“Zem neumiera, Zem je zabíjaná - a tí, ktorí ju zabíjajú, majú mená a adresy!”

04 novembra 2008

Chrystos - Vždy mi hovoria, že som príliš nahnevaný...

Predovšetkým, keď spomeniem krádež Zeme, znásilnenie alebo genocídu. Oni idú na terapiu, aby sa mohli sami pochopiť. Tlčú anonymné vankúše bezpečne s nejakým cudzincom za zavretými dverami nevhodného správania sa. Ja sa nehnevám na žiadny vankúš. Taký aký som znepokojený, som až príliš unavený byť dostatočne nahnevaný. Naštvaný, že nemôžem ísť kamkoľvek bez toho, aby som videl ponižujúce obrázky a priame klamstvá o Indiánoch. Som rozzúrený, že si nemôžme nechať ani tých zopár biednych akrov, ktoré nám zostali, ak náhodou obsahujú urán alebo meď alebo uhlie. Rozzúrený, že sa nikdy necítim bezpečne sám v uliciach. Nahnevaný, že iní farební ľudia sú niekedy rovnako utláčaní ako belosi, pretože bieli ľudia ich naučili všetko čo si myslia, že vedia o Indiánoch. Podráždený, že môj indiánsky kamarát sa ma spýtal prečo sa potĺkam so všetkými tými Čiernymi ľuďmi. Nahnevaný sám na seba, že som nebol dostatočne rýchly odpovedať "prečo sa ty potĺkaš so všetkými tými prekliatymi belochmi". Rozzúrený na to, že milión ľudí v tejto krajine

