“Zem neumiera, Zem je zabíjaná - a tí, ktorí ju zabíjajú, majú mená a adresy!”

Banner: Existence 1/2013

27 decembra 2008

Sebaobrana pre ženy – praktický úvod – 2. časť


Reč tela: Keď čumíš na zem, schuľuješ ramená, držíš ruky vo vreckách, robíš sa malou, vyjadruješ tým, že „Som slabá a zraniteľná“. Zaber priestor, pozeraj na ľudí, ktorí prechádzajú popri tebe, a tak im daj najavo, že si ich videla. Keď kráčaš, hýb rukami. Na ženy sa útočí ako na domnelo jednoduchú korisť, takže tým, že máš silnú reč tela a silnú neslovnú komunikáciu znižuje naše riziko byť ojebávanou. Tiež to zvyšuje našu dôveru.

Môžeme používať náš hlas na kričanie; povedať NIE, konfrontovať niekoho, kvôli komu sa cítime nepohodlne, urobiť scénu alebo sa vyhovoriť z nejakej situácie. Presadzovať sa v situáciách, ktoré nás obťažujú, nie je vždy jednoduché. Je lákavé utiahnuť sa do seba a počkať, kým sa to skončí. Ale potom sa môžeš cítiť zle z toho, že si niekoho nechala, aby ťa pošliapal. Ja to určite často robím tiež. Ak môžeš, povedz niečo.

Môžeš použiť napríklad tento model:

Toto je priame, môže byť priateľské/zdvorilé, ale zároveň rozhodné. A ak ho nechceš, môže zabrániť stretnutiu. Tiež nemusíš po celý čas hovoriť ‘prosím’, ‘prepáč’, ‘dovolíte’! Alebo sa na každého po celý čas usmievať!

Ak vás niekto dôsledne otravuje a ty len chceš, aby odišiel, opusť sa a/alebo použi ‘techniku pokazenej platne’, t.j. neodpovedaj na ich otázky, ale hovor jednoducho tú istú vec dookola („nechcem s vami hovoriť.“) Až kým ich to neprestane baviť. Potencionálny útočník bude vidieť, že si niekto, pri ktorom môže očakávať odpor, ak budeš rozhodná.

Náš hlas je takisto zbraňou. Kričanie je dobrou prvou reakciou na nebezpečnú situáciu - krič z brucha po hlbokom nadýchnutí (narozdiel od vysokého občasného zakričania). Kričanie tiež zalarmuje iných ľudí a môže vystrašiť útočníka.


Keď na nás zaútočia, útočník nás chce zraniť. Bojujeme za naše prežitie. Naša vôľa obraňovať sa je oveľa väčšia než vôľa útočníka zaútočiť, čo nám dáva väčšiu silu. Zapamätajte si ‘nezamrznúť’ zo strachu = kričanie pomáha! Ak sa rozhodneme odporovať (čo nie je vždy tou jedinou možnosťou) musíme do toho vložiť 100% a byť rozzúrené ako sa len dá. Naša výkonnosť a náš zámer sa musia zväčšiť a prevýšiť útočníkov. Nemá to nič spoločné s tým, aké veľké sú naše ramená a má to všetko dočinenia s našou vôľou, samoľúbosťou a vierou v seba samé. Nezápas alebo sa nepokúšaj a nepoužívaj ‘silu proti sile’. Zaútoč na slabé body, ktoré má každý útočník, použi svoj hlas (krič s každým zásahom). Keď už si udrela zásah alebo dva a máš možnosť utiecť, odbehni do bezpečia!


Slabé miesta (hlavné terče):

Oči, kolená, slabiny, hrtan, chodidlo, stred chrbta, uši/spánky, solar plexus

Žiadne komentáre:

wildandfree kolektív Copyright © 2011 | Template created by O Pregador | Powered by Blogger