Nedávno som prechádzal námestím, kde som sa v jednom výklade stretol s dvoma štúdiami rekonštrukcie druhej časti námestia. Chvíľku som mal z portrétov zvláštny pocit, no pohol som sa ďalej. Nadobro ma však zastavil obrovský pútač oproti malej železničnej stanici „Mesto 3. milénia“. Teraz ma už naozaj zamrazilo, tak som sa pre istotu pobral späť.
Veľmi výstižný slogan jasne deklaruje zámery zástupcov mesta a ostatných fanúšikov technokratickej spoločnosti, ktorá si stoj čo stoj razí cestu aj do nášho malebného mestečka. Čo už, že tabuľa budí odpudivý dojem, poďme prakticky realizovať sny súčasnosti. Pravda je, že tretie milénium prinieslo do života ľudí mnoho zmien v podobe rôznych výdobytkov vedecko - technickej revolúcie, architektonické zmeny ale žiaľ aj tie zmeny, ktoré opäť raz posunuli človeka ďalej od prírody. Pojmy ako stromy, lesy, parky, príroda, už akoby nie sú vecou verejnou. Mestskí poslanci však opäť tromfli pospolitý ľud a dokázali, čo si myslia o zeleni v našom meste. Jasným príkladom týchto rozhodnutí je predpokladaná prestavba nášho centra. Ak sa prechádzam po tomto námestí, cítim, že si vyžaduje zmenu. Celkový stav priam žalostne volá o pomoc po zmene a ľudia tiež. Ak sa však pozriem na predložené štúdie, hneď ma napadne, či by skôr neprospeli zmeny na istých postoch. Plán prestavby centra predpokladá s kompletným odlesnením celej plochy, na čo sa má vysadiť alej o počte „desiatich“ stromov na celom prestavovanom území. Čo myslíte vy? Mne sa to zdá žalostne málo. Možno že na mojom názore nezáleží, ale stromy do mesta jednoducho patria. Sú príjemným spestrením zóny oddychu, majú svoju aktívnu účasť na pretváraní dizajnu miesta kde sa nachádzajú ale v prvom rade celospoločenský význam. Desať stromčekov s kúskami trávy nám ale život do betónovej plochy nevráti. Tak komu potom vadia košaté koruny s vtákmi a tieňom pre oddych nás obyvateľov mesta? Polemizovať by som mohol, napádať a urážať nemám chuť.
Architekti predložili futuristickú víziu námestia pripomínajúcu akúsi pracovnú plochu nejakej stavebnej firmy. Možno im došla zelená farba, alebo jednoducho prehliadli fakt, že stromy a kry do mesta jednoducho patria. So zeleňou na tomto území nepočíta ani mesto, ktoré je autorom realizácie a spomínané návrhy predložilo. Zeleň už asi patrí na okraj spoločnosti. Stromy a kry však nie sú dejiny. Niečo čo už bolo. Nedajú sa len tak jednoducho posunúť na sídliská a za okraj mesta. Sú našou súčasťou majú svoj význam a účel. Sú jednoducho potrebné, o tom niet pochýb. V lete rozpálený betón s fontánkou uprostred a tuctom stromov nám to jednoducho nesplní.
Keď už teda kráčame tretím miléniom a snívame o krajšej budúcnosti, prosím neodpíľme si posledný konár na ktorom sa ešte dá ako tak žiť. Ak sa nadobro zbavíme aj tých zelených snov, ktoré na námestiach ešte máme, staneme sa všetci chodcami v betónovom veku. A pod podobným bilboardom privítame kolaps spoločnosti.
-m.o-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára