“Zem neumiera, Zem je zabíjaná - a tí, ktorí ju zabíjajú, majú mená a adresy!”

27 február 2011

Zvieratá v domácnosti


Čo je potrebné vedieť:

Potreby zvieraťa:

Človek musí poznať základné životné potreby psa, alebo mačky. Psík si vyžaduje minimálne 3-4 krát denne prechádzku na miestach, kde sa môžu vyprázdniť. Rešpektovanie obavy ostatných ľudí z nákazy, by malo byť zo strany majiteľa samozrejmosťou. Najlepšie sú prechádzky v odľahlejších končinách mesta. Mačiatko sa častejšie vyprázdňuje v byte na určený „záchodík“. Šteniatko i mačiatko je potrebné 2-3 týždne učiť, že cikať a kakať sa a smie len vonku (na záchodíku), čo si vyžaduje stálu prítomnosť jedného z členov rodiny. Na tento „výcvik“ je potrebná dôslednosť a trpezlivosť. Mladý jedinec potrebuje často jesť – v šiestich týždňoch aspoň 4-5 krát denne v pravidelných intervaloch. Sčasti sa to dá zabezpečiť ponechaním zásoby jedla. Psík i mačiatko musia byť po príchode na nové bydlisko očkované proti nákazlivých chorobám. Je lepšie pred zaočkovaním neprechádzať sa na miestach, kde sa pohybujú iní psi (mačky). Potrebná je preventívna prehliadka u veterinára a odčervenie na cudzopasníkov. Nový člen domácnosti sa nesmie stať hračkou pre deti. Tie musia byť pod dozorom dospelého, aby sa naučili rešpektovať štvornohého kamaráta v jeho potrebách odpočinku, kŕmenia. Dôležitou otázkou sú peniaze – veterinárne ošetrenie je takmer rovnako platené u veľkých i malých psov, v cene krmiva je však obrovský rozdiel! Nie je pravda, že psík a mačka sa môžu uspokojiť so zvyškami – prejaví sa to zle na ich zdravotnom stave. Aj malý psík, či mačka potrebuje na deň za pár korún vločiek, krúp, šrotu, zeleniny, tvarohu, či odpadového mäsa. Psíka, ani mačku si nekupujete na pol roka, ale na desať! Budete ho mať kam umiestniť počas dovolenky, sťahovania? Mnohé psi radi štekajú. Ak si neprajete susedské nezhody, je potrebná trpezlivá výchova na tlmenie štekotu.

Výber plemena:

Ak chcete pomôcť opustenému tvorovi, ponúknite prístrešie niektorému z „bezdomovcov“ na našich uliciach. Aj Vám sa môže stať najlepším priateľom práve pes bez pána! I krížence vedia prejaviť záchrancovi možno viac lásky, inteligencie a poslušnosti než iný „čistokrvný“ pes s rodokmeňom. Človek, ktorého zaujíma len vzhľad psa dáva najavo, že ho chce neskôr „používať“ na svoju reprezentáciu.

Kedysi bol človek závislý na vlastnostiach pastierskeho, či ovčiarskeho psa, preto vyberal do chovu len najposlušnejšie a najšikovnejšie jedince. Dnes šľachtenie prebieha za cieľom dosiahnuť jedince ktoré by bodovali na výstavách. Hodnotenie na nich je v duchu ľudskej snahy „ovládať“ hmotu, dokonca aj keď má podobu živej bytosti. Za najzvrátenejšie príklady tohto úsilia možno menovať anglického buldoga, pekinéza, mopslíka, čivavu, bordeauxskú dogu atď. Tieto výtvory človeka žalujú jeho svojvôľu zdravotnými problémami. Väčšina šteniat sa u nich rodí s komplikáciami cisárskym rezom. Možno menovať aj napríklad baseta alebo obrovité plemená, ktorým sa deformujú v útlom veku končatiny pod priveľkou váhou a trpia poškodením bedrových kĺbov. Najhorším „dobrodením“, ktoré človek pripravil čistokrvným psom je úzka príbuzenská plemenitba – t.j. zámerné párenie blízkych príbuzných jedincov. Chovatelia v túžbe po zisku ju uskutočňujú, aby čo najskôr vychovali a výhodne predali „šampiónov“. Následky – menšia odolnosť a životaschopnosť šteniat, degeneratívne poruchy vývoja, neprirodzené správanie. Mnoho vytrvalých, učenlivých a odolných psov doplatilo na to, že sa ich chov stal módou a obchodom, napríklad aj slávny nemecký ovčiak. Našťastie sú aj chovatelia psov, ktorí zavrhujú šľachtenie pre krásu i príbuzenskú plemenitbu. Zrejme bude aj u nás ešte dlho potrebné používanie psov na stopovanie zločincov, alebo vodenie osamelých slepcov, ktorých sa musí ujať namiesto blížneho – človeka, pes.

Ale keď ľudia prestanú bažiť po psoch a mačkách ako predmetoch na ozdobu, potom sa dočkajú zdravých šteniat, hoci aj krížencov. A výstavy psov sa stanú takým nechutným pojmom, ako je pre nás dnes predvádzanie ľudí na trhu otrokov. Ideálne by bolo, ak sa aj Vy rozhodnete, že nepodporíte obchod so psami kúpou prešľachteného šteňaťa s rodokmeňom, ale dáte prednosť krížencovi, alebo psovi z pracovného chovu, hoci aj bez rodokmeňa. Je skutočnosťou, že práve tieto psíky sa najčastejšie ocitajú na uliciach, nemajú totiž pre majiteľa finančnú cenu. Záleží to však od prístupu každého chovateľa sučky k predaju šteniat. Tie by sa nikdy nemali dostať do zlých rúk!

V žiadnom prípade si nekupujte mláďa od priekupníkov na trhu, aby ste nepodporili týranie psov a mačiek. Títo ľudia väčšinou zaobchádzajú zle s dospelými zvieratami veľmi zle, šetria na nich a stále ich pária, aby dosiahli veľký zisk.

Pre zaneprázdneného človeka, je jedine správne rozhodnutie zadovážiť si malého nenáročného psíka. Malé krížence, i tzv. spoločenské plemená sú prítulné a nenáročné na potravu. Vyžadujú si aj menej pohybu než veľké psi. Medzi „bezproblémových“ psíkov však nerátajte malé poľovné a pastierske psi! Sú zrodené pre pohyb a prácu a priam si vynucujú zamestnanie – dlhé prechádzky, behy, tak isto je ťažšia aj ich výchova.

Asi najväčším zlom v meste je snaha ľudí „popýšiť sa“ veľkým a rešpekt vzbudzujúcim psom. Tieto psi sa uspokoja až po nabehaní niekoľkých kilometrov, inak sa stávajú mrzutými, agresívnymi a často utečú z dosahu pána. Všetky veľké plemená musia dokonale zvládnuť základnú poslušnosť. Tento výcvik si vyžaduje veľa voľného času a musí byť veľmi dôsledný a trpezlivý. U útočných – ostrých plemien psov sa musí agresivita dôsledne tlmiť výcvikom a musia mať aj možnosť na jej neškodné vybitie – hrou s loptou, preťahovanie sa o handru s majiteľom a pod. Namieste je finančná otázka – nemecký ovčiak spotrebuje na deň 1,5 -2,5 kg potravy, doga 5 – 7 kg, čo sú suma 10 až 50 korún denne!

U mačiek je situácia horšia, pretože mačka je samostatný lovec a jej potrebám najlepšie vyhovuje vidiek. V meste mačka dosť trpí, pretože musí byť neustále strážená. AJ krátke prechádzky sú spojené s rizikom, že ujde. Preto sa v bytoch väčšinou chovajú perzské a iné pokojné plemená.

V byte sa mačky aj vyprázdňujú a na šplhanie je potrebný kmeň stromu s konármi, alebo jeho drevená náhrada. Výchova mačky je ťažšia ako u psa.

Výber pohlavia:

U sučky je problémom starostlivosť o šteňatá. Hormonálne ovplyvňovanie plodnosti, či dokonca kastrácia je veľmi veľkým zdravotným a psychickým rizikom, nehovoriac o nehumánnosti. Každá sučka i mačka by mala mať aspoň raz až dvakrát v živote potomstvo. Je však nutné zabezpečiť spoľahlivých a dobrých záujemcov.

Pes i kocúr síce šteňatá nemajú, často však utekajú za samicami v období rozmnožovania. Sučka je omnoho prítulnejšia a poslušnejšia než pes.

POZORNE si ešte raz prečítajte celý text a tiež knihu o chove psov, mačiek. Až potom sa rozhodnite či môžete uspokojiť ich potreby a rozhodnite sa či máte na to zviera vlastniť.

Čo môžete urobiť vy?

Vezmite si opustené zvieratko z ulice, ak ho môžete mať doma aspoň týždeň – dva. Zatiaľ dajte inzerát do novín, ponúknite ho do dobrých rúk a psíka ihneď dajte vyšetriť. S týmto postupom máte nádej, že ho čoskoro umiestnite na vhodné miesto. Nového majiteľa potom môžete požiadať, aby vám náklady na kŕmenie a ošetrenie uhradil.

Píšte na mestské magistráty a žiadajte si informácie, ako sa rieši problém túlavých zviera. Požaduje zriadenie útulku a uvažujte, ako by ste v tomto mohli pomôcť. Urobte akciu, pri ktorej požaduje od mestského magistrátu vydanie Záväzného nariadenie mesta, ktorým by sa zabezpečil odchyt, karanténa a umiestnenie zvierat v útulku. Nevyhnutná je však kontrola podmienok, aby sa tak opustené zvieratá nedostali na pokusy, alebo sa utrácali.

24 február 2011

Brojlery - zabudnuté obete priemyselného chovu


Zaiste možno polemizovať o tom, čo je relatívne lacné alebo nie. Ak si však porovnáme dnešnú cenu kurčaťa – 60 až 80 Sk (predstavujúcu výdaje na život jedného vnímavého zvieraťa, ktoré má svoje reálne priestorové a životné potreby ) s cenou napríklad papriky alebo inej zeleniny, ktorej kilogram stojí 90 Sk a viac (pričom na svoj rast vyžaduje ďaleko menšie náklady), príde nám na um, že niečo nie je v poriadku.

Pred 40 rokmi bolo kurča na obed výnimočným jedlom, pochúťkou, ktorá sa odkladala na nedeľu alebo špeciálne príležitosti. Postupom času ceny poklesli a kura sa dnes stalo pokrmom každodenným. A nízke ceny ďalej zvyšujú spotrebu...

Brojlery – kurčatá chované na mäso sú najpočetnejšie hospodárske zvieratá. Na Slovensku sa ich ročne odchová takmer 40 miliónov, v EÚ presahuje celoročná produkcia 4 miliardy brojlerových kurčiat.

Z veľkokapacitných liahní sú kuriatka prenášané na farmy, kde sú nasadené do obrovských hál bez okien s kapacitou 30 až 40 tisíc kurčiat. Ako rastú, ich životný priestor sa zmenšuje, podmienky sa zhoršujú a haly sú natoľko preplnené, že nie je možné vidieť podlahu, ktorá je nimi tak husto pokrytá.

Deformované nohy

Brojlerové kura je geneticky vyselektovaný hybrid šľachtený za účelom čo najväčšej produkcie mäsa. Súčasné vedecké poznatky však dokazujú, že biologicky a fyziologicky únosná miera prirodzeného rastu týchto zvierat bola dávno prekročená.

