“Zem neumiera, Zem je zabíjaná - a tí, ktorí ju zabíjajú, majú mená a adresy!”

27 január 2009

Animal Liberation - History in the Making DVD

Animal Liberation - History in the Making DVD

Benefičné dvd na projekt Realita.TV!!!  Objednávajte ešte dnes: 3 Eur/90 Čk Kto prispeje viac, tým lepšie:)
(Obsahuje 11 videí a dokumentárnych filmov s výberom slovenských tituliek)

Ďalšie veci z nášho DISTRA si možete prezrieť tu.

Toto DVD dokumentuje akcie hnutia za oslobodenie zvierat z celého sveta. Od klasických záberov prvých prepadov A.L.F. v britských laboratóriách a priemyselných farmách, k legendárnym cestám flotily Sea Shepherd, kde narážali do lodí na otvorenom mori, aby zničili nelegálne lovenie veľrýb a zabránili lovu tuleňov, až k E.L.F., oddaných zničiť motív zisku z ničenia životného prostredia tým, že spôsobujú ekonomické škody korporáciám, až k aktivistom A.L.F. využívajúcim nenásilné priame akcie v obrane mimoľudských životov.


Od prvých začiatkov hnutia po nedávne akcie – ‘ANIMAL LIBERATION - history in the making’ ukazuje rast hnutia, ktoré sa zrodilo zo súcitu ukončiť týranie a trápenie zvierat.

Photobucket

Viac info o filmoch na tomto DVD - tu.


Ďakujeme Compassion Media za produkciu anglickej verzie, z ktorej sme vychádzali!

Objednávajte na Slovensku: wafpress@wildmail.com
Česká Republika: objednavky@ideozlocin.cz


TRAILER:

