Potreba prehodnotiť globálny obchodný systém je nesporná. Medzinárodný obchod už však nemôže byť prioritou – naopak, je potrebné preferovať lokálne a regionálne obchodovanie medzi malými a strednými podnikateľmi a zvyšovať mieru lokálnej sebestačnosti.
Aj keď istá úroveň medzinárodného obchodu je nevyhnutná a dokonca žiaduca, kľúčom k uspokojovaniu základných potrieb ľudí sú udržateľné ekonomiky a komunity s vysokou mierou sebestačnosti. Neoliberálna ideológia ich však v súčasnej dobe oslabuje a ohrozuje. Neopodstatnený dôraz na medzinárodný obchod sa stal príčinou nerovnováhy medzi lokálnou a medzinárodnou ekonomikou, a to na úkor lokálnej. Pre menšie miestne podniky je za dnešných podmienok úplne nemožné konkurovať nadnárodným spoločnostiam. Jasným príkladom môže byť prenikanie veľkých obchodných reťazcov na domáci trh. Tieto reťazce veľmi rýchlo likvidujú nielen miestnych obchodníkov, ale i lokálnych dodávateľov. Pohlcovaním malých subjektov veľkými v rámci štátov i v medzinárodnom meradle preto dochádza k ohrozeniu podmienok na akýkoľvek rozvoj udržateľných ekonomík.
Medzinárodný obchod okrem toho prináša aj veľkú spoločenskú záťaž a dopady na životné prostredie, čiastočne v dôsledku jeho existenčnej závislosti na diaľkovej doprave a neakceptovateľnej spotrebe palív a tiež aj v dôsledku ničenia životného prostredia, zneužívania ľudskej práce v rozvojových krajinách a znehodnocovania časti obchodovaného tovaru.
Posilniť miestne ekonomiky a komunity
Ľudia musia mať právo prostredníctvom demokraticky zvolených orgánov skvalitňovať ochranu životného prostredia, v ktorom žijú, podporovať malé a udržateľné ekonomické aktivity a kontrolovať vlastné prírodné zdroje. Ako sme uviedli vyššie, domáce ekonomiky musia mať možnosť rozhodnúť sa, do akej miery chcú ostať sebestačnými, vytvárať si svoje vlastné bohatstvo a pracovné miesta a zároveň si udržať možnosť obchodovania.
Komunity, včítane domorodých obyvateľov, roľníkov, bezzemkov a žien na Juhu, musia mať zákonom garantovanú rovnoprávnosť v otázke prístupu k poľnohospodárskej pôde, vode, osivám a ďalším výrobným zdrojom; musia mať tiež reálnu možnosť zúčastňovať sa na rozhodovaní o týchto zdrojoch. To predpokladá uznanie práv komunít (obcí) na rozhodovanie o ich tradičných zdrojoch, a to aj v oblastiach, ktorým predtým legislatíva nedávala žiadne právomoci. Verejnosť musí dostať svoj hlas v orgánoch, ktoré rozhodujú o dôležitých ekonomických otázkach (pozri časť o ekonomickej subsidiarite a demokracii).
To neznamená, že všetky rozhodnutia sa majú robiť na miestnej úrovni. Rozhodujúcim kritériom pre to, či sa daný problém bude riešiť na miestnej, národnej, regionálnej alebo medzinárodnej úrovni, musí byť charakter problémov. Uplatnením princípov ekonomickej subsidiarity a demokracie by sa zvýšil prínos miestnej úrovne, podporil rozvoj diverzifikovaných ekonomík a vytvoril obranný systém proti zneužívaniu moci na niektorej z úrovní.
Uprednostniť národné a lokálne zákony o životnom prostredí a zdraví
Štátne, bilaterálne a medzinárodné pravidlá obchodovania nesmú mať prednosť pred zákonmi určenými na ochranu rozvoja miestnych komunít, životného prostredia a verejného zdravia. Krajiny si musia ponechať možnosť chrániť roľníkov a vidiecke komunity, svoje potravinové zdroje a zásoby, právo kontrolovať investície a požadovať dôsledné označovanie dovážaného tovaru. Národné a miestne environmentálne zákony na ochranu zdravia a prostredia by mali mať jednoznačne prednosť pred medzinárodnými v prípade, že zabezpečujú prísnejší stupeň ochrany, a to bez ohľadu na to, či negatívne ovplyvňujú obchod. Všetky arbitrážne orgány (včítane tribunálu WTO rozhodujúceho dnes o obchodných sporoch) by mali automaticky potvrdzovať platnosť národných a miestnych zákonov a opatrení.
Netreba tiež zabudnúť na to, že niektoré politické opatrenia prijímané v jednej krajine môžu mať nezamýšľaný negatívny dopad na iné krajiny. Vlády by mali byť zo zákona povinné posúdiť možné negatívne dôsledky svojich plánovaných aktivít a programov na životné prostredie, zdravie a primeraný ekonomický blahobyt v ostatných krajinách, ktorých sa to môže týkať, a zohľadňovať tieto zistenia pri plánovaní a rozhodovaní.
Ukončiť podporu proexportného rozvoja
Proexportnú politiku treba zrušiť a zároveň zrušiť existujúce nástroje na podporu takejto politiky. Rast exportu totiž vedie k narastajúcej koncentrácii bohatstva a zdrojov v rukách elít a k marginalizácie a ochudobňovaniu väčšiny. Teória, ktorou sa odôvodňovalo presadzovanie rozvoja založeného na neustálom raste exportu, za dnešných podmienok už neplatí.
Článok je výňatkom zo štúdie "Smerom k udržateľným aktivitám" vydanej Priateľmi Zeme a Centrom pre podporu miestneho aktivizmu - CEPA. Viac informácií TU
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára