Ľudský druh vybudoval veľké mestá, transplantoval srdcia a letel na mesiac. Dnes však musíme dokázať niečo, čo sa svojou dôležitosťou vyrovná najväčším hodnotám evolúcie ľudského druhu – dokázať, že vieme žiť jednoducho, spravodlivo a pokojne na tejto planéte. Erica Sherwood a Jim Merkel, pár ľudí, ktorí sa snažia žiť s čo najmenšou ekologickou stopou a v súlade so spravodlivým rozdelením zdrojov planéty Zem – tak, aby bolo možné potreby každého z nich uspokojiť na ploche jedného akra. V nasledujúcom rozhovore priblížia čo ich k tomu viedlo a ako uskutočňujú svoje ideály.
Erica: Jedna vec, ktorú mám na „ekologickej stope“ rada je, že je to jednoduché číslo. Nehovorí: „Musí žiť na jednom akre!“. Nehovorí: „Daj výpoveď z práce a odíď žiť do hôr!“. Je to iba číslo, ale pomáha nám vidieť dopad nášho spôsobu života. Keď sa číslo zmení z abstraktnej predstavy na niečo čo sa nás bytostne dotýka, motivácia pre skutočnú zmenu rastie. Z ekologickej stopy som sa naučila, aké je ľahké získať falošný pocit, že žijete trvalo udržateľne. Môžete kupovať iba „zelené „ produkty a svedomito triediť odpad z domácnosti a napriek tomu nemusíte žiť trvalo udržateľne. Ekologická stopa dáva jasnejší obraz o tom, čo je dôležité. Triedenie a recyklácia odpadu má napríklad oveľa menší efekt v porovnaní s rozhodnutím nejazdiť do práce autom, ale na bicykli. Realitou súčasného sveta je, že ak chceme zachovať život na Zemi, musíme vykonať množstvo zmien v našom spôsobe života. Vedomosti ako žiť jednoduchšie musia byť prístupné širokej verejnosti.
Jim: Výraz „trvalá udržateľnosť“ sa stáva v súčasnosti čoraz častejšie používaný, ale koľko ľudí vie, či ich život alebo práca sú trvalo udržateľnými? Roky som hľadal nástroj, ktorý by pomohol určiť mieru trvalej udržateľnosti a ekologická stopa je tým najlepším, čo som našiel. Stretol som tisíce ľudí, ktorí prejavovali starosť o Zem, ale iba málo z nich žili tak, aby vystačili z jedným akrom Zeme. Dúfam, že za 5 rokov budem môcť povedať, že poznám tisíce ľudí snažiacich sa žiť podľa princípu „múdreho akru“. Erika a ja sa snažíme o dosiahnutie života na jednom akre päť rokov. Zdieľame spoločné obydlie postavené z balíkov slamy, ktoré sme postavili za 1600 dolárov. Veľmi zriedkavo?spotrebúvame???? fosílne palivá jeme organické, regionálne, vegánske jedlo a všetok náš osobný majetok sa pohodlne zmestí do malého nákladného vozidla. Stále však spotrebovávame tri až štyri krát viac, ako je našim cieľom. Veľkou oporou mi je, keď si pripomeniem okolo desať percent ľudí z celosvetovej populácie, ktorí žijú na „múdrom akre“. Niektorí z nich žijú v chudobe, ale časť z nich žije skutočne krásny život.
Keď som žil v Kerale v južnej Indii, presvedčil som sa, že je možné dosiahnuť vysokú kvalitu života s veľmi malou ekologickou stopou. Napriek tomu som sa niekedy pristihol pri myšlienke, že chcieť uskutočniť niečo podobné v našich podmienkach je naivné. Potom som si však položil otázku: „Keby sa všetky ľudské rodiny rozhodli mať v priemere jedno dieža, koľko ľudí bude na Zemi o sto rokov?“. Jedena miliarda ľudí. To by znamenalo, že namiesto súčasných 6 miliárd ľudí, z ktorých každému musí stačiť pre uspokojenie svojich potrieb jeden aker, by sme mali miliardu ľudí, z ktorých by každý mohol žiť na šiestich akroch. Alebo tri miliardy ľudí s trojakrovou ekologickou stopou. Prvou fázou by teda malo byť redukovanie ekologickej stopy bohatých národov, zatiaľ čo chudobné národy budú zväčšovať svoju ekologickú stopu. To je jediné možné spravodlivé vyrovnanie nášho dopadu na Zem.
Erica: Pri uskutočňovaní takéhoto spôsobu života som sa mnohému musela naučiť. Keď človek prevezme priamu zodpovednosť za dopady svojho života, prebehnú u neho aj silné duchovné zmeny. Nikdy by som si nemyslela, že stavba domu, vykopanie vlastnej pivnice alebo skonštruovanie kompostovacieho kúta, môže človeku priniesť taký pocit vnútorného naplnenia a životnej zmysluplnosti. Keď človek potom v tom dome býva a naplní pivnicu vlastnoručne vypestovanou úrodou zemiakov, pochopí mnoho súvislostí v jeho živote. Ľudia sa pýtajú, či necítim ako obmedzenie to, že žijem s takým malým príjmom. Skutočnosť je však úplne iná – cítim sa voľnejšie a slobodnejšie.
