Zaľúbený list

Premýšlal som o našom dni slobody a spojenia priamo pri tom okne, ako sa letmo dívame cez to okno, držiac sa za ruky a objímajúc sa citlivými ale silnými telami, stretávajúc sa očami divočiny a horiacimi srdcami ohňa, vidíme a v boji znášame tento prejav pravdy a tajný svet nádeje, vidím s inštinktívnou animozitou, hýbajúce sa telá, ale iba mojím vlastným prvotným duchom a vlastným vášnivým srdcom, telá len pevne stoja, ticho od represie, ticho v chlade strachu a prežitia, nádej je zabudnutá budovami a elektrickým vedením, kradnúc slnko, ktoré sme objímali v našom boji, a mesiac, pri ktorom tancujeme v našich snoch, kradnúc energiu sebarealizácie a vytvárat z nej moc, kradnúc energiu zeme a krajiny a použit ju pre domestikáciu, kradnúc krajinu krajine a použit ju ako majetok, nevidím žiadnu túžbu alebo možnost života, nevidím žiaden život alebo pôvabnú silu, iba rojkov bez otázok a snov, tých, čo len prežívajú nemrtvy a stratený život kvôli akceptovaniu zabudnutého nech zostane zabudnutým, tmavnúci kov pripravuje životy na odmietanie slnka, a pôvabu života samotného, ubližuje komunite odcudzením a atrakciou, zranuje srdce zeme tým betónom brániacim krvi a pumpujúcim už len rakovinotvorné železo a represívny kov, túžby pokračujú túžiť, ale sú stratené na ceste podriadenia sa tejto atrakcii, ich oči sú otvorené atrakcii inštitucionalizovaného dobrodružstva a uväznených vášní, ale my letíme vysoko poza to, ako sila a temnota dvoch čiernych jastrabov letiacich s láskou a v láske, s nákazlivou náklonnostou a násilnou túžbou, s nákazlivou radostou, a s povstaleckou zúrivostou, hádzajúc bomby zo vzduchu nového sveta, hádzajúc bomby z ich krídel tajnej nádeje a vrejúcej krvi, bomby vrejúcej krvi so silou benzínu a pachom násilnej rieky, my letíme vysoko z tohto sveta, ako jastraby opúštame obmedzenia, ako jastraby lietame vlastným prístupom, ako jastrabov sa nás boja, ako čiernych jastrabov sa nás boja, ale ako tie čierne jastraby lietame vysoko spolu, držiac sa za ruky a nemať nič len pôvabnú nahotu jeden druhého, ukradli sme si spät svoje životy so vzájomnostou a láskavostou jeden druhého, vzali sme si spät naše srdcia a dali im rytmus k tancovaniu, rytmus na pumpovanie vášne a úprimnej lásky, našli sme nieco také silné, že duch musí ešte prestat lietat, našiel svoju cestu za budovy, našiel nádej v slnku, a spálil budovy ku tlu, ukradol energiu z káblov a znovu ich objal v žilách každého jedného, a duch, o ktorého sa delíme, duch, ktorý je náš, a iba náš, v tomto svete lásky a neovládatelnej túžby, sily a krásy, nebude nikdy zabudnutý, udržali sme ducha nažive, partizánsky milovaná rebélia, duch, ktorý je systematicky potlačovaný, duch tak dlho domestikovaný, duch v našom srdci čakajúci, že bude hodený do tých tiel atrakcie, nás samých, aby zapálil tú atrakciu, čakajúci, aby nebol prezentovaný v tej atrakcii, ale v túžbach niekedy stratených, našli sme ho, budeme pokračovať v lietaní, ako jastraby budeme letiet žiadnym smerom, len do slnka nášho boja, a do žiadneho sveta, len k mesiacu alebo noci našich snov, chýbate mi...

s pozdravom
bez bolesti