Keď sa povie feminizmus

8. marca si pripomíname Medzinárodný deň žien. Tento významný deň sa i v dnešnej dobe spája s rôznymi zavádzajúcimi informáciami, stáva sa posmeškom väčšiny mužskej populácie, dobou i spoločnosťou sa mu pripisuje omnoho menší význam aký si v skutočnosti zaslúži. Medzi ľuďmi sa viac ako inokedy spomína slovo feminizmus. Poznáme skutočne jeho význam? Vieme ho zaradiť a chápeme ho?

Feminizmus vyvoláva rovnako u mužskej aj ženskej populácie určité averzie. Keď o niekom vysvitne, že sa zaoberá touto témou, hneď si myslia, že s ním nie je niečo v poriadku. Určite, je lesbická, frigidná alebo pohlavne neukojená. Feministky "podľa nich" hľadajú korene všetkých problémov v mužoch. Doteraz ich utláčali muži a teraz sa to celé obracia? Je charakteristické pre obe skupiny, že následkom nedostatku informácií majú veľmi skreslený, zjednodušený a zavádzajúci obraz o feminizme.

Feminizmus ako hnutie sa snaží riešiť každodenné problémy vyplývajúce zo spoločenskej nerovnosti. História ženského hnutia sa dá rozdeliť na dve významnejšie etapy: na klasickú a modernú. Prvá trvala od roku 1770-1920. Jej hlavnou úlohou bolo vybojovanie všeobecného volebného práva pre ženy a uľahčenie pracovných podmienok a rovnakých platov. Prvýkrát bolo v roku 1808 v americkom Wyomingu udelené volebné právo pre ženy. Do konca 19.storočia tak učinilo ešte päť štátov. V roku 1888 vznikla Medzinárodná organizácia žien a v roku1910 na Medzinárodnej konferencii žien vyhlásili 8.marec za Medzinárodný deň žien. V Európe prvýkrát vo Fínsku odsúhlasili volebné právo žien v roku 1906 a najneskôr vo Švajčiarsku (sedemdesiate roky). V klasickej etape veľa ľavičiarskych, socialistických, sociálno-demokratických, liberalistických strán zahŕňalo vo svojich volebných programoch požiadavky žien. Ich ciele boli rovnaké: oslobodiť čo najviac ľudí s pod nátlaku kapitalistov. Toto sa už dosť podobá modernému, dnešnému feminizmu, ktorý môžeme datovať od 60tych rokov.

Feminizmus teda nikdy nechcel diskriminovať mužov, chcel len v spoločnom záujme oboch pohlaví zbúrať staré a obmedzujúce spoločenské vzťahy.

V našich reklamách, zdá sa, ešte vždy existujú dva typy žien: rodinou vydržiavajúce ženy a perverzne vyzerajúce modelky. Oba typy majú jednu spoločnú vlastnosť: pôsobia neuveriteľne naivne. Počas ich fádneho života bojujú len za to, aby mali čo najdokonalejšie čistiace prostriedky, perfektnú kuchyňu, ktorú objavili len vďaka svojmu vzdelanému manželovi.

Predsudky spoločenského zneužívania žien sú tak silné a staré, že si to už ľudia ani neuvedomujú a zle sa pozerajú na každého, kto chce ponúknuť iný model. Zoberme si napríklad jednu zaneprázdnenú, dobre zarábajúcu a svoju prácu milujúcu riaditeľku, ktorá žije harmonickým manželstvom so svojím mužom - inžinierom. On zarába oveľa menej, ale má oveľa viac času zaoberať sa s deťmi a aj so svojou ženou, lebo napríklad rád varí. Pravdepodobne bude tento pár dovtedy šťastný, kým sa okolie nedozvie o ich delení práce v domácnosti. Začne sa rozprávať o tom, čo je to za ženu, ktorá uprednostní prácu pred rodinou a aký ťuťko je jej manžel, ktorý pod papučou pomáha v domácnosti. Pričom sa slobodne, na základe vlastného svedomia takto dohodli. Dnes už sociologické miesta, kde pracujú ženy, tiež nie sú bohvieako platené. Na druhej strane akokoľvek je žena vzdelaná a mladá nájde oveľa ťažšie pracovnú príležitosť iba kvôli pohlaviu. Pretože v hlavách zamestnávateľov je už nasadený chrobák, čo ak tá mladá žena bude chcieť otehotnieť. Na určitú dobu by pri tom opustila pracovisko, pričom by ju museli ale ďalej platiť. Keď sa však jedná o ženu staršiu, musí prekonať okrem sexizmu aj problém ageizmu. Veľa pracovných príležitostí je potom (za malé peniaze) charakteristických štylizovanou formou domácich prác: upratovanie, šitie, varenie.

Čo dodať na záver. Nie je všetko také pekné ako sa to na prvý pohľad zdá. Patriarchálna nerovnosť v našej spoločnosti stále existuje, na niektorých miestach má ešte vždy zasadené silné korene. Podniky, inštitúcie, organizácie, ale aj rodiny či priateľské kolektívy sú miestami pre silné genderové rozdiely. Naproti tomu feministky a feministi nechcú na nikoho robiť nátlak, predkladať vlastné modely. Ich činnosti sú z časti zdola sa formujúce aktivity, ktoré doposiaľ neužívajú finančnú podporu štátu, ani spoločenskú náklonnosť.