Jim: PO rozhodnutí snažiť sa žiť s ekologickou stopou jedného akru, bolo pre nás prvoradé presťahovať sa do domu postaveného z balíkov slamy, dokonale tepelne izolovaného. Po započítaní všetkej slamy, dreva, kovu, skla a umelej hmoty použitej pri stavbe nášho domu, nám vyšlo, že ekologická stopa nášho domčeku je 5krát menšia ako u štandardného amerického obydlia. Hrubé steny z balíkov slamy nám umožnili o polovicu znížiť našu minuloročnú spotrebu dreva na kúrenie.
Erica: Teraz sa viac venujeme ekologickej stope našich potravín. To je po dreve, druhá najdôležitešia pložka. Jedným z našich najbližších projektov je vypočítať ekologickú stopu potravín od lokálnych pestovateľov a potravín z našich vlastných záhrad. Aby sme sa ubezpečili, že nespúšťame z napĺňania našich divokých ideí, pozorujeme, či veci, ktoré robíme redukujú našu ekologickú stopu, šetria peniaze a čas. A samozrejme dbáme na to, aby to všetko bolo zábavné a radostné. Keď to nie je radostná a zábavné, nie je to trvalo udržateľné.
Jim: Nesnažíme sa všetkých ľudí presvedčovať, aby žili rovnako, ako my. Erica aj a, sme začínali uskutočňovať myšlienku „jednoduchého života“, aj vtedy keď sme ešte bývali v meste a darilo sa nám to celkom dobre. Nestarám sa o to kde ľudia žijú, či používajú moderné technológie, „ekotechnológie“, alebo žijú bez používania technológií. Zajíma ma ich ekologická stopa. Rozdielnosť, tvorivosť a radosť hrajú kľúčovú rolu. Keď sa 100 ľudí rozhodne žiť s jednoakrovou ekologickou stopou, dostanete 100 rozdielnych spôsobov života.
Dokážete si spomenúť na pocit, keď ste sa zaľúbili? Spomeňte si na vašu ochotu urobiť čokoľvek, len aby ste mohli byť s milovanou osobou. Možno keď sa znovu zaľúbime do našej Zeme, dokážeme vykonať potrebné zmeny nevyhnutné na zachovanie života na tejto krásnej planéte.
Erica Sherwood a Jim Mekel trávia v súčasnosti väčšinu času na svojich bicykloch – uskutočňujúc „Cyklo-turné za udržateľnú budúcnosť“. Keď nebicyklujú, žijú v domčeku v Slocan Valley, v Britskej Kolumbii. Viac informácií o tom, ako upraviť svoju ekologickú stopu síkate na adrese:
Global Living project, GR4 C17 RR1 Winlaw, BC, Canda VOG 2JO. Web: www.netidea.com/ jmerkel/
Erica: Jedna vec, ktorú mám na „ekologickej stope“ rada je, že je to jednoduché číslo. Nehovorí: „Musí žiť na jednom akre!“. Nehovorí: „Daj výpoveď z práce a odíď žiť do hôr!“. Je to iba číslo, ale pomáha nám vidieť dopad nášho spôsobu života. Keď sa číslo zmení z abstraktnej predstavy na niečo čo sa nás bytostne dotýka, motivácia pre skutočnú zmenu rastie. Z ekologickej stopy som sa naučila, aké je ľahké získať falošný pocit, že žijete trvalo udržateľne. Môžete kupovať iba „zelené „ produkty a svedomito triediť odpad z domácnosti a napriek tomu nemusíte žiť trvalo udržateľne. Ekologická stopa dáva jasnejší obraz o tom, čo je dôležité. Triedenie a recyklácia odpadu má napríklad oveľa menší efekt v porovnaní s rozhodnutím nejazdiť do práce autom, ale na bicykli. Realitou súčasného sveta je, že ak chceme zachovať život na Zemi, musíme vykonať množstvo zmien v našom spôsobe života. Vedomosti ako žiť jednoduchšie musia byť prístupné širokej verejnosti.
Jim: Výraz „trvalá udržateľnosť“ sa stáva v súčasnosti čoraz častejšie používaný, ale koľko ľudí vie, či ich život alebo práca sú trvalo udržateľnými? Roky som hľadal nástroj, ktorý by pomohol určiť mieru trvalej udržateľnosti a ekologická stopa je tým najlepším, čo som našiel. Stretol som tisíce ľudí, ktorí prejavovali starosť o Zem, ale iba málo z nich žili tak, aby vystačili z jedným akrom Zeme. Dúfam, že za 5 rokov budem môcť povedať, že poznám tisíce ľudí snažiacich sa žiť podľa princípu „múdreho akru“. Erika a ja sa snažíme o dosiahnutie života na jednom akre päť rokov. Zdieľame spoločné obydlie postavené z balíkov slamy, ktoré sme postavili za 1600 dolárov. Veľmi zriedkavo?spotrebúvame???? fosílne palivá jeme organické, regionálne, vegánske jedlo a všetok náš osobný majetok sa pohodlne zmestí do malého nákladného vozidla. Stále však spotrebovávame tri až štyri krát viac, ako je našim cieľom. Veľkou oporou mi je, keď si pripomeniem okolo desať percent ľudí z celosvetovej populácie, ktorí žijú na „múdrom akre“. Niektorí z nich žijú v chudobe, ale časť z nich žije skutočne krásny život.
