“Zem neumiera, Zem je zabíjaná - a tí, ktorí ju zabíjajú, majú mená a adresy!”

09 januára 2011

Čo je to globalizácia?

...Predstavte si, že bývate vo väčšom meste a do zamestnania dochádzate mestskou hromadnou dopravou. Vyjdete ráno z domu a pri ceste na zastávku miniete veľký supermarket, súčasť nejakého reťazca (Julius Meinl, Delvita a pod). Keď ho otvorili, zo zvedavosti ste tam s manželkou chodili v nedeľu nakupovať. Potom ale miestna konkurencia skrachovala, supermarket dvihol ceny, vám sa nechce platiť 20 korún za kilo zemiakov a musíte jazdiť na druhý koniec mesta do stále lacnejšieho diskontu. Bod prvý.

Prídete na zastávku a vidíte, že autobusy sú opäť o niečo staršie, hrdzavejšie, majú dlhšie intervaly a okolo prechádza veľké množstvo áut, na ktoré zo svojho platu nenašetríte ani vo sne, väčšina len s jedným človekom. Bod druhý.

Keď autobus prechádza okolo železničnej stanice, všimnete si, že mestom prechádza nejako neobvykle viac policajných hliadok. Pred vchodom do stanice sa povaľuje niekoľko bezdomovcov a ľudí, o ktorých si myslíte, že sú narkomani. Poviete si, že policajtov predsa len k niečomu potrebujete, ale potom si spomeniete, ako práve oni pred mesiacom na súdny príkaz násilne vysťahovali vo vedľajšej ulici jednu rodinu, ktorá už nemala na nájom. Čo ak tí bezdomovci na stanici sú ale moji bývalí susedia? Pri myšlienkach na to, že by ste sa aj vy so svojou rodinou mohli ocitnúť na ulici alebo v magistrátom pridelenom holobyte, vás zamrazí. Počuli ste, že za mestom sa už začali stavať a nemajú ísť do nich iba cigáni. Bod tretí.

Na križovatke, kde stojíte v zápche asi desať minút, si všimnete bágry a miešačky na beton – stavia sa tu nájazd pre novú diaľnicu, spájajúcu vaše mesto s hlavným mestom. Prečo zase nová diaľnica, opýtate sa samého seba, vaša desať rokov stará škodovka už skoro vôbec nejazdí a jedno euro za liter benzínu... V sobotu sa síce vyberiete na záhradku, ale po okresných cestách sa už skoro vôbec nedá jazdiť, tak silno sú rozbité. Radi by ste cestovali autobusom, ale do vašej obce cez víkendy žiadny nejazdí. Bod štvrtý.

Blížite sa k práci a už ste v myšlienkach na svojom pracovnom mieste. Spomeniete si, že ste bez nároku na zvýšenie platu museli za posledný rok podstatne zvýšiť produktivitu, spomeniete si, že manažér z ekonomického úseku, ktorý berie päť krát väčší plat ako vy, po vás bude chcieť „dobrovoľné“ presčasy, aby ste si sami upratali pracovisko, i keď to nie je vaša práca a zajtra alebo pozajtra vám povie, že z vašej partie musí odísť ďalší človek a zbytok z vás zastane jeho prácu. Bod piaty.

Predstavíte si, ako ťažko sa vám bude hovoriť s prepusteným kolegom, starým kamarátom okolo päťdesiatky, ktorý prakticky nemá žiadnu nádej nájsť si novú prácu. Nikdy by ste sa mu to neodvážili povedať, ale v kútiku svojej duše ste rád, že nieste na jeho mieste. Bod šiesty.

Prídete k továrni a na pravo od cesty uvidíte už šesť rokov staré zavreté dielne. Pracovala v nich aj vaša žena. Keď ju vyhodili, pol roka márne zháňala prácu a nakoniec musela vziať miesto upratovačky v kanceláriách pre vašich nadriadených. Poviete si, aká škoda, podnik kedysi vyvážal do celého sveta a potom ho zatvorili. Bod siedmy.

Podobne postihnutých ľudí bolo v továrne asi päť tisíca zďaleka nie každý z nich si našiel novú prácu, spomeniete si. Vraveli nám, že nás budú extrémisti strašiť nezamestnanosťou a už je to tu...

Blížite sa k bráne podniku, pripravíte si kartu do píchačiek a zaplašíte podobné myšlienky. Ani ste si poriadne neuvedomili, ale cestou do práce ste práve videli alebo mysleli na sedem jasných prejavov toho, čomu sa dnes hovorí „globalizácia“ a čo sa dotýka priamo našich každodenných životov...

Úryvok z brožúrky vydanej FSA – Globalizácia – kritický pohľad.

Žiadne komentáre:

wildandfree kolektív Copyright © 2011 | Template created by O Pregador | Powered by Blogger