sebou samou, a sebaistejšou pri zaobchádzaní s každodenným životom.

Ako malé dievča ťa učia byť sladkou, dobrou a pasívnou – neodpovedať, veľa sa usmievať a prijať všetky staré sračky – a mať pre to ‘pochopenie’. To sa prenáša do dospelosti – tvoj čas a priestor sú neustále odovzdávané na veci, ktoré nechceš, a očakáva sa od teba, aby si bola trpezlivá a prijateľná voči iným, predovšetkým voči tým vyššie v hierarchickej štruktúre (mužom, šéfom, vláde) bez ohľadu na to, čo oni robia.

Ale ja nemusím všetko akceptovať, ‘môj osud v živote’. To ma rovnako nemusí zastrašiť. Môžem sa postaviť na odpor. Prevziať kontorlu nad svojím životom, požadovať rešpekt a brániť samú seba v násilnej a zneužívajúcej spoločnosti, ktorá mi neustále odopiera moje potreby a túžby.

Praktizovanie sebaobrany je toho veľkou súčasťou. Ako žena, ľudia to berú ako samozrejmé, že ťa môžu vyrušiť, ignorovať čo hovoríš, zabrať tvoj priestor, dotýkať sa ťa, kedykoľvek chcú, dávať ti sexistické narážky, a byť na teba hrubí. Potrebujeme konfrontovať a zničiť patriarchiu (systematizovanú inštitucionalizovanú mužskú nadvládu v tejto všeobecne hierarchickej spoločnosti), a krokom k tomu je presadzovať sa a praktizovať sebaobranu.

Bežné rady od autorít (mužov sediacich namyslene za stolmi) zahrňujú ‘v noci nechoďte domov sama’ alebo ‘vyhnite sa tichým územiam’ alebo v základe ‘poistite sa, aby ste mali muža, na ktorého by ste sa mohli spoľahnúť, aby vás ochránil!’.
Nuž samozrejme to všetko nám môže pomôcť vyhnúť sa nebezpečenstvu, ale oni na nás tiež vkladajú strach a obmedzujú našu slobodu pohybu. Nie je k ničomu dobré nechať sa paralyzovať strachom.

Prečo by som sa mala báť ísť von v noci? Toto je moje mesto! Prečo by som mala nechať nejakého podlízavého tupca, aby mi hodiny kecal voloviny? Toto je môj čas! Prečo by som mala len tak sedieť, zatiaľ čo ma nejaký nepríjemný chlap ošaháva? Toto je moje telo! Prečo by som mala byť komandovaná a zastrašovaná? Toto je môj život!

Jednoducho sa musíme pozrieť na fakty: Nie je spôsob ako sa úplne vyvarovať strašných situácií. Väčšina sexuálnych napadnutí je od mužov dobre známych napadnutej žene. Nie sú žiadne nepriestrelné recepty ako zabrániť útokom.

Čo môžme urobiť je konfrontovať náš strach, pokúsiť a oslobodiť sa od úlohy obete a naplniť našu sebadôveru, aby bola schopná reagovať na situácie a zaoberať sa nimi. Môžeme sa stať ženami, s ktorými by si sa nechcela zahrávať. (To nezamená premeniť sa na Xenu, alebo zdvíhať závažia!)

Autority a médiá tiež udržujú rôzne bizarné mýty okolo sexuálnych útokov. Už som spomenula mýtus násilníka čakajúceho v kriakoch. Iné mýty zahrňujú „Znásilnenie je dôsledkom mužských sexuálnych túžob“ – nie, ako väčšina násilia je to metóda sociálnej kontroly a pokus o vytvorenie moci. „Sexuálne útoky sa vyskytujú spontánne“ – podľa Susan Brownmiller („Proti našej vôli“) 70% útokov je plánovaných až do posledného detailu. „Odporovanie stupňuje stupeň násilia pri útoku“ – nie, vlastne ženy, ktoré sa bránia, majú väčšiu šancu na útek. Ak vám niekto chce ublížiť, tak sa o to pokúsi a urobí to – nespolupráca a odpor môžu len zvýšiť vaše šance. A aj keď hovoríme o nenásilnom obťažovaní alebo o nejakom druhu potencionálne nebezpečnej situácie – názor, že by si nemala odporovať/konfrontovať zo strachu ‘urobiť niekoho nahvevaným a násilným’ je pekne odporné, a ignoruje to tvoje ľudské potreby a práva! Je to tiež blízko spojené s predstavou „Je to tvoje provokatívne správanie ako ženy, čo spôsobuje sexuálne obťažovanie/znásilnenie“ – sexuálne obťažovanie, napadnutie a znásilnenie nie je nikdy nejakým druhom ospravedlniteľnej reakcie na hocikoho správanie!

Je mnoho spôsobov ako môžeme používať sebaobranu. Je to o tom, poskytnúť si výber.

Oboznám sa so svojimi osobnými hranicami, ktoré môžu byť fyzické a emocionálne, a sú definované jedine tebou. Môžu byť rôzne s rôznymi ľuďmi a v rôznych situáciách. Keď niekto prekračuje tvoje osobné hranice – úmyselne alebo neúmyselne – môžeš sa citiť nepohodlne, zmätene, alebo ohrozene, dostať nejaký druh nechutného pocitu. Reaguj na to – urob niečo! Je to úplne vhodné – medzi priateľmi, daj im vediť prijateľským spôsobom, medzi cudzími, budeš dávať najavo, že si niekto, kto sa o seba stará. Ak niekto dôsledne tlačí na tvoje hranice, dokonca potom, keď im dáš vedieť, neprejavujú ti rešpekt, ktorý si zaslúžiš a mali by byť zastavení.

Naše vnímanie, intuícia a rozhodnosť sú našimi najlepšími stratégiami pre udržanie sa v bezpečí. Keď ideš dole ulicou, obzeraj sa, všimni si ľudí, ktorí prejdú okolo teba. Ak sa začneš cítiť nepohodlne blížiac sa k niekomu alebo skupine chlapcov, prejdi na druhú stranu ulice alebo buď extra v pozore. Ak sa cítiš ako keby ťa niekto sledoval, prejdi na druhú stranu cesty, choď na bezpečnejšie miesto (napr. do obchodu) alebo sa spýtaj tej osoby, aby ťa obišla a išla ďalej. Ak stopuješ, predtým než nastúpiš do auta počúvaj svoj pocit v žalúdku – neber stopa, ak sa necítiš pri tom dobre! V aute si zisti svoje možnosi pre obranu (uzamkynanie dverí, ručná brzda, potencionálne zbrane, priestor). Nenechaj vstúpiť ľudí do svojho domu, o ktorých si nie si istá. Atď!

Robiť predbežné opatrenia a počúvať svoj pocit v žalúdku ťa nemusí premeniť na paranoidného šialenca, je to jednoducho o tom byť vnímavou. A nemusíš sa preto cítiť nesvoja. Aj keď ťa niekto uvidí presadať si v autobuse alebo dvakrát prechádzať cez ulicu – budú sa tým skutočne zaoberať? Alebo keď si práve konfrontovala cudzinca, o ktorom si si myslela, že ťa prenasleduje – budú tomu rozumieť! A ak niekoho hlasno odhalíš, že ťa obchytkáva, oni budú omnoho viac v rozpakoch ako ty!