22 január 2009

Derrick jensen - Činy sú hlasnejšie než slová


Každé ráno, keď sa zobudím, pýtam sa sám seba, či by som mal ďalej písať alebo ísť vyhodiť do vzduchu nejakú priehradu. Hovorím si, že by som mal pokračovať v písaní, hoci si nie som istý, či je to správne. Napísal som knihy a aktivizoval som sa, ale nie je to ani nedostatok slov ani nedostatok aktivizmu, čo zabíja lososy tu na Severozápade (pozn. prekl. , v USA). Sú to priehrady. Každý kto vie niečo o lososoch vie, že priehrady musia odísť. Každý kto vie niečo o politike vie, že priehrady zostanú. Vedci študujú, politici a obchodníci klamú a zdržujú, byrokrati robia fingované verejné stretnutia, aktivisti píšu listy a tlačové správy, a lososy stále zomierajú. Nanešťastie nie som sám s mojou neschopnosťou alebo neochotou konať. Napríklad, členovia nemeckého odbojového hnutia proti Hitlerovi od roku 1933 do 1945 prejavovali ohromnú slepotu až príliš známu: Napriek tomu, že vedeli, že Hitler by mal byť odstránený k vytvoreniu “slušnej” vlády, trávili viac času vytváraním papierových verzií tejto teoretickej vlády, namiesto toho, aby ho odstránili. Nebol to nedostatok odvahy, ktorý spôsobil túto slepotu, ale skôr chybný zmysel morálky. Karl Goerdeler, napríklad, hoci bol neúnavný vo vytváraní tejto novej vlády, vytrvalo odsudzoval zavraždenie Hitlera, veriac, že keby s ním sedel tvári v tvár, Hitler by povolil.
My tiež trpíme touto slepotou a musíme sa naučiť rozlišovať medzi pravou a falošnou nádejou. Musíme eliminovať falošné nádeje, ktoré nás oslepujú k skutočným možnostiam. Verí niekto skutočne, že naše protesty spôsobia to, že Weyerhaeuser alebo iné nadnárodné drevárske korporácie prestanú ničiť lesy? Verí niekto skutočne, že tí istí korporační správcovia, ktorí hovoria, že “dúfame, že lososy vyhynú, aby sme už len mohli pokračovať žiť ďalej” (Randy Hardy z Bonneville Power Association) budú konať inak, a nie tak, aby naplnili svoje túžby? Skutočne niekto verí tomu, že je možné zastaviť vzor vykorisťovania taký starý ako je naša civilizácia legislatívne, súdne alebo inými prostriedkami, než úplným odmietnutím myslenia, ktoré konštruuje toto vykorisťovanie, nasledujúc činmi založenými na tomto odmietnutí? Skutočne niekto verí, že tí, ktorí ničia svet prestanú len preto, že ich o to budeme milo žiadať alebo pretože mierumilovne uzamkneme svoje ruky pred ich kanceláriami?
Možno je niekoľko takých, ktorí stále veria, že účelom vlády je chrániť svojich občanov pred aktivitami tých, ktorí ničia. Opak je pravdou:
Politický ekonóm Adam Smith sa nemýlil, keď vyhlásil, že hlavným účelom vlády je chrániť tých, ktorí vedú ekonomiku pred hnevom postihnutých občanov. Očakávať od inštitúcií, aby robili inak než otravovať vodu, zbavovať svahy od porastu, eliminovať alternatívne spôsoby života a dopúšťať sa genocídy je neodpustiteľne naivné.
Mnohí nemeckí konšpirátori váhali s odstránením Hitlera z úradu, pretože sľúbili lojalitu jemu a jeho vláde. Ich ohľady spôsobili viac váhania než ich strach. Koľkí z nás ešte musia vykoreniť chybné zvyšky viery v legitímnosť tejto vlády, ktorej sme ako deti prisahali vernosť? Koľkí z nás nedokážu prekročiť hranicu k násilnému odporu, pretože stále veríme, že tento systém je možno nejako reformovateľný? A ak tomu neveríme, tak na čo čakáme? Ako správne poznamenal Shakespeare, “Takto robí svedomie zbabelcov z nás všetkých.”
Možno hovoríte, že porovnaním našej vlády s Hitlerovou, tento prípad zveličujem. Nie som si istý, že by s tým súhlasili lososy, ani rysy, ani ľudia z Peru, Irian Jaya, Indonézie alebo v hociktorom inom mieste, kde ľudia platia svojimi životmi za aktivity našej kultúry.
Ak chceme prežiť, musíme si uvedomiť, že zabíjame nekonaním rovnako ako konaním. Musíme si uvedomiť, že, ako napísal Hermann Hesse, “Zabíjame vtedy, keď zatvárame svoje oči voči chudobe, utrpeniu alebo potupe. Zabíjame, pretože je to jednoduchšie, súhlasíme, alebo predstierame schvaľovanie zdegenerovaných sociálnych, politických, vzdelávacích a náboženských inštitúcií, namiesto toho, aby sme proti nim rázne bojovali.”
Hlavnou – a v mnohých smeroch jedinou – otázkou našej doby je táto: Aké sú rozumné, vhodné a efektívne reakcie na ohavne zničujúce správanie? Ako často, tí, čo pracujú na spomalení tohto ničenia vedia jasne popísať problémy. Kto by nevedel? Problémy nie sú ani nepatrné ani kognitívne spochybniteľné. Ale aj keď sme postavení pred emocionálne skľučujúcu úlohu vytvorenia odpovede na tieto zreteľne nevysvetliteľné problémy, vo všeobecnosti trpíme zlyhaním nervov a predstavivosti. Gandhi napísal list Hitlerovi, kde ho žiadal, aby zastavil páchanie ukrutností a bol zmätený, keď to nefungovalo. Ja naďalej posielam listy editorovi lokálnych korporačných novín poukazujúc na nepravdy a som ustavične prekvapený ďalšou absurditou.
Nenavrhujem, že by dobre namierený program asasinácií vyriešil všetky naše problémy. Keby to bolo také jednoduché, nepísal by som teraz túto esej. Zavraždenie Slada Gortona a Larryho Craiga, napríklad, dvoch senátorov zo Severozápadu, ktorých práca by mohla byť vľúdne opísaná ako trvale ekocídna, by nespomalilo ničenie o nič viac než napísanie im listu. Ani ojedinelí ani sami, Gorton a Craig sú len nástrojmi pre uzákonenie ekocídy, rovnako ako priehrady, korporácie, motorové píly, napalm a atómové zbrane. Ak by ich niekto chcel zabiť, iní by prišli na ich miesto. Ekocídne programy, ktoré majú pôvod v narušenej psychike Gortona a Craiga by zomreli s nimi, ale spoločná povaha impulzov v rámci našej kultúry by pokračovala naplno, čo by robilo výmenu tak jednoduchú ako je kúpa novej motyky.
Hitler bol tiež zvolený legálne a “demokraticky” rovnako ako Craig a Gorton. Hitler tiež prejavil nutkanie smrti svojej kultúry dostatočne jasne, aby uchvátil srdcia tých, ktorí ho zvolili k moci a aby udržal lojalitu miliónov, ktorí aktívne vykonávali jeho plány. Hitler, tak ako Craig a Gorton, tak ako George Weyerhaeuser a ostatní riaditelia korporácií, nekonal sám. Prečo potom medzi nimi rozpoznávam rozdiely?
Súčasný systém sa už začal rúcať pod váhou svojich ekologických prehreškov, a tuto môžeme pomôcť. Prenesením našej lojality od nelegitímnych ekonomických a vládnych entít našej kultúry ku krajine, náš cieľ musí byť chrániť, akýmikoľvek možnými prostriedkami, ľudských a mimoľudských obyvateľov našej vlasti. Náš cieľ, tak ako cieľ demolačnej čaty na budove v centre mesta, musí byť pomôcť našej kultúre spadnúť na mieste, aby pri jej páde zobrala čo najmenej životov.
Diskusia vopred predpokladá odstup, a fakt, že hovoríme či násilie je vhodné, mi napovedá, že sa zatiaľ nedostatočne zaujímame. Je tu druh akcií, ktoré sa nevynárajú z diskusie, z teórie, ale namiesto toho z našich tiel a zo Zeme. Tá akcia je včela, ktorá uštipne, aby chránila svoj úľ; je to matka grizly, ktorá sa postaví vlaku, aby obraňovala svoje mladé; je to hovorkyňa Zapatistov Cecelia Rodriguez hovoriac, “Mám otázku pre tých mužov, ktorí ma znásilnili. Prečo ste ma nezabili? Bolo chybou ušetriť môj život. Ja nebudem ticho – netraumatizovalo ma to do miery paralýzy.” Je to aktivista kmeňa Ogoni Ken Saro-Wiwa, zavraždený Nigérskou vládou na naliehanie firmy Shell, ktorého posledné slová boli, “Pane, zober si moju dušu, ale boj bude pokračovať!” Sú to tí, ktorý sa zúčastnili vo Varšavskom povstaní geta. Je to Šialený kôň, Sediaci Býk a Geronimo. Sú to lososy hádžuci sa o betón, používajúci jedinú vec ktorú majú, svoje telo, aby sa pokúsili zlomiť to, čo ich drží preč od ich domovov.
Neverím tomu, že otázka či používať násilie je tá správna. Namiesto toho, otázka by mala byť: Cítiš tú stratu v dostatočnej miere? Kým o tom budeme abstraktne diskutovať, máme ešte veľa čo stratiť. Ak začneme cítiť v našich telách ohromnosť a prázdnotu, to čo denne strácame, neporušené prírodné komunity, hodiny zapredané pre mzdu, detstvo stratené pre násilie, možnosť žien prechádzať sa bez strachu, budeme vedieť presne, čo máme robiť.

V Earth First! Žurnál, máj-jún 1998, str. 5



12 január 2009

Novinka v DISTRE - Nášivky

Nedávno nám v distre pribudla novinka. Dali sme urobiť niekoľko druhov nášiviek. Počet je limitovaný, takže neváhajte! Všetok zisk z predaja ide na naše aktivity. Predovšetkým sa snažíme získať peniaze na videoprojektor, aby sme boli nezávislí pri organizovaní premietaní alternatívnych filmov. Takže akékoľvek príspevky navyše sú vítané:)

Za tlač násiviek ĎAKUJEME distru TPC Distribution!!!

Väčšina nášiviek je rozmerov 10x10cm. "Grafitty is not a crime": 6x20cm, "Wild and Free": 5x20cm, "A.F.A.B": 10x20cm

CENA - 1 euro/1 nášivka + poštovné (s výnimkou "A.F.A.B", tá je za 2 eur)

Objednávky adresuje tu: wafpress@wildmail.com

Klikni na obrázok pre zväčšenie:

Free Image Hosting at www.ImageShack.us

Blokáda zastavila nočný vstup Britskej korporácie na územie domorodcov

07.01.2009 - Blokáda postavená viac než 50 protestujúcimi zastavila britskú ťažobnú spoločnosť Vedanta, aby vstúpila na územie kmeňa Dongria Kondh a iných kmeňov Kondh pod rúškom tmy minulú noc.

Spoločnosť FTSE 100 plánuje ťažiť bauxit na posvätnej hore Dongria Kondh v štáte Orissa, čím by zdevastovala lesy, na ktorých domorodci závisia prežitím.

Akcia z minulej noci nasledovala po víkendovom stretnutí vo vysokých kruhoch medzi bilionárom z Vedanty, riaditeľom Anil Agarwalom a predsedajúcim ministrom Orissy Naveenom Patnaikom, ktorý ťažbu podporuje. Po stretnutí, Agarwal povedal novinárom, že ťažbu začnú približne "za mesiac alebo dva".

Najvyšší súd Indie odsúhlasil plány Vedanty, lenže ešte je potrebné, aby baňa obdržala posudok vplyvov na životné prostredie, aby mohli pokračovať.

Obojstranné vyčkávanie medzi lokálnymi dedinčanmi a buldozérmi Vedanty na blokáde staveniska pokračuje. Protestujúci Ajun Chandi, ktorý obdržal sériu výhražných telefonátov od Vedanty hovorí, "Musíte dať vedieť celému svetu čo Vedanta robí."

Kmeň Dongria Kondh povedali, že vytvoria ozbrojený odpor, ak sa ich Vedanta pokúsi vysťahovať a zničiť hory pokryté lesom, ktorý oni volajú domovom.

Viac informácií nájdete tu: www.survival-international.org/tribes/dongria
- alebo -
http://intercontinentalcry.org/vedanta-tries-to-enter-dongria-kondh-territory/

Čo môžete urobiť vy:
  1. Podpíšte petíciu “Zachráňte horu Niyamgiri a jej domorodú komunitu pred devastáciou“
  2. Napíšte list premiérovi Indie, ktorým žiadate jeho vládu, aby ochraňoval práva ľudí Dongria Kondh
  3. Pošlite e-mail Vedante žiadajúc, aby rešpektovali práva ľudí Dongria Kondh
  investorrelations@vedantaresources.com
  4. Samozrejme sú vítané vlastné kreatívne akcie a ďalšie šírenie informácií

Vták

Keď Slnko odišlo rozdávať radosť inam, zhliadla som vtáka. Na tom prekrásnom živom odkaze Slnka - žiarivo žltej oblohe - sa preháňal. Nakazil ma svojou slobodou a radosťou.. veľmi sa mi zachcelo byť vtákom - v lete sledovať ľudí a smiať sa na ich hlúposti.. ráno sa zobúdzať za spevu svojich bratov a sestier a robiť všetko len pre svoje a živobytie ostatných členov svojej malej komunity.. nie, nemám poňatia o "vtáčích povinnostiach", viem o nich akurát to, že majú nohy, zobák, krídla, vnútorné orgány a perie, ale verím, že taký hlúpy systém práce a vôbec celý systém, ktorý denne zažívame "dokázal" vymyslieť len ľudský druh.
Z ich letu však možno vyčítať všetko, celý ich život - tú nespútanosť, ich spolupatričnosť s Oblohou a Zemou, ich neobmedzenú, ich absolútnu stotožnenosť so životom. Teší ma pomyslenie, že im nič neuniká - vedia o každom jednom pohybe jednotlivého Oblaku, vždy vedia, ktorým smerom fúka Vietor, vidia Slnko v každú dennú hodinu - neujde im jediná jeho krásna póza.
..tie neúnavné rýchle pohyby krídel, ktoré ani náhodou neodzrkadľujú rýchly životný štýl, ale chuť spoznať diaľky, vychutnať si bezstarostný stav beztiaže..
Možno toho malého hravého tvora trápilo nič, alebo ho naopak trápilo lietadlo, ktoré letelo nad ním, veľký znečisťujúci komín i bitúnok, ktorý mal na dohľad.
Dodával Oblohe zvláštnu plynúcu náladu, rovnako ako Oblaky, ktoré sa po nej vliekli s trpezlivou pomalosťou, akoby ma chceli počkať.. a ja doteraz ľutujem, že som nešla.. som tiež len obyčajný prízemný človek, ktorý na Oblohu nedočiahne ani len v myšlienkach..
Ako rada by som sa v tom veselo žiarivom pozadí našich životov rozplynula a dotvárala kulisy Slnku, Kvetom, Tráve, Stromom, Hviezdam, Vtákom a ostatným živým tvorom..
Obloha bola plná protikladov - na jednej strane čistá ako láska a na strane druhej búrlivá ako ľudskosť.. avšak sú to protiklady, ktoré zabezpečujú rovnováhu.. Obloha vie, čo robí...

-hnedovlasá-

09 január 2009

Výzva o nový domov!!!


Milí ľudkovia,
hľadáme domov pre 7-mesačné šteniatka zmiešanej rasy. Sú milé, hravé a potrebujú nový domov. Súrne.
Kontaktujte: talime@azet.sk

08 január 2009

John Zerzan: Tma pred svitaním

Derrick: Teraz, keď hlavné médiá objavili anarchizmus, zdá sa byť viac a viac nejasným, čo vlastne znamená. Ako ho definuješ ty?
John: Ja by som povedal, že anarchizmus je pokusom o odstránenie všetkých foriem nadvlády. To nezahrňuje len tie očividné formy ako národný štát, so svojím rutinným používaním násilia a nátlaku zákona, a korporáciu, s jej inštitucionalizovanou nezodpovednosťou, ale taktiež také internalizované formy ako je patriarchizmus, rasizmus, homofóbia. Na druhej strane je anarchizmus pokusom nahliadnuť dokonca aj do tých častí našich každodenných životov, ktoré my akceptujeme už ako dané, ako súčasť vesmíru, aby sme videli ako nás oni rovnako ovládajú alebo napomáhajú pri našej nadvláde nad ostatnými.

Ale existoval niekedy stav, kedy vzťahy neboli založené na ovládaní?
Toto bol stav ľudí prinajmenšom 99 percent našej existencie ako druhu, pred objavením sa Homo Sapiens najmenej pár miliónov rokov dozadu, až po 10 000 rokov dozadu, s príchodom prvého poľnohospodárstva a potom civilizácie. Odvtedy sme veľmi tvrdo pracovali na tom, aby sme sa uistili, že takýto stav nikdy neexistoval, pretože, ak by bolo jasné, že takýto stav nikdy neexistoval, bolo by márne sa k tomu dopracovávať teraz. Potom môžeme rovnako akceptovať represiu a podriadenie sa, ktoré definujú náš spôsob života ako nutné protijedy k „diabolskej ľudskej prirodzenosti“. Podľa takéhoto zmýšľania nám predsa naša predcivilizačná existencia nedostatku, brutality a ignorácie spravila z autority zhovievavý dar, ktorý nás zachránil pred divošstvom.

Porozmýšľaj nad predstavami, ktoré ti prídu na rozum, keď spomenieš nálepky „jaskynný muž“ alebo „neandertálec“. Tieto predstavy sú do nás zabudované a potom uplatňované, aby nám pripomenuli, kde by sme boli bez náboženstva, vlády a driny, a sú pravdepodobne najväčším ospravedlnením tej celej dodávky civilizácie, armád, náboženstva, zákonov, štátu. Samozrejme problém s týmito predstavami je ten, že sú úplne nesprávne. Za posledných 20 rokov tu bola plodná revolúcia v odboroch antropológie a archeológie, a viac a viac ľudí začína chápať, že život pred poľnohospodárstvom a domestikáciou, v ktorom sme popri domestikovaní iných domestikovali aj samých seba, že ten život bol v skutočnosti zväčša oddychom, plný intímnosti s prírodou, vnímavej múdrosti, sexuálnej rovnosti a zdravia.

Ako to vieme?
Sčasti pozorovaním súčasných zberačov/lovcov, tých málo čo sme ešte nevyhubili, a sledovaním ich rovnostárskych spôsobov ako miznú pod tlakom ničenia ich životného priestoru a často krát priameho nátlaku alebo vraždy. Tiež, z opačnej strany časového horizontu, interpretáciou archeologických vykopávok. Príklad toho má dočinenia so zdieľaním, ktoré sa teraz chápe ako kľúčová črta nedomestikovaných ľudí. Keby ste študovali miesta ohnísk pravekých ľudí, a našli by ste jedno ohnisko so všetkými vecami, pričom ostatné by mali len veľmi málo, potom by toto miesto bolo pravdepodobne náčelníkovo. Ale ak raz za čas uvidíte, že všetky miesta majú približne rovnaké množstvo vecí, to sa začína črtať ako obraz ľudí, ktorých spôsob života je založený na zdieľaní. A to je to, čo sa súvisle nachádza na pred neolitických miestach. Tretí spôsob poznania je založený na správach skorých Európskych bádateľov, ktorí znovu a znovu rozprávali o veľkorysosti a jemnosti ľudí, ktorých stretli. Toto je pravdivé po celej zemeguli.

Ako reaguješ na ľudí, ktorí hovoria, že to všetko sú len hlúpe Rousseauvské nezmysly o šľachetných divochoch?
Zdvorilo im navrhnem nech si prečítajú viac z tejto oblasti. Toto nie je anarchistická teória. Je to antropológia hlavného prúdu a archeológia. Sú nezhody čo sa týka niektorých detailov, ale nie o hlavnej štruktúre.

Ak boli veci také dobré predtým, tak prečo začalo poľnohospodárstvo?
Toto je veľmi zložitá otázka, pretože počas toľkých stoviek tisícov rokov bolo veľmi málo zmien. Toto bolo dlho zdrojom frustrácie pre učencov z antropológie a archeológie: Ako tam mohla byť skoro nulová zmena stovky tisíce rokov, celý nižší a stredný Paleolitický Erand, potom zrazu v určitom bode vyššieho Paleolitu prišla taká explózia, zdanlivo z ničoho? Zrazu máte umenie, a v jeho pätách, poľnohospodárstvo.
Ja si myslím, že to bolo stabilné, pretože to fungovalo, a myslím si, že sa to v konci zmenilo kvôli pomalému sklzu k deľbe práce, ktorý tu bol po mnoho milénií. To sa stalo tak pomaly, skoro nebadane, že ľudia nevideli, čo sa deje, alebo čo hrozilo, že stratia. Odcudzenie, ktoré prišlo s rozdelením práce, odcudzenie jedného od druhého, od prírodného sveta, od svojich tiel, dosiahlo potom nejaký druh kritického bodu, vyzdvihnúc jeho zbožštenie, čo sme my spoznali ako civilizáciu. To, ako sa podarilo uchytiť samotnej civilizácii, myslím, že Freud toto zaklincoval, keď povedal, že „civilizácia je niečo, čo bolo vnútené menšinou brániacej sa väčšine. Menšinou, ktorá vedela ako získať vlastníctvo prostriedkov moci a nátlaku.“ Toto je to, čo vidím, že sa deje dnes, a nie je tu žiaden dôvod veriť tomu, že to bolo iné na začiatku.

Čo je zlé na deľbe práce?
Ak váš hlavný cieľ je produkcia vo veľkom, tak nič. Je to centrálne v našom spôsobe života. Každá osoba uskutočňuje svoju úlohu ako malá skrutka v tejto obrovskej mašine. Ak na druhej strane, váš hlavný cieľ je relatívny celok, rovnostárstvo, autonómia alebo fungujúci svet, je s tým skutočne veľa zlého. Myslím si, že v základe niekoho život nie je kompletný alebo slobodný nakoľko život tejto osoby a celé jej okolie závisia od toho, či on alebo ona je len nejakým aspektom procesu, nejakou frakciou. Rozdelený život zrkadlí základné rozdiely v spoločnosti a to všetko začína tam. Hierarchia a odcudzenie začínajú tam, napríklad. Nemyslím si, že by niekto popieral tú efektívnu kontrolu, ktorú v súčasnom svete majú špecialisti a experti. A nemyslím si, že by sa niekto hádal o tom, že kontrola sa zvyšuje so stále väčším zrýchlením.

Ale ľudia sú sociálne zvieratá. Nie je pre nás azda dôležité spoliehať sa jeden na druhého?
Je dôležité chápať rozdiel medzi vzájomnou závislosťou fungujúcej komunity a formou závislosti, ktorá vychádza zo spoliehania sa na iných, ktorí majú špecializované zručnosti, ktoré ty nemáš. Oni teraz majú nad tebou moc. Či sú „štedrí“ ju použiť je skutočne irelevantné.
Aby som dodal k priamej kontrole tými čo majú špecializované zručnosti, je tu mnoho mystifikácie týchto zručností. Časť ideológie modernej spoločnosti je, že bez nej by si bol úplne stratený, nevedel by si ako spraviť tú najjednoduchšiu vec. Nuž, ľudia sa vedeli nasýtiť posledných pár miliónov rokov, a robili to viac úspešnejšie a efektívnejšie ako to robia teraz. Svetový potravinový systém je šialený. Je ohromne nehumánny a neefektívny. Znečisťujeme zem pesticídmi, herbicídmi, následky fosílnych palív na prepravu a skladovanie potravín, a tak ďalej a doslova milióny ľudí prežívajú celé svoje životy s tým, že nemajú dostatok jedla. Ale len málo vecí je jednoduchších než pestovať si alebo zbierať svoje vlastné jedlo.