Dnešné brojlery musia dosiahnuť svoju konečnú váhu za 42 dní, čo je dvakrát tak rýchlo ako pred tridsiatimi rokmi. TO, čo rastie rýchlo, sú svaly (ktoré sa jedia ako mäso), ale podporné orgány ako kosti končatín, srdce či pľúca neudržia krok s rýchlym rastom svaloviny tela. Končatiny kurčiat sa preto často lámu, nakoľko nevládzu udržať tak rýchlo vyvinuté telo. Výsledkom je, že každý rok milióny brojlerov trpia bolestivými a zmrzačujúcimi deformáciami nôh. Často sotva chodia, alebo sa len plazia. Niektoré zomierajú od hladu, pretože sa jednoducho nedostanú k vode a ku potrave. Profesor Donald Broom prirovnal taký chov s rýchlym rastom tela oproti rastu končatín k tomu, akoby mal deväťročný chlapec behať na nohách sotva päťročného dieťaťa. Vedecké štúdie dokazujú, že vo veku 6 týždňov má 90% brojlerov pozorovateľné problémy s pohybom a 25% brojlerov extrémne problémy znemožňujúce chôdzu a pohyb. Deformácie končatín sú bolestivé – podľa jedného výskumu v bežnom výkrmovom chove kurčatá uprednostňovali analgetikum caprofen, ktoré ich zbavovalo bolestí pred bežným krmivom.

Vnútorné orgány

Srdce takisto nedokáže udržať krok s prerasteným telom. Každý rok milióny brojlerov zomiera na zlyhanie srdca ešte pred dosiahnutím jatočného veku 6 týždňov. Hlavnými srdcovými chorobami sú ascites (vodnatieľka) a syndróm náhlej smrti. Je to škandál, že sme vyšľachtili brojlery, ktoré nie sú schopné dožiť sa ani veku šiestich týždňov bez toho, aby milióny z nich netrpeli zmrzačením a nezomierali na infarkt. Tieto a ďalšie problémy vedú k úmrtnosti približne 2 – 4 000 kurčiat na Slovensku denne.

Preplnenie fariem

Na mnohých slepačích farmách je neuveriteľných 19 a viac kurčiat natlačených na jednom m2. Vedecké výskumy ukazujú, že také husté osadenie vedie k vážnym zdravotným problémom. Vtáky chované v husto preplnených halách trpia častejším výskytom rôznych chorôb (napr. poruchy nôh, prsnými výdutinami, kožnými zápalmi) a miera ich úmrtnosti je vyššia ako u vtákov chovaných vo voľnejších podmienkach. Prirodzená obranyschopnosť rýchlorastúcich brojlerov je narušená, vo viacerých prípadoch bolo štatisticky dokázané zvýšenie úmrtnosti pri bežných infekciách z 20% u pomaly rastúcich na 40% pri rýchlorastúcich brojleroch.

Výskumy ukázali, že živor v stiesnených podmienkach poruchy nôh ešte zhoršuje. Neaktívne ležanie spôsobuje u brojlerov slabnutie kostí a kožné zápaly, ochorenia a opuchy. Koža totiž prichádza do kontaktu počas 42 dní výkrmu s podstielkou z pilín nasiaknutou trusom, ktorý sa čistí až po vyskladnení brojlerov z hál. Pri koncentrácii 19 zvierat na m2 (na jedno zviera pripadá priestor menší ako veľkosť hárku A4) je produkcia trusu, na ktorom zvieratá ležia, veľmi vysoká. Častý kontakt s takouto podstielkou má za následok otlaky, vredy na nohách a boľavé pľuzgiere na hrudi a v okolí konečníka. Poranené a bolestivé miesta sú bránami infekcie, ktorá sa šíri krvným obehom a najčastejšie spôsobuje artritídu – zápal kĺbov.

Prostredie hál s obmedzeným svetelným režimom – 17 hodín šera so svetelnosťou 10 luxov (svetlo sviečky), preplnenie hál, problémy s pohybom predstavujú však vhodné podmienky pre rýchle zvyšovanie hmotnosti kurčiat a teda aj rýchly rast ziskov.