ktorá už viac nie je v recesii, nemá žiadne miesto na bývanie, zatiaľ čo kancelárske budovy sú roky prázdne. Rozzúrený, že si môžeš kúpiť poloautomatickú zbraň vo Floride
a hocijaký druh zbrane kde len chceš, kým armáda a poliši hromadia viac než dosť zbraní, ktoré by mohli zabiť každú osobu na zemi. Zúrim, pretože môjho bratranca postrelili do hlavy
a žije teraz ledva vysloviac si vlastné meno. Som šialený ako peklo na alkohol, krack a zneužívanie detí. Ale ja som to vedel už od malička, že bez ohľadu na to koľkých
z nás zabijú, pre nás je v poriadku len pomáhať im zabíjať iných hnedých ľudí alebo sa navzájom podvádzať alebo jeden druhého nenávidieť. Kupovať veci a predstierať belosť
alebo konať tak akoby skutočným problémom boli naši ľudia a že my sme nad tým všetkým.
Toto je ten vankúš, do ktorého búcham bez akýchkoľvek následkov. Nahnevaný, že ženy chodia na terapie, zatiaľ čo muži desaťnásobne zvýšili znásilňovanie a vraždenie.
Rozzúrený kvôli detskej pornografii, využívaniu detí k predaju toaletného papiera a mydla na prádlo. Pľuvajúci hnevom na netoleranciu, hladovanie, odpad, nenásytnosť, z čoho všetko sa odráža vo mne, navzdory môjmu úsiliu hľadania rovnováhy. Vrie vo mne zlosť pre moje nedostatky. Besnejem, že ešte stále som mučený hroznými nočnými morami viac než 20 rokov, čo som naposledy videl muža, ktorý znásilnil moje detstvo do žiletiek a blázincov.
Muž, ktorému sa nič nestalo ani nestane. Muž, ktorý to urobil mnohým iným deťom. Muž, ktorého fotku mi podala moja teta a povedala, tu sme boli vtedy taká šťastná rodina. Aj keď vie, čo urobil, muž, ktorého by som dokonca podľa mojich najbližších kamarátov nemal zabiť. Rozzúrený na ušliapaných rodičov, ktorý ma neochránili, pretože si mysleli, že toho nie som hodný, alebo to boli oni, čo ma bili, aby ma umlčali. Rozzúrený, že ten čierny študent medicíny bol vylúčený za to, že udrel bieleho, ktorý si ako vtip dal na party čiernu tvár.
Ha ha je to smiešne, keď predstieraš, že si jeden z nás. Ha ha nie sme nahnevaní, keď urobíš hocijakú hlúpu vec, ktorá sa ti zažiada. Potom nás potrestáš pre náš pocit v tejto veci. Ha ha milujeme to, keď kupuješ svojim deťom falošné teepee a čelenky a knihy od bielych o našich príbehoch s obrázkami nás ako ružových očarujúcich divochov. Ha ha my sme tak šťastní, že sa nás chcete zbaviť, aby ste získali všetky naše veci a premenovali ich a vysvetlili ich a znevážili ich. Som rozzúrený na každého klamajúceho hajzla, ktorý zoberie naše dane, aby šiel na Bermudy a relaxoval potom čo minie naše peniaze, aby zavraždil kohokoľvek
kto je momentálne nepriateľom, a sme to niekedy my. Pľujem zúrivosťou, že väčšina mojich priateľov sa ledva dáva dokopy. Hnevám sa, že nemôžem spať že sa nenávidím, že neviem písať tak dobre ako by som chcel, pretože som tak prekliato nahnevaný, že nemôžem dýchať.
Rozzúrený, že nikto iný sa nezdá byť nahnevaný a oni rovnako nechcú, aby som bol ja rozzúrený na tento celý premoknutý hnijúci bordel, ktorý stále nazývajú civilizácia.
Ako otravuje vzduch a vodu a zabíja každého vo svojej ceste, čo je tak barbarské, ako zatvoriť svojich starších pre zločin. Nebyť schopný sa o seba postarať. Čo považuje vek za chorobu namiesto múdrosti. Čo vytrvalo volá homosexuálov chorými alebo zvrhlými alebo nemorálnymi napriek takzvanému oddeleniu cirkvi a štátu, ktoré neexistuje. Červený od toho, že musím obraňovať svoj hnev Že niekedy som ten, ktorý je milý v porovnaní k ešte naštvanejšej žene. A potom mňa berú s väčším rešpektom, čo nás ponižuje oboch. Som chorý k smrti z prázdnych očí /zombie /milých dievčat a lesbičiek, ktoré berú drogy, aby neboli zdeprimované. Ako keby bola depresia niečo zlé, keď to je veľmi racionálna odpoveď na naše životy. A ja som strávil svoj život žijúc v otupujúcej depresii bez drog, zatínajúc zuby cez ďalšiu hodinu a odporujúc samovražde mojimi vlastnými rukami, pretože neznesiem, aby oni vyhrali, keď toľkí moji najmilší si vystrelili svoje mozgy zo zúfalstva. Som znechutený opilcami a s každým, kto si myslí že sú nažive, len aby sa tešili aj keď niektorí z nich sú moji priatelia. Chcel by som zabiť realitu ktorej nerozumiem. Nenávidím každú blbú univerzitu
predstierajúcu, že učí niečo nové, keď len všetko čo sa deje, je to, že k študentom sa správajú ako k hlupákom, až kým sa nezaujímajú len o kus papiera. A či mám kúsok papiera alebo nie
všetky tieto kúsky papiera, všetky tie tituly horia v mojom hneve. Každý sa bude musieť na seba pozerať ako človek. Som chorý z každého kto sa opýta: Čo robíš? Ako keby bol nejaký korporatívny titul alebo univerzitný diplom nejakou identitou. Chcem zviazať všetkých tých bielych rasistov ku krížom. Podpáliť ich nenávisť. Chcem udrieť späť každou šľachou svojho unaveného tela fungujúceho mysľou, ktorá si pamätá toaletnú chuť väzenského jedla
poznajúca brutalitu blázincov. Ruky, ktoré si pamätajú zvieracie kazajky a nanútené drogy a výkriky žien ťahaných k šokovej terapii vediac, že príliš nahlas prehovoriť, znamená byť zabitá/ý. Pretože slušní ľudia bijú vankúše alebo svoje ženy namiesto rasizmu alebo hladu.
Pretože idea byť milým je pre nich dôležitejšia ako idea byť skutočným. Je to cukrová vata, ktorú sme všetci jedli až kým som ja nezostal chorý k smrti. Som rozzúrený na čisto anglické zákony s japonskými banketmi ako nejaký špeciálny svätý čistý šport. Rozzúrený, že antisemitizmus je tak rešpektovaný ako nikdy a každý, kto chce o tom hovoriť, musí byť ctižiadostivý Žid. Dokázal by som zabiť tie tisíce ľudí, ktorí tvrdia, že nacistický holokaust
sa nikdy nestal. Som nahnevaný, že tieto slová sa rútia z mojich úst. Už ich sekám späť, ochladzujem ich, vyberám žihadlo, pretože sa bojím toho, čo by som mohol urobiť
ak budem ešte raz počuť: PREČO si taký rozzúrený? Zúriaci, že zdravý úsudok a dobrosrdečnosť sú bezpredmetné. Nie tak úplne. Nahnevaný, že rakovina prsníka zabíja dvakrát viac žien ako mužov, ktorý zomreli na AIDS/SIDA, ale my všetci stále venujeme pozornosť týmto úbohým mužom. Ako obyčajne. Vybuchujem kvôli holorubom, zneužívaniu zdrojov, zneužívaniu pracovníkov, týraniu zvierat pre testovanie kozmetiky s hroznou myšlienkou, že nosenie kožuchu robí ženu sexi alebo výnimočnou. S najväčšou armádou otrockej práce, nazývanej Americký väzenský úrad. Chorý z každého, kto pozerá na svetelné tiene na obrazovke, ktoré sú dôležitejšie než žiť život. Že priemerný občan strávi viac času
zbožňujúci tieto tiene, než ako rozpráva so svojimi vlastnými deťmi. Som rozzúrený na svoju nesúvislú reč, moju neschopnosť vôbec niečo ovplyvniť v mojom živote. Hnevám sa na každého, kto povedal nejakú otrasne hlúpu vec o mierových fajkách alebo pow wow, alebo totemových stĺpoch, alebo teepee. Rozúrený, že akceptovateľné spôsoby ako vyriešiť našu bolesť je zaplatiť niekomu, aby nám načúval, alebo prijať nejakú stranícku politiku bez úchylky a hlásať ju všetkým ostatným. Alebo sa nafetovať alebo kúpiť si ďalší kúsok zbytočnosti, ktorú skutočne nepotrebujeme. Alebo stratiť sa v hrách. Nahnevaný na organizované a neorganizované náboženstvá, ktoré napĺňajú životy ľudí, na ignorantské zákony alebo hokus pokus, alebo presviedčanie, že bolesť je svätá, aj keď si rezervujem väčšinu svojej nenávisti pre katolícku cirkev, ktorá zničila môj život klamstvami, ktoré si ešte stále objasňujem. Hnevám sa, že nikto z nás nežije svojím potenciálom. Že sme sa ustráchali byť tým najmenej čím môžeme byť, aby sme prežili.
Pobúrený tým, že toľko toho je zmeteného pod rohožku, až sme ledva schopní chodiť.
Rozzúrený, že skoro každý ešte vždy používa slovo slepá/ý v zmysle ignorantská/ý alebo necitlivá/ý alebo nemotorná/ý. Že milióny stromov sú zmasakrované na tlač romantických románov alebo detektívok a všetkých druhov odpadu z Wall Street, až kým som zahanbený
vôbec dať slová na papier. Väčšina z nás vie ledva fungovať otrávená korporačnými nezmyslami, napadnutá nepotrebnými chemikáliami poskytujúc niekomu, kto nás nenávidí, pekný tučný zisk. Nahnevaný na to, že ma vždy bolí môj chrbát od čistenia domov lenivým boháčom 20 rokov, keď ani jeden z nich nie je taký inteligentný, kreatívny alebo mocný ako ja. Nahnevaný, že zomriem takto nahnevaný a možno neschopný zmeniť žiadnu prekliatu vec.
Rozzúrený, že každé miesto kde idem je neprístupné aj keď prerobili toalety vo vnútri kvôli zákonu, tak vozík stále nemôže vyjsť hore vonkajšími schodmi alebo cez dvere. Na brailovo písmo vnútri výťahov, keď vonku žiadne nie je. Rozzúrený na ignoranciu a apatiu tých arogantných bratrancov v každej rodine. Nemôžem zavrieť svoje srdce bolesti dunejúcej okolo nás. Tu v mojich rukách sú tváre všetkých, ktorých som videl žobrať
pri vchodoch, na rampách pri cestách, na chodníkoch žobrajúc o drobné na jedlo alebo pitie
ktorých zúfalstvo je teraz mimo zákona. Toto je len načrtnutý surový povrch môjho hnevu
ktorý je poháňaný správnosťou poznania, že nemusíme žiť takýmto spôsobom života.
Mohli by sme objať naše intenzívne spojenie a naše hlboké rozdiely učiť sa jeden od druhého.
Vážiť si jeden druhého, začať žiť bez mučenia. Ak nie si tak nahnevaná/ý ako ja, tak by sme sa asi nemali pokúsiť rozprávať sa medzi sebou, pretože sa hnevám na tvoj strach z hnevu
Hnevám sa, že ostatní mi vždy hovoria, že cítia tak isto ako ja, ale boja sa to povedať,
alebo nevedia ako inak by prišli o svoju prácu alebo priateľku/a. Ak vieš rozprávať,
môžeš byť nahnevaná/ý, ak nevieš rozprávať, búchaj vidličkou. Ak si na mňa rozzúrená/ý,
pretože som nespomenul niečo, čo hnevá teba, zaneprázdni sa a napíš to sám/a. Nie je tu taká beštia ako byť príliš nahnevaná/ý. Som kanárik v bani apatie spievajúc svojím žltým hrdlom k zapáleniu ohňa, s tým posvätným očistným duchom hnevu.

...pre Ayofemi Faloyan

Žiadne komentáre:

wildandfree kolektív Copyright © 2011 | Template created by O Pregador | Powered by Blogger