Tiež si povedal, že sme došli k tomu, že nás ovláda sám čas.
Čas je vynález, kultúrny artefakt, formácia kultúry. Nemá žiadnu existenciu mimo kultúry. A je jasne presnou mierkou odcudzenia.

Ako to?
Všetko v našich životoch je merané časom a ovládané časom, dokonca sny, keďže ich nútime sa prispôsobiť svetu pracovného dňa budíkov a rozpisov. Je skutočne úžasné, keď si predstavíš, že tomu nie je tak dávno, kedy čas nebol taký odhmotnený, taký abstraktný. Ale počkaj sekundu. Nie je to tik, tik, tik tých hodiniek to najpresvedčivejšie?
Skutočne sa mi páči čo o tom napísal antropológ Lucien Levy-Bruhl: „Naša idea času sa zdá byť prirodzenou črtou ľudskej mysle. Ale toto je halucinácia. Taká idea sotva existuje v primitívnej mentalite.“

Čo znamená?
Najjednoduchšie, že žijú v prítomnosti, ako to robíme všetci, keď sa zabávame. Bolo povedané, že ľudia Mbuti z južnej Afriky veria, že “správnou náplňou je prítomnosť, minulosť a budúcnosť sa o seba postarajú samé.“

Akýto koncept!
Primitívni ľudia všeobecne nemajú žiaden záujem v oslavách narodenín alebo v meraní svojho veku. A čo sa týka budúcnosti, nežiada sa im kontrolovať to, čo ešte neexistuje, rovnako ako sa im nežiada kontrolovať prírodu. Spájanie sa moment za momentom s neustálou zmenou a tokom prírodného sveta, samozrejme neznemožňuje uvedomenie si ročných období, ale toto v žiadnom prípade neznamená odcudzené povedomie času, čo by ich okrádalo o prítomnosť.

O čom teraz hovorím je pre nás ťažko pochopiteľné, pretože predstava času je v nás tak hlboko vštepená, že je niekedy ťažké predstaviť si, že by neexistoval.

Nehovoríš jednoducho iba o meraní sekúnd...
Hovorím o čase, ktorý neexistuje. Čas ako abstraktná pokračujúca „niť“, ktorá sa rozmotáva do nekonečného priebehu, ktorá spája všetky udalosti zatiaľ čo zostáva od nich nezávislá. Ktorá neexistuje. Sled existuje. Rytmus existuje. Ale nie čas. Časť toho má dočinenia s predstavou hromadnej produkcie a s deľbou práce. Tik, tik, tik, ako som povedal. Identické sekundy. Identickí ľudia. Identické nekonečne opakované práce. Lenže, žiadne dve udalosti nie sú identické, a ak žiješ v prúde vnútornej a vonkajšej skúsenosti, ktorá so sebou neustále prináša zhluk nových udalostí, každý moment je kvantitatívne a kvalitatívne rozdielny od toho momentu pred ním. Predstava času jednoducho zmizne.

Som stále zmätený.
Môžeš skúsiť toto: Ak sú udalosti vždy neobvyklé, potom by nielen rutina bola nemožná, ale aj predstava času by bola nezmyselná.

A opak by bol tiež pravdivý.
Správne. Len s uvalením času môžeme začať vynucovať rutinu. 14. storočie prinieslo so sebou prvé verejné hodiny a tiež rozdelenie hodín do minút a minút do sekúnd. Zvýšenie produktivity času bolo tak plne zameniteľné, tak ako štandardizované časti a pracovné procesy potrebné pre kapitalizmus.
Na každom kroku sa stretla táto poslušnosť voči času s odporom. Napríklad, v skorom boji vo Francúzskej Júlovej Revolúcii v roku 1830, po celom Paríži začali ľudia spontánne strieľať na verejné hodiny. V 60tych rokoch mnoho ľudí, vrátane mňa, prestalo nosiť hodinky.
Nejaký čas v mojich dvadsiatich rokoch som žiadal ľudí, ktorí vstupovali do môjho domu, aby si dali dole svoje hodinky. Dokonca dnes treba deťom prelomiť odpor k času. Toto bol hlavný dôvod uvalenia povinného školského systému v tejto krajine na zväčša nesúhlasiace obyvateľstvo. Škola ťa učí byť na určitom mieste v určitý čas a pripravuje ťa na život vo fabrike. Kalibruje ťa na nejaký systém. Francúzsky situacionista Raoul Vaneigem má o tom pekný citát: „Detské dni unikajú času dospelých; čas detí je plný subjektivity, vášne, snov naháňaných realitou. Ale vonku, vzdelávači pozerajú, čakajúc, s hodinami v rukách, kým sa dieťa pridá a zapadne do kolobehu hodín.“

Čas je dôležitý nielen sociologicky a ekologicky, ale aj osobne. Ak sa môžem podeliť o ďalší citát, bol by od austrálskeho filozofa Ludviga Witgensteina „Iba muž, ktorý nežije v čase, ale v prítomnosti, je šťastný.“ Iba minulý rok som narazil na správu bádateľa Samuela Hearneho z 18. storočia, prvého muža, ktorý prebádal severnú Kanadu. Popisoval indiánske deti hrajúce sa s vlčími mláďatami. Deti pokreslili tváre mláďat s vermilionom alebo červenou orche, a keď boli hotové s hraním sa s nimi, vrátili ich nezranené do brlohu. Ani mláďatá ani ich rodičia sa nezdali, žeby im to vadilo. Mi ich teraz strieľame z lietadiel. Toto je pre nás pokrok.

Viac všeobecne, čo znamenal pokrok v praxi?
Pokrok bol vynárajúcim sa duchom úplnej dehumanizácie jednotlivca a katastrofou ekologického kolapsu. Myslím si, že teraz je menej ľudí, ktorí veria v pokrok ako ich bolo niekedy, ale pravdepodobne sú stále mnohí, čo ho pokladajú za nevyhnutný. My sme určite podmienení zo všetkých strán, aby sme to akceptovali, a tým sme držaní ako rukojemníci.
Ak menej ľudí verí v pokrok, čo ho vymenilo?
Nečinnosť. To je ono. Zaoberaj sa tým, alebo sa inak nechaj oklamať. Dnes už toľko nepočuješ o Americkom sne, alebo o nádhernom novom zajtrajšku. Teraz sú to svetové preteky za najnižšiu úroveň, kedy nadnárodné korporácie súťažia o to, kto dokáže viac vykorisťovať svojich pracovníkov, viac ničiť životné prostredie. Tá vec súťaže funguje aj na osobnej úrovni. Ak sa nenapojíš na počítač, nedostaneš prácu. Toto je pokrok.

Kde nás to stavia? Ja som optimistický, pretože nikdy predtým nebol celý náš štýl života odhalený natoľko, čo v skutočnosti je.

Teraz, keď sme to spoznali, čo treba robiť?
Prvou vecou je spochybňovať to, uistiť sa, aby nejaká časť prejavov o spoločnosti, keď nie všetka, sa zaoberala vecami života a smrti, namiesto ich obchádzania a popierania, ktoré charakterizuje tak veľa dnešných prejavov o spoločnosti. A ja verím, znovu, že toto popieranie už dlho nevydrží, pretože je tu taký nezladiteľný kontrast medzi realitou a tým, čo sa o realite hovorí. Predovšetkým v tejto krajine (p.p.: v Amerike). Možno, a to je scenárom nočnej mory, sa ten kontrast môže uskutočňovať navždy. Unabomberov manifest zaujíma postoj k tejto možnosti: Ľudia by mohli byť jednoducho tak uvedení do určitého stavu, že by si ani nevšimli, že tu už viac niet žiadneho prírodného sveta, žiadnej slobody, žiadneho naplnenia, žiadne nič. Ty si jednoducho berieš každý deň svoj Prozac (ukľudňujúci „liek“), krívaš medzi dyspeptikami a neurotikami, a zisťuješ, že toto je všetko čo tu je.
Ako sa podľa teba zohraje budúcnosť?
O tom som rozprával s jedným svojím kamarátom dnes popoludní, a on uvádzal dôvody prečo tu nebude dobrý výsledok, alebo ani len priblíženie sa k dobrému výsledku. Nemohol som povedať, žeby sa mýlil, ale ako som sa zmienil predtým, ja by som sa vľúdne stavil, že jasné ochudobnenie na každom stupni podnieti ľudí do určitého druhu pýtania sa, o ktorom hovoríme, a k zhromaždeniu ochoty to konfrontovať. Teraz sme možno v tme pred svitaním. Pamätám si, keď (sociálny kritik Herbert Marcuse napísal „Jednodimenzionálny muž“. Vyšlo to v roku 1964, a on hovoril, že ľudia sú tak manipulovaní do modernej konzumnej spoločnosti, že tu skutočne nemôže byť žiadna nádej pre zmenu. A potom počas zopár rokov sa stali veci pekne zaujímavými, ľudia sa zobudili z 50tych rokov, aby vytvorili hnutia 60tych. Verím, že keby napísal tú knihu o niečo neskôr bola by omnoho pozitívnejšia.

Možno mi môj vlastný optimizmus pomohli zaostriť 60te roky. Bol som v skoro perfektnom veku. Bol som na Univerzite v Stanforde a potom som sa presťahoval do Haight Ashbury, kde Berkeley bolo oproti zátoke. Dostal som sa do nejakých zaujímavých situácií, len pretože som bol na správnom mieste v správny čas. Súhlasím s ľuďmi, ktorí hovoria, že 60te roky nešli do hĺbky problému, ale musíte priznať, že sa tam niečo dialo. A mohol by si zbadať, dostať letmý pohľad, pocit možnosti, pocit nádeje, že keby veci pokračovali, bola šanca, aby sme našli inú cestu.
Nenašli sme, ale ja so sebou vždy nosím túto možnosť, a zohrieva ma, hoci 30 rokov neskôr sú veci zamrznuté, a hrozné. Niekedy som ohromený, keď mladší ľudia môžu robiť hocičo, a majú akúkoľvek nádej, pretože si nie som istý, že videli nejakú výzvu, ktorá by bola úspešná hoci len čiastočne.

Čo očakávaš od svojej práce a svojho života?
Rád by som videl komunitu tváre v tvár, intímnu existenciu, kde vzťahy nie sú založené na moci, a týmto nie na deľbe práce. Rád by som videl nedotknutý prírodný svet a rád by som žil ako úplná ľudská bytosť. Rád by som to chcel pre ľudí okolo mňa.

Ešte raz, ako sa tam odtiaľto dostaneme?
Neviem. Môže to byť také jednoduché akože každý zostane doma z práce. Vykašlite sa na to. Stiahnite svoju energiu. Systém nevydrží bez nás. Potrebuje cucať našu energiu. Ak ľudia prestanú reagovať na systém, je odsúdený.

Ale ak prestaneme reagovať, ak sa skutočne rozhodneme neisť so systémom, nebudeme odsúdení tiež, pretože systém nás zničí?
Pravda. Nie je to také jednoduché. Keby to bolo také jednoduché, ľudia by jednoducho zostali doma, pretože je to taká otrava prechádzať týmito hnusnými rutinami vo zväčša prázdnej kultúre. Ale otázka, ktorú musíme mať vždy na mysli je táto: Sme odsúdení, ale ktorým spôsobom sme odsúdení viac? Nedávno som mal reč na Univerzite v Oregone, kde som rozprával o mnohých týchto témach. Pri konci som povedal, „viem, že žiadať o takúto formu prevratu systému znie smiešne, ale jediná vec, o ktorej si myslím, že je ešte smiešnejšia, je nechať tento systém bežať ďalej.“

Ako vieme, že všetko to odcudzenie, ktoré vidíme okolo seba, bude viesť ku zlomu a oživeniu? Prečo by to nemohlo viesť k väčšiemu odcudzeniu?
Je otázkou ako je to poškodenie vratné. Niekedy, a neverím, že je to príliš mnoho vyhýbania alebo popierania, niekedy v histórii sú veci zvrátené v momente, keď nás fyzický svet dostatočne obťažuje, aby nás vyhodil z rovnováhy. Raoul Vaneigem referuje k láskavej malej veci, ktorá mi dáva ohromnú nádej. Psi v Pavlovom laboratóriu boli podmieňované stovky hodín. Boli úplne vytrénované a domestikované. Potom bola v pivnici potopa. A viete čo sa stalo? Zabudli na všetok svoj tréning mihnutím oka. Mali by sme byť schopní to spraviť prinajmenšom tak dobre. Stavím na to svoj život, a je to k tomuto koncu, kde venujem svoju prácu.

S Johnom Zerzanom sa rozprával Derrick Jensen: autor knihy Reč staršia než slová (Context Books, 2000). V Európe k dostaniu cez RE-PRESSED.ORG.UK. John Zerzan je autorom kníh ‘Elementy odporu’, ‘Budúci primitív’ a ‘Beh na prázdno’, je tiež editorom antológie ‘Proti civilizácii’ a časťou editoriálneho kolektívu magazínu ‘Green Anarchy’. Všetky tieto tituly sú tiež k dostaniu od www.re-pressed.org.uk

Preložil a upravil „Free“

05 január 2009

(WAFPRESS) PICKAXE -DVD-

Po dlhšej dobe prichádzame s ďalším filmom z titulkovacej dielne WAFPRESS. Tento film z produkcie CrimethInc. / Pickaxe productions sme predstavili verejnosti na festivale "Na lúkach" na Záježovej v minulom roku. Tentokrát ho dávame do pozornosti všetkým Vám, ktorým nie je ľahostajný osud našich lesov a priama akcia je jedinou možnou odpoveďou na ich záchranu.

Rozmanitý mix aktivistov sa postaví, aby ochránili prastarý les pred vyrúbaním vo Warner Creek vo Willamette National Forest v Oregone, USA, kde blokujú ťažobnú prístupovú cestu a brzdia štátnu políciu. Počas mesiacov sa okolo ilegálnej blokády vytvára komunita do Slobodného štátu Kaskádia a akcie podobného charakteru sa rozširujú do ostatných regiónov. Roky po jeho zverejnení sa Pickaxe stal klasickým dokumentom pre potenciál priamej akcie zdola, ktorá je schopná dosiahnuť víťazstvo proti moci vlády aj veľkého obchodu. Láskyplne vytvorený samotnými účastníkmi, tento film šikovne prezentuje každý moment, od konfrontácie až po oslavu.

-slovenské titulky, (94 min.), (DIY recykl. obal)

Objednávaj na: wafpress@wildmail.com

DVD je benefičné! Cena: 3 EURO + poštovné

Ďalšie veci z nášho DISTRA si možete prezrieť - tu.  Alebo na www.wafpress.tk

03 január 2009

Derrick Jensen: Toto nie je hra


Derrick Jensen: Toto nie je hra
(prevzaté z knihy Endgame II.: Resistance)


     Toto nie je hra. Následky sú skutočné. Tí, ktorí sú pri moci neznesú rúhanie sa, neznesú porušenie štvrtého a piateho predpokladu* v tejto knihe, neznesú žiadnu hrozbu pre ich monopol pre násilie, žiadnu hrozbu pre ich majetky (čo znamená žiadnu hrozbu pre ich kontrolu), žiadnu hrozbu pre ich moc a neznesú žiadnu hrozbu pre ich schopnosť zničiť svet.
     V poslednom čase sa začalo rúhať viac a viac ľudí. Viac ľudí začalo chápať, že civilizácia je nenapraviteľná. Viac ľudí zistilo, že polícia neochráni nás ani zem, ktorú milujeme, pred korporáciami. Ale že namiesto toho je jej hlavným účelom napomáhanie produkcii, napomáhanie pri ničení všetkého, čo je nám drahé. Viac ľudí zistilo, že ak má byť obránená integrita našich vlastných tiel a integrita zeme, ktorú milujeme – my sme tí, ktorí ju musia ubrániť. A zisťujeme, že musíme ísť do ofenzívy.
     Ľudia vypaľujú lyžiarske strediská. Zapaľujú ťažbárske nákladné vozidlá. Dávajú piesok alebo cukor do nádrží LKTčiek. V predajniach áut vypaľujú off-roady, jednotlivo a spoločne. Spaľujú do tla prázdne apartmánové komplexy a prázdne luxusné domy, ktoré sú stavané na citlivých územiach. Vyťahujú geneticky modifikovanú úrodu. Oslobodzujú zvieratá z laboratórií a priemyselných fariem. Ničia výskum založený na týraní zvierat. Vypaľujú vivisekčné laboratóriá.
     To je začiatok.
     Len málo ľudí, ktorí vykonali takéto akcie, bolo chytených. A tí, ktorí boli zatknutí, skoro nikdy neboli odsúdení, kvôli perfektnej detektívnej práci, ktorú sme očakávali z pozerania policajnej propagandy: policajné filmy a televízne programy ako sú CSI… Namiesto toho boli ľudia zatknutí skoro vždy kvôli neopatrným chybám zo strany sabotérov. Jeden záchranca zvierat, ktorý neskôr sedel nejaký čas vo väzení – ako aj mnoho iných aktivistov, ktorí šli radšej do väzenia, ako keby mali svedčiť proti nemu – sa stal podozrivým, pretože keď zaslal komuniké organizácii, ktorá často robí novinársku prácu pre záchrancov zvierat, napísal na obálku FedExu falošné číslo účtu. Samozrejme list nikdy nedošiel a skončil v kope neodoslaných listov. Tam ten list otvorili a ten tak odhalil stopy, ktorým sa mohol vyhnúť, keby zaplatil o tých desať dolárov viac a poslal to legitímne (alebo keby to poslal lacnejšie cez Poštu). Niektorí iní sabotéri vypálili ťažbárske nákladné auto. Tento prípad sa prevalil, pretože jeden aktivista sa tým pochválil svojej priateľke, ktorá bola dcérou zástupcu šerifa. Ďalší sabotér, ktorý teraz čelí osemdesiatim rokom za mrežami, keď ho uznajú vinným z podpaľačstva, bol deväť mesiacov na úteku, keď ho chytili pri krádeži pákových klieští a identifikovali. Keby som ho poznal a opýtal by sa ma, dal by som mu tie peniaze, aby si tie prekliate kliešte kúpil. Jeden aktivista bol odsúdený na osem rokov väzenia za vypálenie predajne off-road áut v južnej Kalifornii. Ako ho začala polícia podozrievať? Čoskoro po tom požiari, polícia využila túto akciu ako možnosť zatknúť hocijakého aktivistu a prečesať mu dom. Po zadržaní toho aktivistu, domnelý sabotér poslal niekoľko e-mailov novinám L.A. Times tvrdiac, že polícia zatkla nesprávnu osobu. Keby toto nebolo všetko, tie e-maily boli zaslané z knižnice univerzity, ktorú ten sabotér navštevoval, a bol natočený na bezpečnostnú kameru ako vstupuje do knižnice len niekoľko minút predtým, než poslal každý e-mail. Tiež sa pochválil s týmto požiarom svojej priateľke a niekoľkým kamarátom, ktorí to pri vypočúvaní políciou priznali.
     Ujasnime si to. Nešiel do väzenia, pretože vypálil predajňu áut. Šiel do väzenia, pretože sa prezradil.
     Už toto je dosť zlé. Ale on rovnako vyzradil mená ľudí, s ktorými údajne túto akciu vykonal, ako kamarátom tak aj polícii.
     Len veľmi zriedka v mojom písaní (alebo mojom živote) radím. Pevne verím, že ľudia musia nájsť a nasledovať svoje vlastné srdce. Keď sa ma ľudia pýtajú, čo by mali urobiť, aby zrútili civilizáciu, zaryto odmietam dať jednu odpoveď, ale poviem im, aby počúvali svoju vlastnú zem a načúvali svojmu srdcu, ktoré im oba povedia, čo treba urobiť.
     Lenže pri tomto budem radiť. Nebuďte hlúpi. Nebuďte nedbanliví. Tu sú v stávke skutočné životy, vrátane vašich. Niektorí z nás prídu o svoj život. Niektorí z nás pôjdu do väzenia. Z nutnosti podstupujeme riziko. Lenže tiež z nutnosti sa musíme ubezpečiť, že to riziko, ktoré podstupujeme, je hodné postihu, pokiaľ budeme chytení. Je jedna vec kradnúť pákové kliešte, keď za to dostaneš zopár mesiacov, pokiaľ ťa chytia. Je ale iná vec kradnúť pákové kliešte, keď si hľadaný za “zločiny”, ktoré ťa môžu dostať za mreže na desaťročia.
     Ak ideš autom k priehrade a máš na mysli oslobodenie, nechoď rýchlo. Daj si pozor, aby si nemal/a pokazené svetlo. Maj v poriadku technický preukaz. Nehovor o tom svojim priateľom. Nehovor o tom svojej priateľke, dcére zástupcu šerifa. Nehovor o tom nikomu. Nehovor to nikomu, kto o tom nemusí vedieť. Nepovedz to nikomu, kto nie je priamo zúčastnený/á. Nepovedz to nikomu, okrem tých, ktorí budú ticho, aj keby to znamenalo, že pôjdu do väzenia na štyridsať rokov.
     Nepovedz to nikomu, okrem tých, ktorým dôveruješ svojím vlastným životom, pretože toto je presne to čo robíš.
     Nechápte ma zle. Ja som urobil mnoho hlúpich vecí vo svojom živote, kedy odmena nebola v žiadnom prípade úmerná riziku alebo cene. Jazdil som príliš neskoro v noci a zobudil som sa na to, že uháňam ku krajnici cesty. Čítal som si poštu počas jazdy, keď som sa zrazu pozrel hore a zažil to isté. Skoro som sa zabil – ukončil svoj život – pretože som sa príliš ponáhľal otvoriť svoju faktúru za telefón. Keď som bol chlapec, založil som oheň na poli tak, že som zapálil papierové lietadlo a pustil ho lietať. Chcel som predstierať, že je to bojové lietadlo, ktoré práve zostrelili. Lenže nevyzeralo to tak parádne ako vo filmoch. Vyzeralo to ako kus poskladaného papiera, ktoré nejaké dieťa zapálilo a hodilo do kopy suchej trávy. Tiež to vyzeralo ako môj kamarát, – oveľa chytrejší ako ja – ktorý skočil do trávy, aby udupal oheň predtým než sa rozšíri. Príliš veľa hodín môjho jediného života som strávil sediac nehybne pred televízorom pozerajúc nejaký hlúpi program, ktorý nemá nič spoločné s mojím životom alebo niečím čo je pre mňa dôležité. Niekedy som ignoroval aj svoje zdravie a fyzickú pohodu.
     Toto všetko je len tou najvyššou špičkou masívneho ľadovca nazývaného Derrickove Hlúpe Činy. Nie som lepší než ktorýkoľvek z týchto ľudí. V skutočnosti oni sú lepší než ja, pretože urobili aspoň niečo. Zaútočili. Ja len varujem ostatných, aby nerobili ich chyby.
     Sme vo vojne. Vojna bola vyhlásená Zemi pred tisíckami rokov. Vojna bola vyhlásená proti ženám. Vojna bola vyhlásená proti deťom. Vojna bola vyhlásená proti divokosti. Vojna bola vyhlásená proti domorodcom. Druhá strana – tá, ktorá zabíja planétu – má teraz viac zbraní než máme my. Nie sú nás ešte toľkí, ktorí by boli ochotní udrieť späť, že si môžme dovoliť stratiť spojencov nedbalými chybami.
     Niekedy premýšľam o mojom bývalom študentovi, ktorého som učil vo väzení. Jedným z jeho najobľúbenejších zločinov bolo okradnúť dílera drog. Hovoril, že ten adrenalin je neporaziteľný, pretože keď ťa raz chytia, môžeš byť šťastný, že ťa len zabijú. Teraz už jasne ideme do problému vysokého rizika/nízkej odmeny, o ktorom som hovoril, ale pre neho ten zhon evidentne stál za to. Fakt je v tom, že jeho nikdy nechytili. Jeho plány boli dôkladné, kedy bral každú nepredvídanú udalosť do úvahy. Praktizoval až kým všetky činy boli automatické. Dal si pozor, aby bol čistý a triezvy. A potom konal. V rámci kontextu tejto nepochybne riskantnej akcie bol pohotový v každom okamihu. Takže určite sa pýtate, prečo bol vo väzení? Pretože jeden deň nadopovaný drogami si myslel, že by bola sranda ukradnúť auto. Odflákol to. Bol hlúpy. Chytili ho.

     Neodfláknite to. Nepovedzte to nikomu, kto o tom nemusí vedieť. Nedajte sa chytiť.

*Poznámky:
Predpoklad Štyri: Civilizácia je založená na jasne definovanej a široko akceptovanej, hoci nie často spomínanej, hierarchii. Násilie vykonávané tými vyššie v hierarchii na tých nižšie je skoro vždy neviditeľné, t.j. nepovšimnuté. Ak je postrehnuté, je plne odôvodňované. Násilie vykonané tými nižšie v hierarchii tým vyššie je nemysliteľné, a keď sa vyskytne je pojaté šokom, hororom a fetišizáciou obetí.

Predpoklad Päť: Majetok tých vyššie v hierarchii je cennejší než životy tých, čo sú nižšie. Je akceptovateľné pre tých hore zvýšiť množstvo majetku, ktorý kontrolujú – bežným jazykom, získavať peniaze – zničením alebo vzatím životov tých nižšie. Tomu sa hovorí produkcia. Ak tí nižšie poškodia majetok tých vyššie, tí hore môžu zabiť alebo inak zničiť životy tých nižšie. Tomu sa hovorí spravodlivosť.

wildandfree kolektív Copyright © 2011 | Template created by O Pregador | Powered by Blogger