Koľko hodín denne stráviš pre televíznou obrazovkou? Obrazovkou počítača? Za automobilovou "obrazovkou"? Za všetkými tromi obrazovkami spoločne?
Pred čím si schovávaná(ý)?
Koľko života k tebe príchádza cez obrazovku, sprostredkovane?
Je pozeranie na veci také vzrušujúce ako robenie vecí? Máš dostatok času na robenie všetkých tých vecí, ktoré chceš? Máš nato dosť energie?
A koľko hodín denne spíš? Ako si ovplyvňovaná(ý) štandardizovaným časom, ktorý je navrhnutý výlučne na zladenie tvojich činností s tými miliónov iných ľudí? Ako dlho vydržíš bez toho, aby si vedel(a) koľko je hodín? Kto alebo čo kontroluje tvoje minúty a hodiny?
Minúty a hodiny, ktoré pribúdajú k tvojmu životu?
Dokážeš oceniť prekrásny deň, kedy vtáky spievajú a ľudia sa spoločne prechádzajú? Koľko korún na hodinu vezmeš, aby si zostal(a) dnu a predával(a) veci alebo vyplňoval(a) papiere? Čo dostaneš neskôr, čo by ti mohlo vynahradiť tento deň tvojho života?
Ako na teba pôsobí byť v davoch, byť obklopená(ý) anonymnými masami? Uvedomuješ si zablokovanie svojich emocionálnych reakcií k ostatným ľudským bytostiam?
A kto pripravuje tvoje jedlo? Ješ niekedy sam(a)? Ješ niekedy postojačky? Koľko vieš o tom, čo ješ a skadiaľ to pochádza? Ako veľmi tomu dôveruješ?
O čo pridzádzame zariadeniami na ušetrenie práce? Zariadeniami na ušetrenie myslenia? Ako vplývajú na teba požiadavky efektívnosti, ktoré dávajú hodnotu produktu a nie procesu, budúcnosti, radšej než prítomnosti, prítomný moment, ktorý sa viac a viac skracuje, ako sa ženieme rýchlejšie a rýchlejšie do budúcnosti? Kde sa ženieme?
Šetríme čas? Šetríme čas na čo?
Ako na teba vplýva byť presúvaná(ý) predpísanými cestami, vo výťahoch, autobusoch, metre, pohyblivými schodami, na dialniciach a chodníkoch? Pohybujúc sa, pracujúc a žijúc v dvoj- a trojdimenzionálnych sieťach? Ako na teba pôsobí, že si organizovaná(ý), znehybnená(ý) a rozplánovaná(ý) ...namiesto túlania sa, slobodného a spontánneho potulovania? Hľadania vecí, kde sú?
Akú máš slobodu pohybu - slobodu pohybovať sa priestorom, ísť tak ďaleko ako chceš, novými a neprebádanými smermi?
A ako na teba pôsobí čakanie? Čakanie v rade, čakanie v doprave, čakanie na jedlo, čakanie na autobus, čakanie na toaletu - učenie sa trestať a ignorovať svoje spontánne potreby?
Ako si ovplyvnená(ý) zadržiavaním svojich túžob?
Sexuálnym útlakom, oneskorením alebo zadržaním potešenia, začínajúc v detstve, popri potlačovaní všetkého čo je v tebe spontánne, všetkého, čo je dôkazom tvojej divokej prirodzenosti, tvojho členstva v zvieracom kráľovstve?
Je potešenie nebezpečné?
Mohlo by byť nebezpečie radostné?
Potrebuješ niekedy vidieť oblohu? (Vidíš v nej ešte hviezdy?) Potrebuješ niekedy vidieť vodu, lístie, zvieratá? Trblietanie sa, záblesky, pohyb?
Preto máš domáce zvieratko, akvárium, rastlinky? Alebo sú televízia a video tvojím jediným trblietaním, zábleskami, pohybom?
Koľko života k tebe prichádza cez obrazovku, sprostredkovane?
Fascinujú ťa videopásky s tebou a tvojimi priateľmi, akokeby si bol nejako viac skutočný v obraze ako v živote?
Keby tvoj život bol prerobený na film, oplatilo by sa ho pozrieť? A ako sa cítiš v situáciách vynútenej pasivity? Ako ťa ovplyvňuje non-stop útok symbolickej komunikácie - zvuková, vizuálna, tlačená, bilboardy, počítače, video, rádio, robotické hlasy - keď sa túlaš lesom znakov? K čomu ťa prehovárajú?
Potrebuješ vôbec niekedy samotu, ticho, uvažovanie? Pamätáš si na to? Myslieť za seba, radšej ako len reagovať na podnety? Je ťažké dívať sa iným smerom?
Je dívanie sa iným smerom tá jediná vec, ktorá nie je dovolená?
Kde môžeš ísť, aby si našla(iel) ticho a samotu? Nie biely šum, ale čisté ticho? Nie osamelosť, ale láskavé ústranie? Ako často si sa zastavil(a) a pýtal(a) sa sam(a) seba takéto otázky? Pristihuješ sa niekedy pri konaní symbolického násilia? Cítiš sa vôbec niekedy sám(a), spôsobom, ktorý slová nevedia vyjadriť?
Cítiš sa vôbec niekedy pripravená(ý)stratiť kontrolu?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára