“Zem neumiera, Zem je zabíjaná - a tí, ktorí ju zabíjajú, majú mená a adresy!”

01 decembra 2008

Odpor vs. znovuobjavenie divokosti.

Keď rozmýšľam o "hnutiach odporu", predstavujem si malú skupinu ľudí odporujúcu oveľa väčšej a všemocnej militarizovanej mašinérii. Pri rozmýšľaní o civilizácii ako o všemocnej smrteľnej mašinérii ma myšlienka odporu voči nej necháva s pocitom drobnosti a cítim sa byť paralyzovaný. Ale keď sa na to pozerám očami znovu objavovania divokosti, odpor sa zdá byť a vyzerá úplne inak.
Civilizácia funguje ako spôsob života, ktorý sa pokúša domestikovať, krotiť, urobiť závislým (čítaj: zotročiť) celý svet. V základe podporuje rast svojej populácie pomocou domestikácie rastlín.

Nemôže existovať bez domestikácie. A aby urobila takými svojich členov, musí pracovať neustále; vymýva ľuďom mozgy televíziou a školením, geneticky upravuje rastliny, pestuje mäso v petriho skúmavkách, atď. Civilizácia usilovne pracuje na tom, aby udržiavala svet domestikovaný, pretože domestikácia funguje ako druh odporu voči prirodzenému chodu Zeme, ktorý chce vždy divočieť.
Keď korene stromu pomaly trhajú betón, ten strom neodporuje tomu betónu, betón odporuje stromu. Strom si len žije svoj život tak ako to robia všetky divoké bytosti. Rastliny robia všetko čo môžu so svojimi možnosťami, aby udržali Zem divokú. Priehrady odporujú prirodzenému chodu rieky. Počas mnohých tisícročí, ak by bola ponechaná na seba, voda by tú priehradu orezala až ku dnu. Voda nikdy neodporovala priehrade. Tá voda robila len to, čo voda robí, aby udržala Zem divokú.
Populácie divokých rastlín a zvierat, ktoré by divokí ľudia mohli jesť ako potravu už skoro úplne vymizli kvôli domestikácii civilizácie. Divokí ľudia, ako elementy neoddeliteľné od krajiny, potrebujú nedomestikovanú krajinu, aby mohli žiť. Ak chceme skutočne znovuobjavovať divokosť, to znamená, že tak ako voda a stromy robia všetko preto, aby udržali divočinu, ľudia, ktorí chcú znovuobjavovať divokosť, musia používať naše jedinečné, vrodené nástroje pre znovu objavenie divokosti zeme.

Napríklad; civilizácia domestikovala rieku Columbia a všetky jej prítoky, čím zabila skoro všetkých divokých lososov, ktorí tam kedysi žili. Ak chcú žiť ľudia z Kaskádie ako divokí ľudia, budú musieť navrátiť divokosť rieke Columbia. Samozrejme, sama rieka pracuje ako rýchlo len jej voda dokáže, aby zlomila priehradu. Nanešťastie pre ryby a ostatné bytosti Kaskádie, voda sama nemôže pracovať dostatočne rýchlo, aby vrátila rieke jej divokosť. Lenže divočejúci ľudia, ktorých schopnosť robiť nástroje je taká prirodzená ako schopnosť stromov narásť korene, môžu pracovať oveľa rýchlejšie, aby oddomestikovali túto rieku.

Odpor alebo znovuobjavovanie divokosti? Rovnaké činy, rôzne pohľady. Niektorí môžu tvrdiť, že to znie len ako sémantika a že sa to môže potvrdiť. Niektorí ľudia sa môžu cítiť posilnení príkladom odporu, a iní možno nie. Ja to vidím ako posun paradigmy kvôli rôznym emocionálnym reakciám, ktoré osobne prežívam pri týchto slovách. Keď prekrútim príklad odporovania na hlavu a vidím

civilizáciu pracovať ako malé hnutie odporu proti oveľa väčšiemu a silnejšiemu prírodnému svetu, cítim sa posilnený; civilizácia nemá dostatok sily, aby odporovala chodu divokej Zeme.
Mnohí diskutujú o tom, či akcie ako vyhodenie priehrady do vzduchu prinesú civilizáciu na kolená alebo ju len posilnia. Pre divokých ľudí takýto argument mená zmysel. Ako diskusia o tom, či strom, ktorého korene trhajú chodník, zhodí civilizáciu alebo ju len posilní. Áno, možno ten strom zrúbu a chodník znovu zabetónujú. Lenže civilizácia nebude mať nikdy takú moc, aby ich zrúbala všetky, aby znovu zabetónovala všetky cesty. Púpava rastúca na predmestskom trávniku, strom trhajúci cestu, zemetrasenie zhadzujúce budovy a znovu divokí ľudia rozoberajúci ťažobné zariadenia je taký prirodzený proces, ako vyniesť kôš sa zdá pre civilizovaných ľudí. Nemyslím si, že je odporovaním to, keď znovu divoký človek vyhodí do vzduchu priehradu, ale skôr prirodzený svet idúci si svojou dennou rutinou . . . s trochou odhodlanosti.
Mnohí oponenti, ktorí sa vyjadrujú proti takýmto akciám hovoria, že "civilizácia to jednoducho znovu vybuduje." Myšlienka, že civilizácia bude pokračovať v odporovaní koreňom stromu, že ho zrúbe a zabetónuje ďalšiu cestu, nezastaví strom, aby mu naďalej rástli korene. Podobne, či bude alebo nebude civilizácia pokračovať v odporovaní chodu vody a postaví ďalšiu priehradu, to nezastaví akcie znovu divokých ľudí. Sily prírody v priebehu, či tým myslíme rastúce korene stromov, alebo vodu tečúcu do oceánu, alebo divokých ľudí starajúcich sa o krajinu, budú pokračovať v oddomestikovaní Zeme, napriek rastúcemu alebo znižujúcemu sa odporu civilizácie k nim.

Mytológovia civilizácie používajú akcie znovu divokých ľudí, aby ich zničili a možno budú loviť a zabíjať divokých ľudí, ale nikdy ich nezabijú všetkých. Niekde hlboko v sebe máme ten genetický kód, aby sme žili divoké životy, napriek vonkajšiemu mimickému systému domestikácie, ku ktorému sa dnes hlási väčšina z nás. Kým bude civilizácia kolabovať, vždy viac ľudí si uvedomí potrebu divočiny a divokosti a bude mať viac úspechov pri objavovaní divokosti tela, mysle, rieky, krajiny, lesa, farmy a mesta.

Keď sa spojíme s divokými silami Zeme, keď budeme znovu objavovať svoju divokosť, staneme sa nezastaviteľnými.

Žiadne komentáre:

wildandfree kolektív Copyright © 2011 | Template created by O Pregador | Powered by Blogger