Antibiotiká

Podmienky na farmách sú väčšinou tak zlé, že kurčatá musia byť preventívne dopované antibiotikami podávanými v krmive alebo rozpustenými vo vode. Ak by sa tak nestalo , infekčné ochorenia by sa v preplnených farmách veľmi rýchlo šírili. Takéto používanie antibiotík však viedlo k výskytu baktérií odolných voči niektorým antibiotikám používaným pri liečbe vážnych ľudských ochorení.

Chronický hlad v rozmnožovacích chovoch

Zdravotné problémy brojlerov spôsobené extrémne rýchlym rastom sú také vážne, že keby sme ich nechali žiť dlhšie ako 6 týždňov, väčšina by zomrela ešte pred dosiahnutím puberty a chovnej dospelosti v 18 týždni života.

Toto je však problém pre medzistupeň brojlerieho priemyslu – rozmnožovacie chovy, ktorých úlohou je plodiť ďalšie generácie. Chovné sliepky a kohúty musia nielen prežiť do dospelosti, ale musia byť aj dostatočne zdravé, aby sa ohli množiť.

Keby sa dovolilo chovným brojlerom používaným pre rozmnožovanie rásť rovnako rýchlo ako brojlerom určeným na usmrtenie, väčšina z nich by zomrela ešte pred pubertou a zvyšok by trpel zhoršenou pôrodnosťou. Aby chovatelia predišli týmto problémom, museli nájsť spôsob, ako spomaliť rýchly rast chovných brojlerov, aby zároveň ich potomstvo chované na mäso priberalo na váhe čo najrýchlejšie. Brojlery určené na párenie a odchov potomstva majú preto prísne stravovacie obmedzenia – zvyčajne dostávajú iba 25-50% množstva krmiva, ktoré by skonzumovali pri voľnom prístupe ku krmivu. V závere jednej vedeckej štúdie sa hovorí, že takto chované brojlery sú „chronicky hladné, frustrované a stresované“.

Bitúnok

Vtáky sú na bitúnku vešané dolu hlavou, nohy majú bolestivo stlačené v úchytkách hákov, na ktorých sú zavesené. Háky sa pohybujú po linke, ktorá vedie stresované sliepky k vodnému kúpeľu s elektrickým prúdom, do ktorého sú im namáčané hlavy kvôli omráčeniu. Odtiaľ ich linka presunie k automatickej rezačke, kde sú vykrvené. Veľká časť kurčiat nie je po prechode kúpeľom s elektrickým prúdom dostatočne omráčená a často sa preberajú z bezvedomia pred alebo pri rezaní krku. Vedecké poznatky hovoria, e pre zabezpečenie rýchlej smrti kurčaťa musia byť prerezané obe krčné tepny.

Veľkokapacitné bitúnky na Slovensku zabíjajú 4 až 8 tisíc kurčiat za hodinu, t.j. približne 100 kurčiat za minútu. Pri takejto rýchlosti je ťažké, skoro nemožné kvalifikovane dozerať na primerané zaobchádzanie so zvieratami tak, aby netrpeli.

Nie sú chránené zákonom

Hlavným problémom chovu brojlerov je skutočnosť, že na Slovensku neexistuje legislatíva upravujúca optimálne podmienky pre chov a výkrm brojlerov. Takáto úprava by mala rešpektovať predovšetkým výsledky vedeckého výskumu, ktorý je vo svojich záveroch jednoznačný. Vyššia hustota obsádky ako 12 brojlerov na m2 je pre zvieratá problémom. Pri takejto obsádke dochádza k zvýšenej produkcii trusu, zmene klimatických podmienok, vysokej produkcii amoniaku a iných toxických plynov a zvýšeniu teploty na cca 30 st.C, čo je pre zvieratá neprijateľné.