Keď som žil v Kerale v južnej Indii, presvedčil som sa, že je možné dosiahnuť vysokú kvalitu života s veľmi malou ekologickou stopou. Napriek tomu som sa niekedy pristihol pri myšlienke, že chcieť uskutočniť niečo podobné v našich podmienkach je naivné. Potom som si však položil otázku: „Keby sa všetky ľudské rodiny rozhodli mať v priemere jedno dieža, koľko ľudí bude na Zemi o sto rokov?“. Jedena miliarda ľudí. To by znamenalo, že namiesto súčasných 6 miliárd ľudí, z ktorých každému musí stačiť pre uspokojenie svojich potrieb jeden aker, by sme mali miliardu ľudí, z ktorých by každý mohol žiť na šiestich akroch. Alebo tri miliardy ľudí s trojakrovou ekologickou stopou. Prvou fázou by teda malo byť redukovanie ekologickej stopy bohatých národov, zatiaľ čo chudobné národy budú zväčšovať svoju ekologickú stopu. To je jediné možné spravodlivé vyrovnanie nášho dopadu na Zem.
Erica: Pri uskutočňovaní takéhoto spôsobu života som sa mnohému musela naučiť. Keď človek prevezme priamu zodpovednosť za dopady svojho života, prebehnú u neho aj silné duchovné zmeny. Nikdy by som si nemyslela, že stavba domu, vykopanie vlastnej pivnice alebo skonštruovanie kompostovacieho kúta, môže človeku priniesť taký pocit vnútorného naplnenia a životnej zmysluplnosti. Keď človek potom v tom dome býva a naplní pivnicu vlastnoručne vypestovanou úrodou zemiakov, pochopí mnoho súvislostí v jeho živote. Ľudia sa pýtajú, či necítim ako obmedzenie to, že žijem s takým malým príjmom. Skutočnosť je však úplne iná – cítim sa voľnejšie a slobodnejšie.
Jim: PO rozhodnutí snažiť sa žiť s ekologickou stopou jedného akru, bolo pre nás prvoradé presťahovať sa do domu postaveného z balíkov slamy, dokonale tepelne izolovaného. Po započítaní všetkej slamy, dreva, kovu, skla a umelej hmoty použitej pri stavbe nášho domu, nám vyšlo, že ekologická stopa nášho domčeku je 5krát menšia ako u štandardného amerického obydlia. Hrubé steny z balíkov slamy nám umožnili o polovicu znížiť našu minuloročnú spotrebu dreva na kúrenie.
Erica: Teraz sa viac venujeme ekologickej stope našich potravín. To je po dreve, druhá najdôležitešia pložka. Jedným z našich najbližších projektov je vypočítať ekologickú stopu potravín od lokálnych pestovateľov a potravín z našich vlastných záhrad. Aby sme sa ubezpečili, že nespúšťame z napĺňania našich divokých ideí, pozorujeme, či veci, ktoré robíme redukujú našu ekologickú stopu, šetria peniaze a čas. A samozrejme dbáme na to, aby to všetko bolo zábavné a radostné. Keď to nie je radostná a zábavné, nie je to trvalo udržateľné.
Jim: Nesnažíme sa všetkých ľudí presvedčovať, aby žili rovnako, ako my. Erica aj a, sme začínali uskutočňovať myšlienku „jednoduchého života“, aj vtedy keď sme ešte bývali v meste a darilo sa nám to celkom dobre. Nestarám sa o to kde ľudia žijú, či používajú moderné technológie, „ekotechnológie“, alebo žijú bez používania technológií. Zajíma ma ich ekologická stopa. Rozdielnosť, tvorivosť a radosť hrajú kľúčovú rolu. Keď sa 100 ľudí rozhodne žiť s jednoakrovou ekologickou stopou, dostanete 100 rozdielnych spôsobov života.
Dokážete si spomenúť na pocit, keď ste sa zaľúbili? Spomeňte si na vašu ochotu urobiť čokoľvek, len aby ste mohli byť s milovanou osobou. Možno keď sa znovu zaľúbime do našej Zeme, dokážeme vykonať potrebné zmeny nevyhnutné na zachovanie života na tejto krásnej planéte.
Erica Sherwood a Jim Mekel trávia v súčasnosti väčšinu času na svojich bicykloch – uskutočňujúc „Cyklo-turné za udržateľnú budúcnosť“. Keď nebicyklujú, žijú v domčeku v Slocan Valley, v Britskej Kolumbii. Viac informácií o tom, ako upraviť svoju ekologickú stopu síkate na adrese:
Global Living project, GR4 C17 RR1 Winlaw, BC, Canda VOG 2JO. Web: www.netidea.com/ jmerkel/
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára