Brojlery - zabudnuté obete priemyselného chovu

Zaiste možno polemizovať o tom, čo je relatívne lacné alebo nie. Ak si však porovnáme dnešnú cenu kurčaťa – 60 až 80 Sk (predstavujúcu výdaje na život jedného vnímavého zvieraťa, ktoré má svoje reálne priestorové a životné potreby ) s cenou napríklad papriky alebo inej zeleniny, ktorej kilogram stojí 90 Sk a viac (pričom na svoj rast vyžaduje ďaleko menšie náklady), príde nám na um, že niečo nie je v poriadku.

Pred 40 rokmi bolo kurča na obed výnimočným jedlom, pochúťkou, ktorá sa odkladala na nedeľu alebo špeciálne príležitosti. Postupom času ceny poklesli a kura sa dnes stalo pokrmom každodenným. A nízke ceny ďalej zvyšujú spotrebu...

Brojlery – kurčatá chované na mäso sú najpočetnejšie hospodárske zvieratá. Na Slovensku sa ich ročne odchová takmer 40 miliónov, v EÚ presahuje celoročná produkcia 4 miliardy brojlerových kurčiat.

Z veľkokapacitných liahní sú kuriatka prenášané na farmy, kde sú nasadené do obrovských hál bez okien s kapacitou 30 až 40 tisíc kurčiat. Ako rastú, ich životný priestor sa zmenšuje, podmienky sa zhoršujú a haly sú natoľko preplnené, že nie je možné vidieť podlahu, ktorá je nimi tak husto pokrytá.

Deformované nohy

Brojlerové kura je geneticky vyselektovaný hybrid šľachtený za účelom čo najväčšej produkcie mäsa. Súčasné vedecké poznatky však dokazujú, že biologicky a fyziologicky únosná miera prirodzeného rastu týchto zvierat bola dávno prekročená.

Dnešné brojlery musia dosiahnuť svoju konečnú váhu za 42 dní, čo je dvakrát tak rýchlo ako pred tridsiatimi rokmi. TO, čo rastie rýchlo, sú svaly (ktoré sa jedia ako mäso), ale podporné orgány ako kosti končatín, srdce či pľúca neudržia krok s rýchlym rastom svaloviny tela. Končatiny kurčiat sa preto často lámu, nakoľko nevládzu udržať tak rýchlo vyvinuté telo. Výsledkom je, že každý rok milióny brojlerov trpia bolestivými a zmrzačujúcimi deformáciami nôh. Často sotva chodia, alebo sa len plazia. Niektoré zomierajú od hladu, pretože sa jednoducho nedostanú k vode a ku potrave. Profesor Donald Broom prirovnal taký chov s rýchlym rastom tela oproti rastu končatín k tomu, akoby mal deväťročný chlapec behať na nohách sotva päťročného dieťaťa. Vedecké štúdie dokazujú, že vo veku 6 týždňov má 90% brojlerov pozorovateľné problémy s pohybom a 25% brojlerov extrémne problémy znemožňujúce chôdzu a pohyb. Deformácie končatín sú bolestivé – podľa jedného výskumu v bežnom výkrmovom chove kurčatá uprednostňovali analgetikum caprofen, ktoré ich zbavovalo bolestí pred bežným krmivom.

Vnútorné orgány

Srdce takisto nedokáže udržať krok s prerasteným telom. Každý rok milióny brojlerov zomiera na zlyhanie srdca ešte pred dosiahnutím jatočného veku 6 týždňov. Hlavnými srdcovými chorobami sú ascites (vodnatieľka) a syndróm náhlej smrti. Je to škandál, že sme vyšľachtili brojlery, ktoré nie sú schopné dožiť sa ani veku šiestich týždňov bez toho, aby milióny z nich netrpeli zmrzačením a nezomierali na infarkt. Tieto a ďalšie problémy vedú k úmrtnosti približne 2 – 4 000 kurčiat na Slovensku denne.

Preplnenie fariem

Na mnohých slepačích farmách je neuveriteľných 19 a viac kurčiat natlačených na jednom m2. Vedecké výskumy ukazujú, že také husté osadenie vedie k vážnym zdravotným problémom. Vtáky chované v husto preplnených halách trpia častejším výskytom rôznych chorôb (napr. poruchy nôh, prsnými výdutinami, kožnými zápalmi) a miera ich úmrtnosti je vyššia ako u vtákov chovaných vo voľnejších podmienkach. Prirodzená obranyschopnosť rýchlorastúcich brojlerov je narušená, vo viacerých prípadoch bolo štatisticky dokázané zvýšenie úmrtnosti pri bežných infekciách z 20% u pomaly rastúcich na 40% pri rýchlorastúcich brojleroch.

Výskumy ukázali, že živor v stiesnených podmienkach poruchy nôh ešte zhoršuje. Neaktívne ležanie spôsobuje u brojlerov slabnutie kostí a kožné zápaly, ochorenia a opuchy. Koža totiž prichádza do kontaktu počas 42 dní výkrmu s podstielkou z pilín nasiaknutou trusom, ktorý sa čistí až po vyskladnení brojlerov z hál. Pri koncentrácii 19 zvierat na m2 (na jedno zviera pripadá priestor menší ako veľkosť hárku A4) je produkcia trusu, na ktorom zvieratá ležia, veľmi vysoká. Častý kontakt s takouto podstielkou má za následok otlaky, vredy na nohách a boľavé pľuzgiere na hrudi a v okolí konečníka. Poranené a bolestivé miesta sú bránami infekcie, ktorá sa šíri krvným obehom a najčastejšie spôsobuje artritídu – zápal kĺbov.

