Nasýti genetické inžinierstvo svet?

Odhaduje sa, že na svete dnes trpí hladom a podvýživou vyše 800 miliónov ľudí. Preto čokoľvek, čo by pomohlo týchto ľudí nasýtiť je veľmi príťažlivé. Dokáže však genetické inžinierstvo tento problém skutočne vyriešiť? Alebo je to len jeden z ďalších cynických obchodov?

Geneticky modifikované plodiny ako riešenie hladu?

Jedným z najčastejšie používaných argumentov pre zavádzanie geneticky modifikovaných rastlín je tvrdenie, že modifikované potraviny nasýtia svet a vyriešia tak problém hladu na našej planéte. Toto tvrdenie však nie je pravdivé. Ľudia nehladujú kvôli nedostatku potravín – v skutočnosti je ich na svete nadbytok, ale preto, lebo sa k nim hladujúci nedostanú, alebo si ich nemôžu kúpiť. Mnohé rodiny jednoducho nemajú peniaze na to, aby si zadovážili jedlo. Hlavné príčiny hladu – chudoba, sociálna nerovnosť, zlá distribúcia potravín či absencia trvalo udržateľnej poľnohospodárskej politiky v rozvojovom svete, by sa len ťažko vyriešili zavedením nejakej technológie. Snaha nadnárodných korporácii ovládnuť pomocou genetického inžinierstva potravinový reťazec situáciu skôr zhoršuje. Tieto spoločnosti si totiž nechávajú patentovať rastliny a zvieratá, aby za ne mohli inkasovať peniaze v podobe licenčných poplatkov. Aby sme boli schopní zaistiť potravu pre celý svet, bude podľa mnohých poľnohospodárskych odborníkov potrebné urobiť nasledujúce kroky:

*chrániť rozmanitosť (diverzitu) pôvodných poľnohospodárskych plodín a rozvíjať ju.

*skoncovať s poľnohospodárskymi postupmi, ktoré narúšajú životné prostredie deštrukciu pôdy, produkovaním chemického znečistenia a vody.

*chrániť živobytie miestnych farmárov a vidieckych komunít..

*bojovať s biedou, aby mali ľudia prostriedky na kúpu alebo dostatok pôdy na dopestovanie vlastných potravín.

Genetické inžinierstvo ohrozuje všetky základné predpoklady pre nasýtenie svetového obyvateľstva.

Strata rozmanitosti

Podľa správy Organizácie spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) prišiel svet do konca roku 2000 o takmer 95% genetickej diverzita, ktorú malo poľnohospodárstvo k dispozícii ešte na začiatku storočia. Pôdna erózia, ktorá bola vždy problémom, sa teraz vďaka pestovaniu monokultúr zhoršila a postihuje už celú jednu tretinu svetovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy.

Genetické inžinierstvo tento trend ešte zhorší. Pestovanie monokultúr geneticky modifikovaných rastlín na veľkých plochách povedie k ďalšiemu znižovaniu genetickej diverzity v poľnohospodárstve. Plodiny, ktoré boli geneticky upravené tak, aby boli odolné voči pesticídom, zároveň znamenajú potrebu používania týchto jedovatých chemikálií. Použitie totálnych herbicídov, ktoré hubia všetky rastliny s výnimkou geneticky modifikovanej plodiny, povedia k vytvoreniu „biologickej“ poľnohospodárskej púšte. Je nutné si uvedomiť, že i poľnohospodársky obrábané plochy sú ekosystémy plné života.

Mýtus o odolnejších plodinách a vyšších výnosoch

Nové plodiny vytvorené genetickým inžinierstvom nemusia mať práve tie vlastnosti, ktorých gény im boli vložené. Nové génové kombinácie môžu byť nestále a nie je preskúmané, ako budú reagovať na zmeny v životnom prostredí. Genetickí inžinieri sa už vzdali mnohých zámerov, pretože rastliny vytvorené v laboratóriách neobstáli v poľných podmienkach. Pri pravej komerčnej odrode bavlínka firmy Monsanto s génom Bt sa napríklad očakávala rezistencia voči určitému škodcovi. V skutočnosti sa takáto rezistencia nedokázala a túto odrodu bavlníka napádal škodca rovnako ako štandardné odrody. Často sa tvrdí, že geneticky modifikované poľnohospodárske plodiny budú mať vyššie výnosy než klasické odrody. Toto tvrdenia však nie je pravdivé. Práve naopak, genetická modifikácia môže spôsobiť pokles úrody. Ako vyplýva z pozorovaní v USA a Kanade, kde sa transgénne plodiny pestujú, u geneticky modifikovanej sóje, rezistentnej na herbicíd Roundup, dochádza k poklesu výnosov. Nie je to prekvapujúce, ak si uvedomíme, že cudzie gény sa vkladajú do rastliny preto, aby bola rezistentná voči herbicídom a nie kvôli zvýšeniu výnosu. Nový problém, ktorý môžu priniesť rastliny odolné voči pesticídom, je možnosť vzniku tzv. superburín a superškodcov, ktoré sa môžu stať skutočnou pohromou pre poľnohospodárske plodiny. Zástancovia GMO tvrdia, že Bt-kukurica zníži množstvo používaných insekticídom. Skúsenosti z USA to však nepotvrdzujú. Bt-kukurica produkujúca svoj vlastný insekticíd sa pestuje v USA asi na 30 percent celkovej rozlohy kukuričných polí a množstvo používaných insekticídov sa neznížilo.