Sloboda zvierat zastáva stanovisko, že zdravotné problémy a súčasné chovné podmienky sú pre brojlery neakceptovateľné. Tento názor potvrdzuje aj stanovisko Prof. Johna Webstera z Bristolskej Univerzity, ktorý vyhlásil: “Jedná sa o najvážnejší a najrozsiahlejší systematický príklad ľudskej nehumánnosti voči inej vnímavej bytosti na svete.“

Sú potrebné základné reformy

V súčasnosti nie sú brojlery na európskych farmách a na Slovensku chránené špecifickou legislatívou. Organizácia CIWF (Súcit vo svetovom farmárstve) v rámci krajín EÚ a Sloboda Zvierat na Slovensku žiadajú, aby bola prijatá legislatíva, ktorá ukončí priemyselný chov brojlerov.

Zákony by mali:

*požadovať zabezpečenie dostatočného priestoru pre brojlery na farmách

*zakázať používanie kmív podporujúcich rýchly rast brojlerov, pretože tieto kvôli neprirodzene rýchlemu rastu trpia vysokým stupňom bolestivého poškodenia nôh a zástavami srdca

*nariaďovať zabezpečenie dostatočného množstva potravy pre brojlery v rozmnožovacích chovoch tak, aby sa zamedzilo ich chronickému hladovaniu

*podporiť prechod od priemyselného k voľnému chovu sliepok

*skončiť s krutým zaobchádzaním, ktoré je bežné počas chytania, transportu a zabíjania


Sila spotrebiteľa – Čo tak stať sa vegánkou / vegánom?

19 február 2011

Trvalá udržateľnosť čoho?


Slovo, ktoré sa v poslednej dobe často spomína v diskusiách o obchode, ekonomickom raste a rozvoji je „trvalá udržateľnosť“. Je tu ale ešte čosi, čo je dôležitejšie a fundamentálnejšie – čo v našej kultúre, čo v našej spoločnosti, si zaslúži byť zachované aj v budúcnosti? Nie všetko. Nežijeme v perfektnej spoločnosti. Musíme sa zamyslieť nad tým, čo robíme a čo z toho je správne, čo nie je správne, čo chceme zachovať a čo zmeniť. Pri tom všetko musíme pozerať aj na základné hodnoty a princípy, ktoré nás povedú pri rozhodovaní.

Musíme podrobiť otázkam spôsob života, ktorý vediem, spôsob, akým pracujeme, spôsob, akým oddychujeme. Čo robí náš život trvalo udržateľným a naopak. Tieto otázky sa ťažko kladú v dobe, kedy sa väčšina ľudí riadi názormi ako: čím viac automobilov vlastníme, tým sa máme lepšie, čím rýchlejšie sa môžeme dostať z bodu A do bodu B, tým viac rastú naše možnosti, čím rýchlejšie konzumujeme potravu, tým viac rastie naša produktivita.

Našou úlohou je nájsť konkrétnu a praktickú podobu tých hodnôt a tých štruktúr, ktoré môžu byť udržateľné aj v budúcnosti a zabezpečia prežitie ľudstva. Všetci vieme, že zatiaľ môžeme spokojne prežívať. Pohybujeme sa však na klesajúcej špirále, ktorá spôsobuje zhoršovanie vecí okolo nás. Strácame svoje deti kvôli drogám, pornografii, zločinom a všetkých tým veciam, ktoré priniesol pokrok. Ak chceme obnoviť dôležité ľudské hodnoty, musíme sa spýtať niekoľko dôležitých otázok. Tu sú niektoré z nich:

- Aké sú dôvody pre produkciu? Čo motivuje spoločnosť produkovať stále ďalšie a ďalšie veci? Je to uspokojovanie dôležitých ľudských potrieb, alebo vytváranie zisku, rast ekonomiky a zväčšovanie hrubého domáceho produktu?

- Aká inštitucionálna forma je tou pravou pre zabezpečenie prežitia ľudstva? Je to súkromný, korporačný kapitál, pohybujúci sa obrovskou rýchlosťou z krajiny do krajiny, nezohľadňujúc pritom dopad na miestnych ľudí? Alebo je to niektorá z foriem kapitálu založeného na komunitách, v ktorých ľudia zdieľajú tradičné zručnosti – miešané farmárstvo, pestovanie jedla, liečenie, vzdelávanie – ako súčasť celku, ktorý sa však dnes rozpadol na oddelené odvetvia, každé samostatne riadené jedným ministerstvom. Tradičné farmárstvo poznalo nádherný spôsob ako to všetko spojiť: výchovu, rozvoj ľudských zdrojov a technológie.

- Aký druh politiky potrebujeme? Je to politika založená na princípe: odovzdajte svoj hlas novému premiérovi každé štyri roky? Alebo je to politika nepretržitého zapájania komunít, lokálnych inštitúcií a ľudí do priameho procesu rozhodovania?

- Aká technológia je trvalo udržateľná? Pre niekoho je odpoveď jednoduchá – každá technológia, ktorá prinesie rast výkonnosti a zvyšovanie výnosov je dobrá, aj keď rast výkonnosti a zvýšenie výnosov pripravia ľudí o prácu, zničia celé ekonomiky, znečistia vodu, zavedú technológie úplne cudzie kultúre životu v zasiahnutých spoločenstvách. Čo sa má stať hlavným kritériom pri posudzovaní zavádzania nových technológií? Nemala by to byť otázka, či môže spoločenstvo technológiu kontrolovať, používať a rozvíjať podľa svojich predstáv?

Dnes sa veľa hovorí o demokratickej spoločnosti, voľnom obchode, neobmedzenej slobode a tak ďalej, ale v pozadí týchto slov často cítiť chtivosť po individuálnom ,materialistickom zisku. Hovorí sa „nechajme sily voľného trhu slobodne riešiť problémy“, ale myslí sa pritom iba na zvyšovanie bohatstva a získavanie stále väčšieho množstva peňazí. Na druhej strane organizovanie komunít, tak aby mohli kontrolovať svoje technológie, obchod, informácie, rozvoj a a aby mohli uskutočňovať zásadné rozhodnutia týkajúce sa systému produkcie – toto všetko nepatrí do predstáv globalizovaného sveta, aký nám ponúkajú predstavitelia biznisu.

Musíme si spomenúť na niektoré jednoduché , základné a podstatné pravdy, ktoré mnohí naši rodičia a starí rodičia ešte veľmi dobre poznal. Môj otec, ktorý má dnes 83 rokov, jasne chápal svoe poslanie v živote a nikdy neurobil chybný krok. Vyrastali sme v meste, ale robil všetko preto, aby sme sa zblížili s vidieckymi miestami. Pestovali sme doma mnoho rastlín. V našom dome sme mali vždy vedľa seba zvieratá. Učil nás, že všetko živé má svoje miesto, zaslúži si rešpekt a starostlivosť. Všetko okolo nás malo svoj účel a slúžilo svojmu účelu. To sú hodnoty, ktroé nám zanechal – hodnoty, ktoré si nesieme so sebou pri našej práci a v našom živote.

Kľúčovým problémom nie je druh technológie alebo veľkosť zisku. To na čom skutočne záleží sú hodnoty, princípy, ľudia. Dve hlavné posolstvá môjho príspevku znejú: po prvé – nič nerastie z vrchu na spodok, a za druhé – kúzlo je v ľuďoch, nie v obchodoch. Zapamätajme si to.

Atherton Martin

06 február 2011

Leszek Kolakowski - Krivky rastu (časť prednášky)

Prvé vozidlo s výbušným motorom dosiahlo viac menej takú rýchlosť ako dobrý kôň. Parná lokomotíva bola o niečo rýchlejšia. Dnes čítame o skonštruovaní auta, ktoré prekonalo zvukovú bariéru. (Načo? Nevedno, ale poznamenajme, že priemerná rýchlosť áut V Londýne v hodinách dopravnej špičky je taká istá ako za kráľovnej Viktórie, kedy jazdili iba konské povozy a koče.) Od začiatku existencie ľudského rodu rýchlosť premiestňovania bola nemenná, začala sa zvyšovať iba koncom minulého storočia, aby dospela k tomu, čo sa deje dnes. Podobné zrýchlenia vidíme v rozličných oblastiach civilizácie.

Sledujeme – častejšie s obavou ako s príjemným vzrušením – rozmanité krivky rastu, niektoré z nich exponenciálne, v rozličných sférach života: počet ľudí na svete, množstvo škodlivých látok vo vzduchu a vo vode, zločinnosť s použitím násilia alebo bez neho, rýchlosť pohybu, produkcia kníh, časopisov, filmov, počet televíznych kanálov, obrovské metropoly a obrovské univerzity, ktoré sa nedajú spravovať, gigantické letiská, a so strachom myslíme na budúcnosť. Extrapolácie sú jednoduché, prirodzene, ale málo užitočné, pretože si môžeme byť istí, že tieto krivky väčšinou nemôžu stúpať do nekonečna – môžu prejsť do krivého S alebo katastrofálne padnúť. Vo všeobecnosti nevieme, ktorá z týchto možností je pravdepodobnejšia, v každom prípade prognózy demografov a chemikov nie sú potešujúce.

Jednoduchý príklad: predstavme si, že jedného dňa obyvatelia Indie a Číny dosiahnu takú istú životnú úroveň ako západná Európa a tie isté občianske slobody. Každý obyvateľ týchto krajín – dnes okolo dvoch miliárd ľudí – bude chcieť aspoň raz v živote navštíviť Anglicko, čo sa nezdá byť až taká extravagantná túžba. Vyrátajme si teraz koľko letísk veľkosti Heathrow by bolo treba postaviť, aby to bolo možné. Ale tieto letiská sa nepostavia, nedá sa to urobiť – a tak sa sny Indov a Číňanov nikdy nenaplnia.


Leszek Kolakowski, úryvok z prednášky, ktorá odznela na Varšavskej univerzite v roku 1997, OS 98/3

Kedysi to bol národný park

Lesoochranárske zoskupenie VLK vás pozýva na prvú prednášku sedemnásteho ročníka prednáškového cyklu spojenú s diskusiou.

Kedysi to bol národný park

Ing. Miroslav Kaliský a Ing. Karol Kaliský

NAPANT - Národný park Nízke Tatry, známy aj neznámy. Spĺňa ešte štatút národného parku a plní svoje poslanie? Sú v ňom ešte lesy, ktoré sa dajú zachrániť? Aké sú možnosti na zachovanie dôstojnosti tohto národného parku? Prijmite pozvanie na prednášku a besedu s lesníkmi, ochranármi a bývalými pracovníkmi Správy TANAP a NAPANT bratmi Kaliskými o NP Nízke Tatry.

9. februára · 17:00 - 19:00
Vysokoškolský klub – Čaviareň, Jarková 77, Prešov




Národné lunaparky východného Slovenska

Občianske združenie Carpe diem a Lesoochranárske zoskupenie VLK Východné Karpaty Vás pozývajú na prednášku

Národné lunaparky východného Slovenska

Prednáška Viliama Bartuša, náčelníka Lesoochranárskeho zoskupenia VLK Východné Karpaty, spojená s premietaním fotografií a máp.

Rozprávanie o unikátnych územiach Východných Karpát, úspechoch VLKa
pri ochrane lesov a o nevyhnutnosti chrániť lesy za našimi chrbtami vlastnými silami, pretože žiadne chránené územie nie je zárukou ich skutočnej ochrany. Budeme tiež rozprávať o súčasných aj plánovaných nástrahách v chránených územiach východného Slovenska, v karpatských bukových pralesoch zapísaných do zoznamu prírodného dedičstva UNESCO i v územiach ocenených Diplomom Rady Európy.

Piatok 11. februára 2011 o 17.00 hod.
Galéria Zemplínskeho osvetového strediska
, Michalovce

wildandfree kolektív Copyright © 2011 | Template created by O Pregador | Powered by Blogger