Prostredie hál s obmedzeným svetelným režimom – 17 hodín šera so svetelnosťou 10 luxov (svetlo sviečky), preplnenie hál, problémy s pohybom predstavujú však vhodné podmienky pre rýchle zvyšovanie hmotnosti kurčiat a teda aj rýchly rast ziskov.

Antibiotiká

Podmienky na farmách sú väčšinou tak zlé, že kurčatá musia byť preventívne dopované antibiotikami podávanými v krmive alebo rozpustenými vo vode. Ak by sa tak nestalo , infekčné ochorenia by sa v preplnených farmách veľmi rýchlo šírili. Takéto používanie antibiotík však viedlo k výskytu baktérií odolných voči niektorým antibiotikám používaným pri liečbe vážnych ľudských ochorení.

Chronický hlad v rozmnožovacích chovoch

Zdravotné problémy brojlerov spôsobené extrémne rýchlym rastom sú také vážne, že keby sme ich nechali žiť dlhšie ako 6 týždňov, väčšina by zomrela ešte pred dosiahnutím puberty a chovnej dospelosti v 18 týždni života.

Toto je však problém pre medzistupeň brojlerieho priemyslu – rozmnožovacie chovy, ktorých úlohou je plodiť ďalšie generácie. Chovné sliepky a kohúty musia nielen prežiť do dospelosti, ale musia byť aj dostatočne zdravé, aby sa ohli množiť.

Keby sa dovolilo chovným brojlerom používaným pre rozmnožovanie rásť rovnako rýchlo ako brojlerom určeným na usmrtenie, väčšina z nich by zomrela ešte pred pubertou a zvyšok by trpel zhoršenou pôrodnosťou. Aby chovatelia predišli týmto problémom, museli nájsť spôsob, ako spomaliť rýchly rast chovných brojlerov, aby zároveň ich potomstvo chované na mäso priberalo na váhe čo najrýchlejšie. Brojlery určené na párenie a odchov potomstva majú preto prísne stravovacie obmedzenia – zvyčajne dostávajú iba 25-50% množstva krmiva, ktoré by skonzumovali pri voľnom prístupe ku krmivu. V závere jednej vedeckej štúdie sa hovorí, že takto chované brojlery sú „chronicky hladné, frustrované a stresované“.

Bitúnok

Vtáky sú na bitúnku vešané dolu hlavou, nohy majú bolestivo stlačené v úchytkách hákov, na ktorých sú zavesené. Háky sa pohybujú po linke, ktorá vedie stresované sliepky k vodnému kúpeľu s elektrickým prúdom, do ktorého sú im namáčané hlavy kvôli omráčeniu. Odtiaľ ich linka presunie k automatickej rezačke, kde sú vykrvené. Veľká časť kurčiat nie je po prechode kúpeľom s elektrickým prúdom dostatočne omráčená a často sa preberajú z bezvedomia pred alebo pri rezaní krku. Vedecké poznatky hovoria, e pre zabezpečenie rýchlej smrti kurčaťa musia byť prerezané obe krčné tepny.

Veľkokapacitné bitúnky na Slovensku zabíjajú 4 až 8 tisíc kurčiat za hodinu, t.j. približne 100 kurčiat za minútu. Pri takejto rýchlosti je ťažké, skoro nemožné kvalifikovane dozerať na primerané zaobchádzanie so zvieratami tak, aby netrpeli.

Nie sú chránené zákonom

Hlavným problémom chovu brojlerov je skutočnosť, že na Slovensku neexistuje legislatíva upravujúca optimálne podmienky pre chov a výkrm brojlerov. Takáto úprava by mala rešpektovať predovšetkým výsledky vedeckého výskumu, ktorý je vo svojich záveroch jednoznačný. Vyššia hustota obsádky ako 12 brojlerov na m2 je pre zvieratá problémom. Pri takejto obsádke dochádza k zvýšenej produkcii trusu, zmene klimatických podmienok, vysokej produkcii amoniaku a iných toxických plynov a zvýšeniu teploty na cca 30 st.C, čo je pre zvieratá neprijateľné.

Sloboda zvierat zastáva stanovisko, že zdravotné problémy a súčasné chovné podmienky sú pre brojlery neakceptovateľné. Tento názor potvrdzuje aj stanovisko Prof. Johna Webstera z Bristolskej Univerzity, ktorý vyhlásil: “Jedná sa o najvážnejší a najrozsiahlejší systematický príklad ľudskej nehumánnosti voči inej vnímavej bytosti na svete.“

Sú potrebné základné reformy

V súčasnosti nie sú brojlery na európskych farmách a na Slovensku chránené špecifickou legislatívou. Organizácia CIWF (Súcit vo svetovom farmárstve) v rámci krajín EÚ a Sloboda Zvierat na Slovensku žiadajú, aby bola prijatá legislatíva, ktorá ukončí priemyselný chov brojlerov.

Zákony by mali:

*požadovať zabezpečenie dostatočného priestoru pre brojlery na farmách

*zakázať používanie kmív podporujúcich rýchly rast brojlerov, pretože tieto kvôli neprirodzene rýchlemu rastu trpia vysokým stupňom bolestivého poškodenia nôh a zástavami srdca

*nariaďovať zabezpečenie dostatočného množstva potravy pre brojlery v rozmnožovacích chovoch tak, aby sa zamedzilo ich chronickému hladovaniu

*podporiť prechod od priemyselného k voľnému chovu sliepok

*skončiť s krutým zaobchádzaním, ktoré je bežné počas chytania, transportu a zabíjania

Sila spotrebiteľa – Čo tak stať sa vegánkou / vegánom?