Ohrozenie živobytia

Ak genetické inžinierstvo ovládne poľnohospodársku produkciu, dostane sa jej osud plne do rúk nadnárodných spoločností. Chemické giganty ako Monsanto si už teraz nárokujú monopol nad určitými plodinami. Znamená to, že obyčajní farmári si už nebudú mať možnosť nechať časť úrody ako osivo na ďalšie roky, ako to bežne robievali. Odhaduje sa, že v krajinách tretieho sveta pochádza až 80 percent osiva z predchádzajúcej úrody alebo sa získava výmenou s ostatnými roľníkmi. Ako náhle sa osivo dostane pod ochranu patentov, bude dostupné len za úhradu každoročných licenčných poplatkov. Takto sa mnohé druhy plodín môžu stať nedostupné pre bežných farmárov. Farmári, ktorí si kúpia geneticky modifikované osivo, sa stanú obeťou nadnárodných monopolov, ktoré pre ne vytvárajú nevýhodné zmluvy. Napríklad americkí farmári, ktorí sa rozhodnú pestovať geneticky modifikovanú sóju firmy Monsanto, musia najprv zaplatiť vysokú cenu za osivo a potom podpísať dohodu, v ktorej sa na vopred stanovené obdobie zaviažu používať herbicíd Roundup firmy Monsanto. Farmári sa taktiež zaväzujú, ž umožnia náhodnú kontrolu všetkých operácií s osivom. Ak sa stane, že si farmám nechá časť úrody na ďalší rok a Monsanto to zistí, farmárovi hrozia penále rádovo v desiatkach tisíc dolárov.

Príkladom toho, ako ďaleko sú schopné niektoré firmy zájsť v snahe o zisk a kontrolu farmárov, je prípad Percyho Schmeisera v Kanade. Percy Schmeiser na svojej rodinnej farme po desaťročia pestoval repku olejnú. Vyšľachtil si dokonca vlastné odrody, ktoré používal . Časť jeho polí ležiacich pri cestách bola v roku 1997 kontaminovaná geneticky modifikovanou repkou olejnou od firmy Monsanto, odolnou voči herbidícu Roundup. Napriek tomu, že sa jeho polia stali obeťou kontaminácie, firma Monsanto na neho podala žalobu za neoprávnené používanie jej patentovaných semien a neplatenie poplatkov za ne. Súd ho odsúdil na zaplatenie veľmi vysokej pokuty. Takto sa z obetí genetickej kontaminácie stávajú vinníci.

Zlatá ryža je mačacie zlato

Takzvaná zlatá ryža má byť údajným riešením problému nedostatku vitamínu A v ázijských krajinách a ukážkou toho, ako genetické inžinierstvo pomáha rieši problémy planéty. Táto ryža síce obsahuje provitamín A, ktorý je je v strave obyvateľov juhovýchodnej Ázie nedostatok, ale zlato „zlatej ryže“ je falošné. Na to, aby priemerný človek dostal odporúčanú dennú dávku provitamínu A, musel by zjesť 3,7 kilogramu (v suchom stave) tejto ryže denne! Pritom váha priemernej porcie ryže je 200 gramov. Navyše – problém nedostatku vitamínu A sa už rieši podávaním vitamínov a najlepším dlhodobým riešením je podpora pestovania zeleniny v týchto krajinách.

Tradičné poľnohospodárstvo funguje

Početné štúdie dokázali, že tradičný spôsob poľnohospodárske výroby (bez používania pesticídov) vykazuje stále vysokú produktivitu a trvalo udržateľné výnosy, a to ako na rozvojovom Juhu, tak i v priemyselne vyspelých krajinách Severu. V správe Alternatívne poľnohospodárstvo Americkej národnej akadémia vied z roku 1989 sa uvádza, že farmy na ktorých sa hospodári bez pesticídom a umelých hnojív, sú rovnako produktívne ako farmy, ktoré spomínané chemikálie používajú., Štúdia, ktorú vypracovala Univerzita v Esexe, dokumentuje 208 príkladov trvalo udržateľného poľnohospodárstva v 52 rozvojových krajinách. Tieto projekty dokázali nielen nasýtiť miestnych farmárov, ale aj napomôcť v boji proti chudobe a nerovnoprávnemu postaveniu žien.

V rozvojových krajinách je tradičný spôsob hospodárenia (spolu s pozemkovou reformou, úverovými programami, vzdelávaním, komunitnými programami a vyškoľovaním hospodárskych správcov) tou najlepšou cestou, ako obmedziť problém hladu a zachovať živobytie farmárom.

Zdroj: Greenpeace